Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky

Reklama


Zasláno do klubu

NAT98


Buďme lepší a radostnejší!
Okolo nás je v ľuďoch toľko neradosti, nespokojnosti, toľko nevraživosti, toľko závisti a nenávisti, až to bolí. Mnohí, aj dobrí ľudia, sa zase umárajú v žiali nad svojím trápením z osudu, ktorý ich v mnohých prípadoch postihol, nezamýšľajú sa však nad tým, či oni sami niekedy predtým v minulosti nedali súčasným udalostiam podnet k ich napĺňaniu.
Namiesto toho, aby sa snažili pochopiť logiku a zmysel prichádzajúceho diania okolo nás, váľajú vinu na druhých, alebo na nespravodlivosť Najvyššieho - a to všetko len z nepochopenia Jeho Večných Zákonov, z nepochopenia zmyslu života, z neznalosti skladby Stvorenia ako takého.
My, ktorí sme Cestu a Pravdu našli, nevyčerpávajme sa žabomyšími vojnami, ukazujme svojím životom, aký poklad sme našli, a to tak, že ľudia v našom okolí si budú klásť otázky, ako je to možné, že svoje problémy zvládame ľahšie a s úsmevom, a pri väčších nárazoch životného osudu v spätnom pôsobení sa len tak nezosypeme.
Nie je účelom, aby sme sa vo vnútornom povznášaní kochali, že my už Cestu máme, a tým je to vybavené. Je tu obrovské množstvo ľudí, schopných duchovnej premeny, ktorí potrebujú pomôcť. Nie sme tu len pre seba! Cestu a Pravdu sme nenašli náhodou, dary zo svetlých výšin sme neobdržali len tak. Ak bola nám podaná niekým iným pomocná ruka a dostali sme, je nutné aj dávať, a tak Cestu ukázať každému poctivému hľadajúcemu.
To však neznamená, že začneme „hádzať sviniam perly pod nohy“. Nepatrí sa znalému vnucovať so svojím poznaním akýmkoľvek spôsobom, či už ústnym (na uliciach), alebo aj písomným (oslovovať hocikoho, čiže aj takých, ktorí vôbec nemajú záujem o duchovné súvislosti v našom pozemskom živote), takže to nakoniec nadobudne dojem, že mu ide v konečnom dôsledku len o vlastné zviditeľnenie sa, o zvýraznenie kvantity na úkor kvality ...
Nepostavme sa hľadajúcim pútnikom do cesty, medzi nich a Pravdu samotnú – ako umelý samozvaný (navonok potrebný) medzičlánok, nestavajme do popredia našu vlastnú vôľu – ale buďme pevnými, živými majákmi na Ceste Pravdy do Života večného, ktoré budú usmerňovať a v pokore pomáhať všetkým podľa Vôle Božej!
Nesnažme sa akýmkoľvek spôsobom naznačiť svetu, že my sme Cesta, Pravda a Život alebo jej časť, pretože nám Syn Boží ako aj Syn Človeka jasne odkázali, že len oni sú tá CESTA, PRAVDA a ŽIVOT.
Buďme oporou tam, kde to ľudia budú potrebovať, ale nie tak, že im vezmeme ich vlastný pohyb.
Krásne a poučné slová k tejto téme povedal na jednom stretnutí MUDr.Ivan Rusnák,CSc (citujem):
<Na celom svete je množstvo vierovyznaní, niekoľko tisíc a každá skupina ľudí tvrdí, že má pravdu, je o tom presvedčená. Ale to, či mám pravdu, sa musí aj navonok nejako prejavovať.
Ten, kto žije správne vierovyznanie – lebo Pravda je len jedna, ona nemôže byť kresťanská, židovská, mohamedánska, budhistická, je len jedna – ak žijem Pravdu v činoch, tak som zo dňa na deň šťastnejší, spokojnejší a radostnejší. Teda radosť, ktorú prežívam, je kritériom, že idem správnou cestou a okrem toho sa to javí aj v mojom okolí.
Tam, kde sa objavím, je krajšia atmosféra; ľudia sa tam dobre cítia, keď príde taký človek, ktorý žije Pravdu.
To vyciťujte! Ak sa ľudia pri Vás cítia dobre, to znamená, že prinášate radostnú atmosféru. To je vlastne práca, prejavuje sa to aj na mojom obilí, na mojej záhradke, na mojom okolí, na mojom oblečení, ...
Takže krása a radosť sú jediné kritériá toho, že žijeme správne. Nie príslušnosť k tej či onej skupine ľudí, nie mávanie jednou, druhou či treťou knihou. Mať POSOLSTVO GRÁLU – VO SVETLE PRAVDY v rukách, a nebyť radostný, neprinášať spokojnosť a radosť druhým a krásu, to znamená, že Ho nežijem. Mám Cestu, ale nie správne po Nej kráčam.>
(koniec citátu)

Takže tešme sa, radujme sa, smejme sa, ale nie škodoradostne na úkor blížneho alebo v nekultúrnych, vulgárnych, či nemravných zábavách. To nie je pravý smiech, či radosť.
Prenášajme vedome aj do svojho okolia naozajstnú radosť a krásu, aby hľadajúci zbadali, že v tom šere, tesne pred Ránom, je tu niekto, kto nezapadol do davu v šedom, bezcieľnom živote, ale naopak, ukazuje svojím životom, že aj v tejto dobe sa dá na maličkostiach radovať, prežívať so svojimi spolublížnymi pády a vzostupy, vyžarovať a rozdávať lásku v jej pravej podobe, čiže milovať svojho blížneho.

Jozef Potúček