Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky

Reklama


Zasláno do klubu

NAT98


Pre J.P. - oprava, prosím o zmazanie predošlého príspevku, ďakujem

Vážený pán J,P.

To, čo opisujete vo svojich príspevkoch je z väčšej časti naozaj veľmi dobrým vkladom do tohto fóra a tak verím, že viacerí jeho čitatelia sa stotožnia s predchádzajúcim názorom p. Rastislava o užitočnosti konverzácie, ktorá môže priniesť niečo nové i pozitívne aj pre samotných pisateľov.


Vašim posledným príspevkom ste mnohé „odkryli“, doplnili v súvislostiach, ale predovšetkým: Poskytli ste obraz o veci z hľadiska Vášho súčasného prežívania, alebo z hľadiska Vášho momentálneho „duchovného vhľadu“.


Pre doplnenie svojich myšlienok často citujete z Posolstva Pravdy. Niekedy sa človek naozaj nevyhne tomu, ak majú aj iní pochopiť, čo tým pisateľ myslel, v úprimnej dôvere doplní svoj obraz citátom zo Slova Pravdy, odkiaľ smel pri danom vhľade načerpať. Je však veľmi dobré, ak pisateľ tieto svoje texty neautorizuje a nepodáva tak, že ich obsah je konečný a s definitívnou platnosťou nemenný. Na danú vec by si mali dávať pozor najmä čitatelia Posolstva Grálu a preto je veľmi príkladný Váš prístup, keď píšete:


„Navíc se necítím natolik způsobilý, abych tuto otázku mohl jasně zodpovědět a to z jednoho prostého důvodu – do těchto věcí zkrátka nevidím...“


Je to presne tak. Ak by chcel ktokoľvek pod svoj článok napísať, že veci sa majú „iba takto“ a „nie inak“, bolo by to určite na škodu veci. Musíme si totiž uvedomiť, že nech sme akokoľvek vnútorne uschopnení, zrelí a čistí, sme stále iba na jednom z mnohých stupienkov svojho individuálneho vývoja, ktoré nás nakoniec povedú cez jednu zo Svetlých brán, ktorými prechádzajú očistení a blažení ľudskí duchovia do nášho spoločného Domova. Dovtedy však musíme ešte mnohé skúsiť, precítiť a prežiť a aj keby sme hneď zajtra smeli prekročiť jednu zo spomínaných dvanástich Svetlých brán - vstupov do duchovnej Ríše, do nášho Domova, v duchu by sme prežili okrem iného aj to, že tá naša skutočná duchovná práca, vývoj a zdokonaľovanie sa ešte len začína. Náš vývoj v hmotnostiach by sa preto dal prirovnať k predškolskému veku dieťaťa v materskej škole, to skutočné pôsobenia nás ešte len čaká vo vysokých úrovniach tohto Stvorenia.


Preto je veľmi dobré, ak sme natoľko pokorní, že seba samých považujeme za súčasť celku, do ktorého môžeme prispieť svojim osobným vkladom momentálneho duchovného uschopnenia a nepovažujeme sa za tých, ktorí seba samých považujú za určité „meradlo dokonalosti“, kedy na sebe i v sebe nemusia už nič meniť, pretože si myslia, že veci vidia v dokonalom svetle a správne. V tejto súvislosti sa mne osobne páči jeden veľmi dobre napísaný text, z ktorého mi dovoľte, aby som zacitoval:


„CO JE PRAVDA? (Ze starší verse evangelia před Nikejským koncilem r. 325)
A opět se všech dvanáct shromáždilo ve stínu palem a jeden z nich, Tomáš, pravil k ostatním:
"Co je pravda? Neboť tytéž věci zdají se být různým lidem, ba stejnému člověku v různých dobách různé. Co je tedy pravda?" A jak tak hovořil, zjevil se Ježíš v jejich středu a pravil:
"Jediná věčná Pravda je v Bohu samotném. Neboť nikdo neví, co ví sám Bůh, jenž je vším ve všem. Lidem se může Pravda odhalit podle jejich schopnosti pochopení a přijetí. Pravda, jediná, má mnoho stránek. Jeden vidí jednu její stránku, druhý zase jinou, a jedni více než druzí, tak jak je to každému dáno.

Vizte krystal: jediné světlo se třpytí na jeho dvanácti, ba čtyřikrát dvanácti plochách, a každá jeho plocha odráží jeden jeho paprsek. Jeden člověk hledí na jednu plochu, jiný zase na jinou, a přece je to jeden krystal a jedno světlo, které září na všech.

A pohleďte na člověka, který stoupá na horu, dosáhl hřebene a praví: tam je vrchol hory, vylezeme na něj. Když pak dosáhnou té výšiny, hle, nad sebou vidí další, dokud nedojdou na vrchol, nad kterým už žádné další vrcholy neuvidí. Tak je tomu také s Pravdou.

Já jsem Pravda, cesta a život a já jsem vám dal Pravdu, kterou jsem přijal shůry. A co vidí a přijme jeden, to nevidí a nepřijmou jiní. Co se zdá pravdou jedněm, nezdá se pravdou druhým. Ti, kteří jsou dole v údolí, nevidí to, co vidí ti, kteří stojí na hoře.
Přece však je každému pravdou to, co vidí, dokud mu nebude zjevena vyšší Pravda a duše, která může přijmout více Světla, také více světla dostane. Proto nezavrhujte jiné, abyste sami nebyli zavrženi.

Jak budete dodržovat svatý Zákon Lásky, který jsem vám dal, tak se vám bude více a více odhalovat Pravda. A Duch Pravdy, jenž přichází shůry, vás povede, byt' snad i mnohými oklikami k celé Pravdě, tak jako vedl ohnivý mrak děti Izraele pouští.
Buďte věrni světlu, které máte, dokud vám nebude dáno vyšší Světlo. Hledejte Světlo a budete žít v přebytku. Nedopřávejte si odpočinku, dokud je nenaleznete.

Bůh vám dal veškerou Pravdu, podobnou žebříku s mnoha příčkami, k osvobození a zdokonalení duše. Pravdu dneška opustíte pro vyšší pravdu zítřka. Usilujte o dokonalost.
Ti, kteří dodržují Svatý Zákon, který jsem vám dal, zachrání své duše, jakkoli různě vidí Pravdu, jíž jsem vám přinesl.“
Obzvlášť pasáž: „Přece však je každému pravdou to, co vidí, dokud mu nebude zjevena vyšší Pravda a duše, která může přijmout více Světla, také více světla dostane. Proto nezavrhujte jiné, abyste sami nebyli zavrženi.“ vypovedá o tak mnohom dianí z nášho každodenného života, že si na tomto mieste zasluhuje viac pozornosti.

Možno si tak mnohý čitateľ Posolstva Grálu pomyslí, že slová „dokud mu nebude zjevena vyšší Pravda“ sa ho už netýkajú, pretože on Pravdu v Slove Syna Človeka už objavil. Bolo by však chybou myslieť si to, pretože iba „Ti, kteří dodržují Svatý Zákon, který jsem vám dal, zachrání své duše, jakkoli různě vidí Pravdu, jíž jsem vám přinesl.“

Všetky Zákony vytryskli z jediného Prazákona, z Božej Lásky. Je preto našou povinnosťou, aby sme v neustálej snahe v rešpektovaní prírodných i duchovných Zákonov smeli zároveň čerpať z najvyššieho Zákona Lásky, aby sme tak mohli byť pre svoje okolie žiarivým majákom, malou svetlou pochodňou v nížinách a v davoch. V tejto súvislosti sa natíska obraz z nedávneho prežitia s dobrým priateľom, ktorý pri svojom rozšírenom vnímaní opísal návštevu v jednej z úrovní Bytostného zakotvenia v Neskoršom stvorení. „Tam sa Vás nikto nepýta, čím ste na zemi, či čerpáte zo Slova Pravdy alebo nie, podstatné pre bytostných služobníkov tejto úrovne bolo, koľko Svetlého žiarenia im dotyčný duch svojou prítomnosťou môže sprostredkovať a ako silno žiari a vyžaruje do svojho okolia“

Posilňujme v sebe dobré chcenie a učme sa Pokore, iba tak môžeme naplniť Svätý Zákon Lásky a iba tak sa staneme pre svoje okolie „silným žiarivým magnetom“, ktorý bude priťahovať všetko ku Svetlu usilujúce a naopak odpudzovať všetko, čo je Svetlu nepriateľské. O tom, ako sa dá po takejto ceste kráčať, o tom nám podal dostatočne veľa vysvetlení náš Pán. Ibaže, často siahame po vysokých métach a zabúdame pritom na to najpodstatnejšie – o tom, čí služobníci sme svedčia predovšetkým maličkosti v našom každodennom prejave, tie maličkosti, ktoré sa nakoniec pre náš ďalší vývoj stanú rozhodujúcimi. Rád by som v tejto súvislosti uviedol ďalší príklad, postreh.

Pozemskými Veľkonočnými sviatkami sme si pripomenuli jedno z najťažších období ľudstva na zemi. Obdobie Veľkej noci, aj keď sa kalendárne vždy posúva, by sme nemali ani ako „čitatelia Posolstva Pravdy“ odsúvať bokom. Práve naopak, mali by sme byť schopní najmä počas tohto obdobia prežiť v duchu tak mnohé, na čo počas ostatného roka ani nemyslíme. Najmä v tomto období by sme mali svojim čistým príkladom dať okoliu jednoznačne najavo, ako správne prežiť toto obdobie, aby sme z neho načerpali do ďalších dní i mesiacov. Spomínam si na slová Pánovho súčasníka, ktorý rozprával o Láske v činoch, o tom, ako sa konali na Svätej Hore každoročne Slávnostné pobožnosti v Chráme v presne v tom čase, keď náboženské organizácie slávili vo svojich kostoloch „letnice“. To, či sa tak deje dodnes, to ani nie je podstatné, dôležitý je príklad a poučenie, ktoré si z toho môžeme vziať. Ako ľahko a často dokážeme odsúdiť „inoverca“ a pritom si neuvedomujeme, že tým podávame iba obraz o svojich slabostiach. Siahame po veľkom a nedosiahnuteľnom, pritom však každodenné maličkosti, ktoré by sme mali zmeniť ako prvé, s nezáujmom prehliadame.

Preto aj tieto dni sme mohli načerpať, ale i nemuseli. V jednom z predchádzajúcich príspevkov, presnejšie príspevok s dátumom „10.duben 2007 18:03:40“ použil jeho pisateľ slová a obrazy vystihujúce to, ako by sme nemali pôsobiť. Dotyčný pisateľ, celkom určite usilujúci ku Svetlu v rozsahu niekoľkých viet použil slová, ktoré len v málokom vyvolajú ten obraz, ktorý chcel priblížiť.

Pán je pre nás a navždy zostane tým najčistejším Vzorom pre všetko naše snaženie. Vyjadroval sa vari takto alebo podobne? Naopak, v prednáške „Veľká Noc 1933“ napísal:

„...Chci vám dáti pravidla, jichž musíte dbát, chcete-li, aby v budoucnosti bylo vaše bytí požehnáním, jak je to určeno vůlí Boží. Dodržujte tato pravidla, neboť jsou pro vás přikázáním! Přísným dodržením přinesou vám radost a vítězství a lidem spásu! Vděčně budou na vás později pohlížet. Staňte se živým příkladem pro vzestup z tohoto zmatku!
Jako první dávám vám tento příkaz: Vzbuďte již od počátku ve vás uložený smysl pro krásu, který jste v sobě rouhavě zahrabali! Stane se vám neocenitelnou pomocí pro osvobození se v duchu, ba i pro samotný vzestup! Nepodceňujte to! Je v něm daleko větší hodnota, než se domníváte! Následujte ho a brzy poznáte v prožití, jak vás podporuje na každém stupni vašeho bytí! Do té doby snažte se mne poslouchat, abyste byli účastni dobrého výsledku, pro vás tolik nutného!
... Žíti pozemsky jako vzor však znamená býti přirozeným! Tak, jak vám to ukazuje stvoření. Máte státi na svém místě a nebýt tam jen karikaturou jako dosud. Jako vodítko Bohem chtěného života zde na zemi byl vám darován smysl pro krásu, který vychází z nejčistšího cítění. Toto cítění chová v sobě vzpomínky na světlé výšiny, kde krása patří k samozřejmosti! Vždyť světlo a krása nedají se vůbec oddělit; jsou jedno! Chcete-li tedy na této zemi přinášet světlo, musíte přinášet krásu. Krásu ve všem, co děláte!
... Dále je nutno, aby se každý zdokonaloval ve výslovnosti jazyka a v mluvení vůbec.
Pro člověka, který jako nejvyšší tvor tohoto pozdějšího stvoření je i jeho korunou, není omluvou, nechá-li se vléci a je nedbalý jakýmkoliv způsobem a nepoužije-li veškerou sílu k tomu, aby rozvinul k nejvyšší kráse vše, co mu bylo kdysi dáno jako svěřený statek!
I nejchudší z chudých má povinnost i možnost ovládat se ve svém vystupování, ve formě výrazu i řeči! Vyžaduje to pouze jeho vážné chtění a trochu námahy –– nic víc! ...“

Treba len veriť, že tí, ktorí sa usilujú previesť Slovo v čin, stanú sa dostatočne silným magnetom a príkladom aj pre čitateľov Posolstva Pravdy. Ak by sme nedokázali prejsť k činom, zostali by z nás iba čitatelia, neschopní posunúť sa vo svojom vývoji ďalej.
Vážený pán J.P., rád by som ešte priblížil z iného pohľadu slová, ktoré ste použili ako citát vo svojom príspevku:

„...A pak – člověk při tom zapomněl na hlavní věc! Nepočítal s tím, že současně byla přislíbena podmínka, že před tisíciletou říší míru má se soudem všechno státi novým! To jest nutný základ nové říše. Nemůže vzniknout na dosavadní půdě! Všechno staré musí býti napřed učiněno novým!...“


Pri čerpaní z Posolstva Pravdy nesmieme zabúdať na jediné – aby sme sa do svojich ľudských výrazov a foriem nesnažili vtlačiť to, čo prišlo z Výšin.

Zamyslime sa hlbšie nad pojmami „Tisícročná ríša mieru“, „Súd“, „Základ Novej ríše“. Môžeme povedať, že tieto pojmy, zrkadliace určité dianie sú nám blízke tak, ako sú nám u Výšin sprostredkované? Nehrozí aj v tomto prípade, že svoje predstavy znova postavíme pred skutočné dianie a tým nám unikne to podstatné?

Pred Tisícročnou ríšou mieru má sa stať v Súde všetko novým. Je niekde v Posolstve Pravdy zmienka o tom, že táto Ríša vznikne 01. 01. roku..., alebo 28. 08. roku... a pod? Treba pochopiť že takáto Ríša predsa nevznikne zo dňa na deň, ale bude jej predchádzať nielen Súd, ale predovšetkým výstavba jej základov!
Veď takáto Ríša nemôže vzniknúť „sama sebou“ a nevznikne ani „pouhým tlakem Světla“. Vznik novej Ríše je podmienený našim pohybom, vďaka ktorému sa má stať „všetko novým“. A všetko novým sa má stať ešte PRED Tisícročnou ríšou, v ktorej nám bude daná možnosť zosilnieť pre ďalší vývoj na zemi. Novým sa má stať všetko v Súde!

Vari Súd neprebieha? A kde je to nové najmä zo strany tých, ktorí sa tak radi hlásia pod Prapor Pána?
„O tej hodine nevedia ani anjeli v nebi, o tej hodine nevie ani Syn, iba Otec sám“. Tá „posledná hodina“ je určitou hranicou, bodom, čo však neznamená, že až v nej sa staneme novými. Treba pochopiť, že DO TEJTO HODINY je nám DANÝ ČAS na prípravu a premenu, na to, aby sa v nás a okolo nás stalo všetko novým. Znamená to, že v tej Poslednej hodine obstojí všetko to, čo sa v Súde stalo novým.

A tu sa natíska otázka – na čom najviac stroskotalo dianie v dobe, keď bol na zemi Syn Človeka? Na nespolupráci, na disharmónii, na pýche povolaných. Pre spustenie diania bolo všetko pripravené. Položme si však otázku, prečo sa tak nestalo? Prečo sa dianie „podržalo?“

Práve pre nepochopiteľnú Božiu Lásku, ktorá v danom čase zabránila tomu, aby dianie naplno prepuklo. Dianie bolo naopak odsunuté na maximálnu možnú mieru, až k bodu, v ktorom možno očakávať úder Poslednej hodiny Súdu.

Keďže Pán zakotvoval na zemi ten najvyšší druh Božského žiarenia, účinky Súdu sa zvyšovali a narástli do enormných rozmerov. Lenže povolanými nebolo toto žiarenie uchopené tak, ako ich k tomu predurčovala ich úloha. Ba naopak, vo veľkej miere sa stali napokon nepriateľmi Posla Pravdy. Preto boli účinky také katastrofálne, čo vyvrcholilo II. Svetovou vojnou.
Ak by v nám nepochopiteľnej Láske Pán zo zeme predčasne neodišiel, účinky by boli pre ľudstvo ešte tvrdšie, pretože karma ľudstva by sa vybila vo veľmi krátkom čase. Ak však nemá mať takéto rozuzlenie – vyčerpanie karmy pre ľudstvo katastrofálne účinky /pretože táto karma je prevažne ťažká a temná/, je potrebné vyvinúť nesmierny protitlak v úsilí ku Svetlu a zo svetla prichádzajúcim úlohám. Iba takéto „protizávažie“ zabezpečí, že Súd nebude pre ľudstvo znamenať definitívne zničenie. Tá protiváha dobrého chcenia zo strany povolaných v onej dobe chýbala, dianie bolo preto pozastavené, nebolo však „zrušené“.
Musíme si tiež uvedomiť, že do spomínanej „Poslednej hodiny Súdu“ sme ako ľudstvo dostali niekoľko možností pripraviť sa tak, aby sme záverečným dianím prešli ako hodní tých Milostí, ktoré sú zasľúbené pre Ríšu pokoja a mieru. Ak by sme nezlyhali už za života Pána Ježiša, dnes už mohol byť na zemi odlesk Raja. Ak by sme nezlyhali pri splňovaní Syna Človeka, účinky Súdu by neboli tak tvrdé a navyše, bolo zo Svetla predvídané, že na zemi mal Pán pôsobiť viac ako sto pozemských rokov. Dokážeme si predstaviť, o čo všetko sme sa už doteraz pripravili?
Prečo v plnej vážnosti a zodpovednosti necítime to Nové Volanie súčasnosti? To už tak otupeli naše duchovné zmysly? Pre koho asi sú určené nasledujúce Pánove Slová?:

„...Snažte se nyní správně pochopit mé Poselství a podle něho jednat.

Nemám v úmyslu předkládati vám vše až do nejmenších podrobností pohodlně rozlouskané, protože vy sami se máte hýbati a musíte k tomu přidávati to, co je ve vašich silách.
Hranice toho všeho, co duchům pozemských lidí je možno mysleti, cítiti a činiti, znám zcela přesně, ještě lépe než vy sami a očekávám od čtenářů a posluchačů svého Poselství a svých vysvětlení to nejvyšší, co jest schopen člověk pozdějšího stvoření vykonati, chce-li mne skutečně následovati; neboť tak je to správné a vám prospěšné podle vůle Boží, která vyžaduje pohyb a spoluzachvívání v kruzích všech záření, jež prostupují stvoření.

Rozleťte se proto k tomu! Co je možno přijati v hranicích vašeho chápání, musíte učinit vy! Přenechávám to zcela vám a dávám vám jen směr k tomu, stavím základy, na nichž nyní vy máte a musíte stavět dále.

Chcete-li však při tom vlastní práci lenošně vypustiti a spokojiti se tím, že přijmete pouze smysl Poselství, aniž byste ho správně zužitkovali k další stavbě, pak nemáte žádný užitek ze Slova. Vlastní hodnota musí vám tím zůstat uzavřena, jako kniha se sedmi pečetěmi.

Jen ve vašem vlastním pohybu může se vám Poselství otevříti a rozlít na vás bohaté požehnání. Buďte proto hybní v duchu! Svým slovem dávám vám k tomu podnět!
Nestojím mezi vámi jako sluha, který chce převzít vaši práci, abyste vy, lidé, mohli odpočívat, nýbrž ukazuji vám cestu, kterou vy máte jít, chcete-li být šťastni a vedu vás!...“

Čakanie je to jediné, čo vo väčšine prípadov charakterizuje naše úsilie. V tomto čakaní sme nanajvýš schopní „pracovať na sebe“, v skrytosti a v izolácii od každého dobrého úsilia, ktoré predpokladá vzájomnú spoluprácu rovnorodých a ku Svetlu usilujúcich ľudí.

Nie, táto cesta by bola pre ľudstvo poslednou a zároveň premárnenou šancou. Som presvedčený o inom, ako sa píše v niektorých častiach príspevkoch pána J.P., alebo ako sa prezentuje aj v iných textoch alebo skupinách.
Je to práve „„Schopnost hledání a zkoumání, která vše podrobuje pronikavým zkouškám...“, ktorá privedie človeka oveľa hlbšie k pochopeniu doby a diania, v ktorej sme súčasníkmi. Preto ak je v jednom pohľade tvrdené „...kdy žádná výstavba Království Božího na Zemi zatím není možná...“, je potrebné povedať, že je to iba jednostranný názor, nezakladajúci sa na skutočnosti. Výstavba nielen že možná je, ale v súčasnosti už prebieha. Je to podobný obraz ako keď na zemi pôsobil Pán a mnohí veriaci cirkví, najmä však autority z týchto spolkov tvrdili, že správy o vtedajšom dianí, o pozemskom splňovaní vznešeného Trigonu na zemi nie sú pravdivé, pretože by sa o tom inak museli dozvedieť.

V príslušnom odstupnení tu máme dianie, ktoré svedčí o tom, že ešte je tu možnosť za spoluúčinkovania tých najčistejších Pánových bojovníkov vybudovať základy Ríše, ktorá poskytne zotavenie a zosilnenie pre všetkých, ktorí sú čistého srdca, bez ohľadu na to, či o Posolstve Pravdy nevedia, alebo ho čítali aj „sto krát“. Preto ešte raz treba zdôrazniť, že ak chce niekto tvrdiť, že „výstavba na zemi zatiaľ nie je možná“, treba doplniť, že pisateľ nepodrobil všetko to, čo ako svetlé úsilie na zemi prebieha „pronikavým zkouškám“. Kto schopnosť skúmania a hľadania rozvinie naplno, získa možnosť presvedčenia toho, o čom je reč...

Poznámka: Vyššie uvedené citáty môžu poskytnúť čitateľovi vlákno, aby sa zachytil a skúmal viac do hĺbky. Keďže je čerpané z textov, ktoré na verejnosť nijako nepatria, obsah tohto príspevku je úmyselne taký dlhý, pretože vlažný človek nebude mať toľko síl, aby ho dočítal do konca.