Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

K príspevku p. Zámečníka:
Ako som sa už v minulosti vyjadril, stále vo veľa veciach nemám jasno a plne im nerozumiem, preto sa k nim ani nevyjadrujem, ale Váš príspevok ma oslovil a zdá sa, že ste urobil, alebo v blízkej dobe urobíte dôležitý krok vpred. Roman
Straky
STRAKY Nie je mojou snahou nikoho presviedčať alebo prehovárať. Po prijatí Živého Slova by som si to jednoducho vedome nedovolil, pretože ako nás pred tým varuje Slovo Pána: „To čo jednému prospieva môže druhému škodiť!“. Chcem sa s vami iba podeliť o jedno moje nedávne sobotňajšie prežitie, kedy som síce zažil na telesnej úrovni značnú energetickú stratu, ale v konečnom dôsledku ma táto skúsenosť veľmi duchovne posilnila. Dňa 20. 9. 2008 som sa zúčastnil záhradnej slávnosti jesennej rovnodennosti v záhradnom dvore Listen na pokraji českej obci Straky. Zmieňujem sa o celodennom cykle duchovných prednášok situovanom v prírodnej scenérii záhradného dvora. Po okraj naplnený súbor prednášok bol poprepletaný bohatým taktiež duchovne ladeným sprievodným programom.Divadielko, balet na trávniku, ... a všetko vrátane prednášok zaznievalo v zmysle diela POSOLSTVO GRÁLU od Pána Abd-ru-shina. Dlhú chvíľu sa mi javilo všetko také, aké by malo byť. Zúčastnený človek vtedy pociťoval prirodzenú potrebu zjednotiť sa s tým všetkým a oddať sa spoločnému duchovnému rozjímaniu. Po častých obdobiach znásobenej opustenosti, prameniacej v nepochopení najbližšieho okolia, ktoré sprevádza púť mnohého vážneho hľadača, či prívrženca Pravdy, je takáto ponuka podružného prežívania sviatočného dňa priam neodolateľná. Zažiadalo sa aj mne, jednoducho si zaplatiť za jeden deň „spoločnej jazdy“ na takomto starostlivo zorganizovanom duchovnom „tandeme“. Dlho som sa však „neviezol“, pretože už po prvej prednáške sa pocity mojej duchovnej spolupatričnosti značne rozptýlili, a to aj napriek tomu, že som s jej obsahom v jadre súhlasil. Lenže práve prostredníctvom informácii prijatých z tejto prednášky, som ešte väčšmi precitol a uvedomil si svoje telesné vyčerpanie po takmer prebdenej (precestovanej) noci. Pod vplyvom toľkých kilometrov, peňazí ale aj iných prekonaných ťažkostí som si únavu nedokázal sprvoti ani len pripustiť. Avšak po takomto uvedomení som sa už nemohol stotožňovať s prednášajúcim, ktorý rozprával o dôležitosti zachovávania osobných biorytmov. Podľa jeho slov ozajstné požehnanie každého dňa sa začneme učiť prijímať až zosúladením vlastného biorytmu so slnečnou ( bytostnou ) vlnou. Nemal som najmenšie ťažkosti s prijatím týchto informácii, pretože ich mám v živote už odskúšané. Rozkol vo mne nastal, keď som si priznal, že už len účasťou na tejto slávnosti tieto pravdy v mojom živote znova hrubo popieram! Záverečné prednášateľovo upozornenie na to, že: „Stále a pravidelné dodržiavanie nášho biorytmu zosúladeného s bytostnou vlnou ( slnečná aj mesačná púť a ďalšie cykly), je prakticky nevyhnutným základom, ktorý nás v priebehu celého roka postupne pripravuje pre prijímanie požehnania pri účasti nielen na duchovných sviatostiach alebo slávnostiach.“ Toto tvrdenie má silnú logiku aj z pohľadu PG, z toho dôvodu ma celkom zneistilo. V tichosti som sa pýtal sám seba, že čo tam vlastne hľadám(?). Rozporuplné cítenie narušené vo svojej harmónii, ktoré vo mne vzniklo už na začiatku slávnosti sa nepodarilo prehlušiť už ani jednej z nasledujúcich prednášok. Ani rozprava o živej vode, –– o nesmiernom význame kryštáľovo čistej vody pre náš organizmus a teda aj pre našu dušu a nášho ducha moje prežívanie už nezjednotila. Naopak, pozitívne závistlivý povzdych rečníka počas nej: „Na Slovensku máte tých najrozmanitejších druhov studní, studničiek, prameňov a potôčikov veru požehnane, takmer všade kde sa človek pohne, alebo len pozrie... A práve preto sa tam vždy rád vraciam...“ Tento povzdych ma ešte viac rozptýlil. Ten pán mal pravdu, na Slovensku máme skutočne prebohato rozvetvenú sieť takýchto kryštáľovo čistých, ale aj minerálnych prameňov a pramienkov... a nielen to! Žiaľ my, Slováci...(?) „Zatiaľ iba čo je cudzie, to nám aj z ďaleka pekne hudie.“ Ak by som ešte, tak ako nedávno veril v náhodu, tak by sa ma toto prednášateľom neplánované „upozornenie“ ani nedotklo, ale keďže už 10 rokov verím v Boha a v nekončiace zázraky Jeho stvorenia, tak mi tie studničky a pramienky, iba potvrdili slová pani Natálie o našej národnej vyvolenosti. To jednoducho nemôže byť náhoda, že Slováci dostali od Stvoriteľa taký malebný, čarokrásny a rozmanitý kus Zeme. Rozprávku. Pramienky, kamienky, potôčiky, riečky, kvietky, lúky, jaskynky ... Tatry! Toto netreba ďalej rozvádzať, každý kto už vie ako vo svojej jednoduchej dokonalosti pracujú nepodplatiteľné večné zákony, nášho Stvoriteľa a Pána, už nepotrebuje ďalšie dôkazy. Takéto dary a poklady je nevyhnutné si najskôr zaslúžiť. Vo svojom vnútri som od samého začiatku tušil, že títo ľudkovia nechcú o poslaní pani Natálie radšej ani počuť, ale pre istotu som sa jednej mojej spolucestovateľky opýtal. Nemýlil som sa. Mňa to však v mojom presvedčení ani len neodchýlilo, práve naopak posilnilo. Moja viera v Boha, je vzkriesená a odchovaná na „Večných zákonoch“ a nehanbím sa to povedať nahlas, pri všetkej úcte k Slovu Abdrushinovmu. Ak by som uveril čo i len prášok z toho čo na osobu pani Natálie nakládli za ten krátky čas čo od nás odišla, a medzi inými aj urazení „stúpenci“ Abdrushinovho Slova, ba aj jej vlastní, poprel by som si pred svetom svoju duchovnú matku! S touto neoblomnou vierou som sa potom krok za krokom, postupne dostával do širších už aj pozemsky viditeľných a nevyvratiteľných duchovných súvislostí nášho tichého, ale predsa pretrvávajúceho, akoby vytrvale „podčiarkovaného“ národného zlyhania. Pod vplyvom tohto môjho ostrého vnútorného nesúladu s prítomnými som zrazu uvidel v predajnom stánku knižky s prekvapivo prostými názvami: „Učebnice člověk a zákony“, Malé příběhy o velkých zákonech“, „Zákony pro život na Zemi“. V zápätí som si kládol túto otázku : Čím to je, že odporcovia pani Natálie si odrazu tak bezprostredne osvojili už aj na obálkach svojich diel, práve toto kľúčové slovo jej výnimočného diela? Veď práve ono dokázalo vo svojej jednoduchosti osloviť, upútať a v mnohých prípadoch aj odomknúť vekmi zatvrdnuté srdcia mnohých materialistov! Ako to, že z každej prednášky bolo chvíľami počuť v češtine rozvinuté citáty pani Natálie? Je to vari náhoda, že až teraz po vydaní jej knihy sa začalo otvorene kritizovať hnutie Grálu? Čím to je, že jej dielo mnohí vážny hľadači Pravdy odmietli a napriek tomu, že z neho chtiac-nechtiac čerpajú a podvedome, ale aj vedome sa pokúšajú o jeho reformáciu v dielach svojich? ... Na miesto toho čo sme jej mali vtedy verne slúžiť, chceli by sme ju teraz súdiť?! Súdiť, iba za štylistické, alebo dokonca gramatické či kozmetické chyby. Chyby ktoré vznikali našim zlyhaním, našou neúčasťou, neprítomnosťou, lenivosťou nášho ducha, ale aj zbabelosťou, nesúcosťou a nehodnosťou. Je len ďalším zázrakom, že tých chýb bolo tak málo, keď vezmeme do úvahy, že v tom najvážnejšom období splňovania zlyhali pani Natálii takmer všetky ľudské = naše pomoci! Ako je toto možné???! Kde sa v nás berie toľká drzosť, zadubenosť, úzkoprsosť a krátkozrakosť??! Kde sme boli vtedy (1998)?! A kde bola naša viera!? Je nám už predsa mnohým jasné, že: „Skôr než sa stane zázrak, musí prísť viera!“ Ako sme to mohli dopustiť? A čoho sa to dopúšťame teraz??? Pravdivú a logickú odpoveď na podobné otázky dokážeme nájsť práve prostredníctvom diela Pána Abd-ru-shina. Pri poctivom hľadaní v ňom, dokážeme nájsť pravú príčinu akéhokoľvek ľudského zlyhania. Koreň mnohého je ukrytý v našej ľudskej už chronickej ctižiadosti, ktorá v súčasnosti v nadbytkoch scivilizovaná –– , neznesie ani najmenší pocit viny, ktorý ju zákonite usvedčuje z nedokonalosti prosto ľudskosti! A keďže v tejto našej babylonskej domýšľavosti, nie sme schopní na seba vziať z vlastnej viny ani jediné zrnko i keď nám z pohľadu našej slobodnej vôle patrí všetka, preto musí byť „vinná“ iba pani Natália. Absencia pokory = neschopnosť prijatia našej vlastnej malosti a zlyhania –– z nás nemnohých s odstupom času robí šialených sudcov z milosti zoslanej a do nám zrozumiteľnejšej podoby aktualizovanej Pravdy. Spásy ktorá spočíva v prvom rade, v hľadaní a odhaľovaní chýb svojich, vlastných, nie v obviňovaní a vyťahovaní smietky z oka blížneho! Duchovne posilnení Slovom, avšak najmä vo svojej pýche, zabúdame v okamihu na tú, ktorá nás k nemu neľahko priviedla. Jej poslanie bol duchovne-pozemský zápas! A práve jej sa pokúšame „po tom všetkom“ naprávať zrak! Sme ako práceneschopní víťazi... Neschopní akejkoľvek sebareflexie mnohí sa neubránime štvavému zápachu márnosti z našich úst: „To vlastne ona zlyhala, nie my!!! Veď si len prečítajte koľkých sa dopustila chýb?!... Koľko omylov obsahujú jej diela!...“ gágajú vlastnou vinou trafené husi. Ako keď už odídenú vzácnu návštevu obviníme verejne z toho, že sa nevedela vôbec správať. Že v skutočnosti nemohla byť tá návšteva až taká vznešená, pretože si nedokázala ani svoju obuv odložiť do botníka a oblečenie zavesiť na vešiak, prehliadajúc to, že ani botník, ani vešiak neboli na tom správnom mieste, alebo, že boli obsadené, alebo, že sme jej to svojim správaním neumožnili, ba podaktorí sme ani botník, ani vešiak vtedy ešte nemali! Dovolím si poznamenať, že rovnaký myšlienkový pochod zo základu našej bezhraničnej pýchy využilo s úspechom temno pri odvádzaní služobníkov a pomocníkov Pána Ježiša, Pána Abd-ru-shina, ale aj ďalších vyslancov Božích. Domnievam sa, že práve prostredníctvom tejto našej strašnej duchovnej plytčiny, dokázalo temno ústami v tej dobe vyvolených, masovo vykrikovať to zúfalé „Ukrižuj ho! On je vinný! Barabáš je nevinný!“ Žiaľ ako vidíme temno využíva túto našu najväčšiu slabinu s úspechom až dodnes! A tak sa stalo, že mnohý “najhorlivejší stúpenci“ – Pravdy, samozvaní sudcovia, ktorý si brali knihy pani Natálie do rúk s tým, aby v nich odhalili všetky jej „chyby, prešľapy a nedorozumenia“, nabrali si pri tom z jej duchovných „šperkov“ plnými priehrštiami. Netrvalo dlho a teraz sa ich pokúšajú tlmočiť verejnosti, preštylizované ich vydávajú za svoje, obchodujú s nimi!? A my?... namiesto horlivého hľadania a načúvania v sebe a vo svojom okolí, namiesto praktického uskutočňovania - spozemšťovania Slova, nechávame sa práve nimi, v neporaziteľnej lenivosti nášho ducha poúčať o tom aká je vôľa Božia! Aká to príjemná, ale predsa len ďalšia strašidelná uspávanka pre „vyvolených“. Zaživa duchovne zomierame a vôbec nič necítime, nie sme schopní si to uvedomiť a teda ani sa proti tomu brániť! Ech, Slovač – Ledač! Hanba nám a beda. Ak sa konečne nevzchopíme k radostnému činu. V tichosti a nebadane, ako zdanlivo vyhasnutá sopka rastie vina národa, ktorý si nespoznal a neochránil svojho proroka! Čo si však zaslúžia tí, ktorý si zlyhanie nedokážu vo svojej duchovnej pýche priznať?! Ktorý sa najskôr nechali prebudiť a poučiť Slovom zasľúbenej Panny a teraz sa ho všemožnými rozumovými okľukami pred vlastným zvráteným svedomím pokúšajú zhanobiť, v tom „lepšom“ prípade naprávať!? Mnohí sa práve takýmito nehanebnými spôsobmi pokúšajú podvedome zbaviť svojej minulej viny, –– viny v hodine splňovania, ktorú nedokážu prijať, ale ktorá napriek tomu neodčinená každým dňom rastie. Po týchto zdrvujúcich úvahách ktoré som si aj ja – ako vytrvale zlyhávajúci Slovák, najskôr musel priznať a nájsť v nich svoj vlastný diel viny, aby som ich plne pochopil a prijal, som sa znova už aj v myšlienkach vrátil na záhradnú slávnosť. Odrazu som však začal „šperky“ pani Natálie zreteľne počuť v každej ďalšej od prezentovanej prednáške . Jednoduché, krásne a výstižné duchovné „šperky“= kľúčové pojmy pani Natálie, ktorými mnohým nám otvorila oči, ktorými nás oslovila, ktorými nás získala na stranu Boha . Nebolo ich veľa, ale práve tým sa jagali, žiarili, zreteľne ich bolo počuť a tým boli pre každého pochopiteľnejšie. Vnímal som ich zrozumiteľne, avšak z úst ľudí ktorým nepatrili. Nie však preto, že by neboli národnosti Slovenskej, alebo preto že by boli nevhodne oblečený, alebo pre dáke iné pletky. Ale iba preto, lebo nedokážu, ba ani necítia žiadnu potrebu byť za ne vďační, a z tej vďaky užitočný tam kde to práve teraz najviac treba. Iba sa pýšia cudzím perím. Od hlavy až po päty ozdobený vznešenými prostými a pravdivými vetami, odmietajú ich sprostredkovateľku, nedokážuc vo svojej práve jej dielom prebudenej duchovnej pýche prijať jej vysoký duchovný pôvod i poslanie. Keď som si vďaka Bohu pospájal toto všetko do súvisu Záhradnú slávnosť, Večné zákony, „šperky“, národ Český, národ Slovenský, pán Mečiar ... odrazu som akoby duchovným zrakom uvidel veľmi kultivované a predsa „do neba“ nahlas škriekajúce Straky. „Straky“ , ktoré sa vrhli na kľúčové pojmy i obrázky „Večných zákonov“, na „duchovné šperky“ pani Natálie bez ktorých by muselo byť pre nás mnohých chorobne ctižiadostivých a márnomyseľných Posolstvo Grálu hoc aj poznané, predsa však na veky v mnohom zapečatené. Ak aj Vy, nech už ste ktokoľvek, odporca či priaznivec pani Natálie neveríte už v žiadnu náhodu, istotne neuveríte ani tomu, že nie náhodou sa odporcovia „Večných Zákonov“, teda aj pani Natálie usídlili práve v obci Straky. Bolo to bezpochyby Niekým zariadené. To, že si toho doteraz, štvaní pocitom svojej rastúcej viny, ani len nevšimli a neuvedomili, svedčí o ich duchovnej stagnácii, krátkozrakosti a chcenej či nechcenej viazanosti, ale aj o zavrhnutiahodnom cieli pre ktorý to, či už vedome, alebo nevedome robia. Tento názov najvernejšie symbolizuje a charakterizuje ich skutočnú vnútornú snahu, tak ako sa v pravde ukazuje pred večnými zákonmi nášho Stvoriteľa Boha a Pána. 18. 12. 2008 V Novom Meste Nad Váhom ZÁMEČNÍK Dušan