Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Humor a zábava

Spravují:

fuxoft, baldachyn, FK

Reklama


Zasláno do klubu

Kompost


vytrznik Hodné kluky si nikdy nezapamatují -  na zlé nikdy nezapomenou
Ako prvý vystúpil Vladimír Mečiar. Jeho aura a charizma bola ohromujúca. Každý to tak cítil. Nech je jeho pohľad na Mečiara akýkoľvek. Už pri jeho kráčaní k mikrofónu na piedestál bolo vidieť jeho dominanciu. Vzpriamený, mužný a rázny krok. Rečnil asi 20 minút, pričom bolo cítiť v jeho hlase, že bojoval zo všetkých síl, aby zadržal slzy. Také boli emócie, taký bol dojatý. Po pár minútach to už bolo stabilizované. Hovoril vecne, jasne, zrozumiteľne. Po skončení všetkých rečníkov, sa k nemu nahrnuli ľudia, aby sa s ním zvítali, úprimne mu poďakovali, popriali všetko dobré. Keďže som bol v rade čakajúcich medzi poslednými (skôr koridor), mal som možnosť detailne vidieť ako to prežíva, každú mimiku, pohyb. Boli to veľmi silné emócie. Na hranici únosnosti. Ale zároveň to boli nesmierne potrebné "duchovné injekcie" na jeho ubolenú dušu. Zaslúžil si to. Po tých rokoch utrpenia a strádania. Aspoň takto (zatiaľ) sa mu to dobro vrátilo. Konečne som prišiel na rad. Pozdravil ho, stisol pevne ruku a 1. krát pozrel rovno do očí. A čo som videl v jeho očiach ??? Neuveriteľnú pokoru, bohabojnosť a MIER.