Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky

Reklama


Zasláno do klubu

NAT98


JAN. jan.jan@post.sk 
Natália


,,Kto si plní svoje poslanie, ten sa nebojí o svoju povesť, ani o svoj život, lebo splnenie úlohy je pre neho prvoradé." Natália de Lemeny - Makedonová.

A presné toho sa držala pani Natália, počas svojho veľkého poslania, ktoré prišla naplniť na túto Zem, lebo Bohu to sľúbila.

Nekričala, nehádala sa, neurážala, ale ani o piaď nikomu neustupovala, hoci temno syčalo vždy stále viac a viac. Lenže nič nezmohlo, aby jej zabránilo v naplnený poslania, ktorého vrcholom bolo narodenie IMANUELA!

Hovorila vždy priamo a jasne, lebo vedela, že tým ponúka poslednú pomoc od Boha pre ľudí, ktorí v podvedomí presne nato čakali, a len čo prehovorila, tak ihneď s radosťou po tom siahli. Len koľkým to do dnešných dní ostalo, tak to je už o inom...

Kto chcel, tak počul jej volanie a vzpriamil sa, narovnal a mal možnosť pozrieť sa Pravde do tváre, zaujať jasné a konečné stanovisko. Každý mal možnosť výberu, bez ohľadu na všetky okolnosti, ktoré týmto nastali.

Odišla v úplnej tichosti, hoci sama povedala, že odíde predčasne, ale povedala aj, že sa navráti späť, keď pôda bude nato vhodná a pripravená, aby sa mohol navrátiť aj sám IMANUEL.

*Mali ste nejakú víziu o tom, ako bude vyzerať Zem, keď sa na ňu vrátite?

Áno. Vrátim sa spočiatku sama, bez Imanuela. Najprv budú zosadení na Zem najvyšší duchovia, ktorí si pred očistou riadne plnili poslanie. Až keď sa prispôsobia novým podmienkam a prebudia si zastretú pamäť, pripravia sa na vedenie vyvoleného národa. Mala som takúto vidinu:

Odrazu som stála pred obrovskou budovou v tvare kocky, ktorá mala porozbíjané okná a opadanú celú omietku. Pomyslela som si, že tu bola určite poriadna vojna. Keď som si prezrela okolie, uvedomila som si, že som tu sama, že nevidím nijaké stromy, vtáky ani hmyz, iba čerstvú burinu. Farba zeme bola akási červená a aj burina bola iná, akú som nepoznala. Napadlo ma, že sa nachádzam v nejakej južnej krajine a že to spustošenie spôsobila asi katastrofa, ktorú určite predchádzala vojna.

Obišla som časť budovy a všimla som si, že na niektorých miestach múru sa zachovali akési orientálne ornamenty. Keď som žiadne zviera, ani človeka nezbadala, napadlo ma pozrieť sa hore. Neďaleko na obrovskom kopci stálo iba zopár ľudí a mávali mi, aby som šla k nim. Boli veselí a šťastní, že som ich zbadala.

Až neskôr, po prečítaní Biblie som pochopila, že som videla Jeruzalem a vrch Sion. Cítila som, že som tam bola akoby vysadená zhora, doslova postavená pred zničenú budovu chrámu. Úplne som stratila pamäť, nespomenula som si na svoje deti, ani na Imanuela. To vraj preto, lebo som bola dlhší čas mimo Zeme.

Pri návrate sa môj duch bude znova postupne rozpomínať. Imanuel bude zosadený až vtedy, keď ma najprv vyšší duchovia a potom aj ľudia z vyvoleného národa spoznajú ako jeho matku a spomenú si na cieľ jeho príchodu.


Preto dnes, keď ubehlo pätnásť pozemských rokov od jej odchodu vravím a verím, že budem smieť povedať pani Makedonovej...veľké ďakujem..., lebo som to nestihol...

Ján Anton Sloboda.