Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky

Reklama


Zasláno do klubu

NAT98


Pre p. J.P.
Vážený pán J.P.,

Na Váš príspevok sa dá v mnohom reagovať. Najskôr by som však chcel poukázať na veľmi dobrý dojem z tejto konverzácie, verím, že sa takto môže podariť /i pri „rozdielnosti názorov“ v niektorých bodoch/ a v praxi ukázať, že je možné komunikovať vecne aj pri inorodých prežitiach na konkrétnu vec. Aj za to Vám patrí úprimné poďakovanie...

Vo svojej reakcii píšete:

„Po tisíciletí jsme hřešili proti Světlu, proviňovali jsme se na poslech božích, v neposlední řadě i na Synech Božích a najednou, když nám Syn Člověka přinesl jako poslední záchranu Slovo, tak najednou jsme schopni budovat Království Boží na Zemi?
Nikoliv.“

V tejto súvislosti by bolo možno dobré zladiť si terminológiu, ktorá s uvedeným bezprostredne súvisí.

„Povolaný národ“.

Čo tento pojem predstavuje z hľadiska Božej Vôle?
Pán bol na zemi stelesnením Božej Vôle, ktorý splňoval a splnil z poverenia svojho Otca, nášho Stvoriteľa. Splňoval na zemi v období, v ktorom mal svoju povolanosť uviesť do života nemecký národ. Z histórie vieme, ako tento národ zlyhal.

Mnohí čitatelia súčasnosti sa bránia myšlienke povolanosti tretieho a zároveň posledného národa, ktorý bude mať úlohu veľmi podobnú, ako dva predošlé národy, ktoré nedotiahli do úspešného konca to, k čomu ich Múdrosť Božia uschopnila. Bez toho, aby sme poznali obsah prednášky, v ktorej Pán jednoznačne povoláva do služby „malý národ“, prípadne aby nám boli známe súvislosti z osobnej korešpondencie Pána s konkrétnymi povolanými v tejto súvislosti, a bez toho, aby sme tiež v danej veci zohľadnili niektoré nevhodné výroky od p. Vollmanna v otázke „povolaného národa“, stačí človeku logické uvažovanie podporené Slovom Pravdy, aby pochopil, že ak má na zemi nastať výstavba v zmysle Božej Vôle, musí to niekto v hrubohmotnosti aj PREVIESŤ V ČIN.

Koho teda Pán povolal? Kto je tým „malým národom?“
Odpoveď je jednoznačná a v každom smere podporená zákonitosťou vo Stvorení. 18. 04. 1937, keď už bolo jasné, že nemecký národ definitívne zlyhal, bol do služby povolaný Český národ.
Prečo Český národ?

„Svetlo buduje a razí cesty vzdialené akémukoľvek ľudskému mysleniu.
Ešte predtým, ako Pán opustil túto Zem, povolal do služby posledný, starostlivo pripravovaný malý národ!

Je to národ, ktorý: „...verný svojej tradícii stáť vždy pri Pravde Božej, usilovne a verne prijíma Slovo Pravdy, snaží sa podľa neho žiť a tým sa urýchlene pripravuje stať sa vyvoleným národom služobníkov Božích, ktorí budú učiť ostatné národy novú Múdrosť vo Svetle Pravdy...“

Podobne ako národ židovský mal byť „kňažským národom učiteľov o jedinom Bohu“ a ako sa neskôr nemecký národ mal stať „veľkým a mocným učiteľským národom v jasnom vyjadrovaní Slova večnej Pravdy“, má byť tento tretí národ povolaným národom služobníkov Božích, „ktorí budú učiť ostatné národy novú Múdrosť vo Svetle Pravdy“.

Posolstvo Pravdy nás vedie k tomu, aby sme z Neho čerpali nielen posilnenie, ale i odpovede na každú otázku.
Múdrosť Božia riadi svet a je s ňou nerozlučne spojená aj Prozreteľnosť. Iba malosť ľudského rozumu si môže namýšľať, akým spôsobom je z Výšin Stvorenia vedený vývoj v hrubohmotnosti zeme. Kto sa vo svojom úsilí opiera o Zákony Stvorenia, smie nahliadnuť do diania, v ktorom sa prejavuje Zámer Boží, alebo „plán z Výšin“.

Z tak mnohých sklamaní zo strany človeka muselo byť zo Svetla videné, ako nespoľahlivý je ľudský duch na zemi. Ak by bol v období príchodu Syna Božieho – Ježiša niekto vyslovil myšlienku, že ak židovský národ zlyhá, jeho úlohu o dve tisícročia prevezme nemecký národ /ktorý v tom období ešte neexistoval, hoci na jeho území sa pohybovali rôzne kmene, ako napr. východogermánski „Góti“/, určite by bol takýto človek častovaný úsmevmi a nepochopením, možno i nenávisťou podobne, ako mnohí proroci.

A predsa, čo zmôže človek proti „Múdrosti Božej, ktorá riadi svety“?
Hoci by človek, často trpiaci zaujatosťou rôzneho druhu zo seba vydal akokoľvek nízke a strnulé nepochopenie, nezmôže nič, pretože dianie zo Svetla sa ani v ťažkopádnej hrubohmotnosti zeme nedá zastaviť. Prípravy vo vysokých úrovniach Stvorenia pre obdobie posledných približne 5.000 pozemských rokov na zemi boli tak rozsiahle, že i povrchný čitateľ Posolstva Pravdy musí zatajiť svoj dych pred dianím nepochopiteľnej veľkosti. Samozrejme, ak by sme na zemi šli trvale vo svojom vývoji správnym smerom, Syn Človeka by sa v pozemskom tele nikdy nenarodil. Že sa tak stalo, to je znamením nielen nepochopiteľnej Lásky a Milosti Božej, ale aj znamením nášho nesmierneho úpadku v hrubohmotnosti neskoršieho Stvorenia.

Vráťme sa ale k Českému národu. Prečo práve tento národ? A prečo práve v tomto národe v rannom i neskoršom stredoveku pôsobili tak vysokí a svetlí duchovia, ako ich niektorých napokon poznáme aj z histórie?

Dôvod je prostý. Duch tohto národa sa vo svojom vývoji NAJVIAC priblížil nemeckému duchu a niet ani v súčasnosti národa na zemi, ktorý by z duchovného hľadiska spĺňal tento potrebný predpoklad zrelosti, ktorý je v tzv. „nemeckom duchu“ rozvinutý. Už storočia do minulosti bola PREDVÍDANÁ úloha tohto malého národa a iba prítomnosť môže potvrdiť, do akej miery naplní svoje predurčenie, ktoré nemá nič spoločné s pozemskými snahami a cieľmi. Je to danosť, predpoklad, no nesmie nám zároveň uniknúť, že i Český národ tak, ako dva predošlé povolané národy boli vo svojom vývoji veľmi starostlivo zo Svetla podporované. Že sa v tomto vedení z Výšin prejavuje v každom z týchto troch národov jednotný rys, to zrejme neunikne ani vlažnému čitateľovi Posolstva Pravdy či dejepiscovi.

Pre zakotvenie takýchto vysokých milostí, je rozhodujúcim dejom duchovná zrelosť národa, jeho minulosť i overená snaha presadiť v činoch to, čo pochádza z dodržovania tých najvyšších princípov. Je potom samozrejmé, že takýto národ musí mať aj hlboké korene vo svojej kultúre, v národnej tradícii, vlastnostiach a zvykoch.
Musí mať i svoje miesto na Zemi, krajinu, v ktorej sa vyvíjal a predovšetkým dôležitú oporu vo svojej minulosti, ktorá poukazuje na silné duchovné cítenie národa ako celku. Musí mať tiež zdravé korene v obhajovaní Pravdy a Spravodlivosti a pochopiteľne, aj historicky známe osobnosti, ktoré tieto vysoké duchovné princípy dodržiavali a obhajovali.
Len takýto národ môže byť potom predurčený k vysokému duchovnému poslaniu! A to je možné dosiahnuť jedine v pohybe, vo vyváženej činnosti duchovného a pozemského druhu!

Moravský a Slovenský národ majú nesporne svoje vysoké duchovné kvality, resp. majú možnosť ich ešte viac prebudiť, ibaže Český národ je v každom smere ďaleko vpredu, o čom sa môže presvedčiť každý, kto len trošku viac a nezaujato skúma súvislosti Zákonitého diania vo Stvorení. Nie je to však nejaké „privilégium“, vo svojej histórii obdržal zo Svetla toľko pomocí, že by bolo tou najväčšou hanbou a tragédiou, ak by predsa len zakolísal.

Ak duchovné jadro Moravy a Slovenska využije blízkosť k tomuto národu a to nielen duchovnú, ale i pozemskú, môžu sa významnou mierou spolupodieľať na tomto rozhodujúcom dianí. Rozum a špekulácie v tomto smere však nikdy nebudú môcť obstáť, ani prípady tzv. samozvanosti v tak mnohých prípadoch. Možno i Vy máte p. J.P. priamu a nepríjemnú skúsenosť v danom smere, no dovoľte, aby som vás v tomto smere upozornil a znova odcitoval z Vášho príspevku, kde píšete:

„...Jednou nastane doba veliké pozemské výstavby, která bude vyžadovat i pozemské vedení lidí konkrétními Světlem povolanými vůdci. Pro skutečnou výstavbu se však nejprve musíme stát způsobilými a zralými...“

A tu je jadro toho, k čomu nás môžu naviesť predchádzajúce vysvetlenia. Pán v prednáške „Tisícročná ríša“ píše, že na to, aby v tejto zasľúbenej dobe mohla byť na zemi dodržiavaná a vykonávaná Božia Vôľa, bude si to zákonite vyžadovať prítomnosť Prastvoreného ducha v hmotnosti po dobu trvania tejto „doby výučby“. I v tomto sa prejavuje logika, tak ako vo všetkom prirodzenom dianí vo Stvorení.

Skúsme teraz uvažovať hypoteticky. Pripusťme, že do vyvrcholenia Súdu zostáva rok pozemského času. Ak má takýto Pánom poverený Prastvorený duch splniť svoju úlohu na zemi, čo si myslíte, ako bude takýto dej prebiehať? Jednoduchosť odpovede pochopí každý, kto poctivo skúma a hľadá!

Ak by dianie toho „starého“ vyvrcholilo napr. do roka, musel by byť tento duch už na zemi. Nie ako dieťa a nie ani ako mladík, ale ako dospelý muž v tom najlepšom veku života s množstvom cenných životných skúseností a prežití. Ba čo viac, je pochopiteľné, že tento Prastvorený duch bude mať jednu z najťažších úloh práve v tomto „vývojovom skoku“ na zemi a preto nielen že s matériou zeme musí byť oboznámený z minulého pôsobenia na zemi, ale nemalo by nikoho prekvapiť, že v tomto rozhodujúcom dianí nebude sám. Nehovoriac už o „družine“ služobníkov Grálu, ktorí ako pomocníci v tomto dianí musia nevyhnutne spolupôsobiť.

A teraz otázka pre tých, ktorí sa vážne zaoberajú dielom Pravdy a všetkými súvislosťami života:

Mohol by takýto povolaný duch, alebo duchovia pôsobiť v hmotnosti inak, než to umožňujú Zákony Stvorenia? Mohli by pôsobiť inak, než v jasnej prirodzenosti?

Ak by dianie vyvrcholilo o rok, v tomto čase, už dnes, by pôsobenie Pánovho služobníka na zemi s ostatnými povolanými muselo byť naplno viditeľné. Bolo by nezmyslom myslieť si, že Posledná hodina Súdu „odbije“ a z davov vystúpi „povolaný“ a povie „Ja som ten xy, nasledujte ma!“ Pán J. P., dovoľte otázku i na Vás, nečítali ste životopisy Pripravovateľov cesty pre Slovo Pravdy na zemi? Nie je v nich dosť poučenia i pre dnešnú dobu?

Práve takto povolaný vysoký duch alebo duchovia musia čo najdôslednejšie naplniť „literu zákona“ a splňovať v hraniciach určitej vývojovej línie pre toto obdobie. Zamyslime sa ešte hlbšie, nie rok, ale roky pred záverečným dianím musí byť týmto povolaným duchom jasné, s akým sľubom prišli na zem. A ak majú plniť Vôľu Pána na zemi a majú spolupôsobiť v rozhodujúcom dianí, aby previedli ľudstvo Očistou pevnými nohami, ich pôsobenie musí podliehať určitému vývoju, resp. musí podliehať plánu, prichádzajúceho z Výšin.

Pán píše a Vy vo svojom príspevku tieto Slová citujete: „Nebudou to lidé, kteří položí základy Tisícileté říše.“

A ako je možné, že nejdete viac do hĺbky týchto slov? Prečo je tu zasa snaha „vylievať dieťatko z vaničky spolu s vodou?“ Myslí si vari niekto, že Pán po odchode zo zeme prestal existovať? Alebo že nesplní to, čo prisľúbil? Kto tak myslí, rúha sa v tom najhlbšom slova zmysle.

Lenže ak si budeme aj túto citovanú vetu vysvetľovať rozumovo a iba ľudským spôsobom, nepohneme sa z miesta ďalej!
Samozrejme, že to nebudú ľudia, ktorí položia základy Tisícročnej ríše, ale Pán. Čítajte však pozorne, Pán položí základy tejto zasľúbenej ríše!
Vráťme sa na chvíľu do minulosti. Ak by sme nezlyhali, Pán by osobne, prítomný na zemi viedol výstavbu a „položil základy Novej ríše“. Lenže to bola Milosť NAVYŠE pre nás, pre celé ľudstvo. Ale tejto milosti sme sa vzdali a rúhavo pošliapali i tento dar z Výšin! Kto teda teraz položí základy Tisícročnej ríše? Samozrejme že Pán, ale v tomto prípade prostredníctvom svojich služobníkov na zemi! Vari tento zákonitý dej nie je dosť jasný?

Pán okrem iného povedal: „Když Já budu chtít, Hora bude zase má!“ Netreba zvlášť opisovať, pri akej príležitosti sa tak stalo, za tento stav sme však vinní všetci, i Vy p. J.P.

Máme však právo myslieť si, že sa Pák kvôli tomu znova inkarnuje na zem, aby sa splnili aj tieto Jeho slová? Prečo zasa to ľudské myslenie vtláča do pozemských foriem niečo, čo je zakotvené tak vysoko vo Stvorení? A máme ešte vôbec nejaké práva? Nie! Iba povinnosti, aby sme naplnili svoje sľuby a konečne stáli tam, kde nás Pán chce mať!

A navyše, prečo Pána oddeľujeme od Jeho rozsiahleho vojska tých najčistejších duchovných bojovníkov a rytierov? Za všetkým stojí Pán, ale vykonávateľmi tak mnohého diania je reťaz Jeho verných duchovných i bytostných služobníkov, ktorá sa tiahne ako pevné svetlé lano až do hrubohmotnosti tejto zeme.

Čítajte preto pozorne obsah Posolstva Pravdy p. J.P., pretože sa môže stať, tak ako už toľko krát v minulosti, že človeku unikne to podstatné. Že zahľadením do seba stane sa napokon hluchým a slepým aj pred tým, čo v daný čas práve zo Svetla k zemi prichádza. Bude sa potom takýto človek „dušovať“, ako verne plnil a čerpal z Posolstiev, no v určitej zaujatosti, ktorá robí človeka neschopným, aby bol vo svojom duchovnom pohybe aj živým, premešká to posledné, čo mu mohlo aj v jeho vývoji skutočne pomôcť.

Nezabúdajte prosím na to, že „lidské velikášství“, o ktorom píšete má svoje opodstatnenie v ľudskej malosti a platí v 99 prípadoch. No súbežne ten jeden, ten stý prípad môže byť tým očakávaným dianím a je dôvod myslieť si to o to viac, pretože toho falošného sa v posledných rokoch vynorilo viac, ako kedykoľvek v minulosti tejto zeme. A navyše, „Schopnost hledání a zkoumání, která vše podrobuje pronikavým zkouškám...“ by myla byť vlastná každému, i pisateľovi týchto slov. Že pisateľ nepodrobil prenikavým skúškam to, čo by mohol, svedčí o niečom, pred čím nás Pán vystríha a varuje v každej vete Posolstva Pravdy...
V závere dovoľte ešte jeden citát:

„Uvažujme jen klidně: Veškerý vývoj ve stvoření jest přece vždy nanejvýš přirozeným ve svých projevech, které pokaždé bezpodmínečně odpovídají pozemské době, pro kterou jsou nachystány. Je potřeba se jen správně všemi novými formami zabývat v dostatečném úsilí!

I přes zdánlivou odlišnost, jevící se jen na první pohled v těchto viditelných formách, nebude moci být nikdy za žádných okolností, ve všech dobách lidstva, ze Světla požadováno po člověku nic jiného, než splňování toho, co je pro něj nejdůležitějším - splňování jeho povinností ve Stvoření! Také splňování základních povinností v životě na zemi!

Vyzkoumat, v čem tyto povinnosti spočívají a co k nim náleží, je ale nutným požadavkem pro každého člověka samotného, aby v cítění mohlo se to stát součástí jeho veškerého dalšího myšlení a jednání. To vše jest však možné jedině na zdravě postaveném základě! Tímto základem jest prostá přirozenost v cítění oddělená ode všech fantazií, ale také osvobozená ode všech dogmat a křečovitých závislostí.

Jedině v takovémto postupování vpřed může v trvalém používání zesílit nejdůležitější schopnost, darovaná jako to nejzákladnější každému člověku - schopnost zdravého úsudku ve svobodném odvažování a odciťování! Každý člověk má přece tímto darem Nejvyššího dánu schopnost rozlišovat! Každý má tak ve svém nitru bezpečnou jistotu dokázat rozlišit za každých okolností hodnotné od nehodnotného, ušlechtilé od neušlechtilého, vědoucí od nevědoucího! Také sloužícího Bohu od sloužícího všemu ostatnímu! A právě tím musí se dnes zabývat každý z lidí! Neboť jedině to, co opravdově slouží Bohu, jedno na jakém stupni či jakou formou zušlechtěného projevu to činí, bude shledáno jako způsobilé pro vstup do nadcházejícího Království Božího zde na zemi! Vše ostatní zůstane odděleno stranou, aby se pak v zavržení zhroutilo urychleně ke svému zániku!“

A celkom na záver:

„V dnešní době „velké očisty“ se máme stát ze všeho nejdříve opravdovými lidmi. Bez této podmínky nemůže žádná, skutečná výstavba nikdy začít...“

Patrilo by sa teraz zvolať: „NA ČO EŠTE ČAKÁTE?“