Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

Púť duchovnej iskry
Púť duchovnej iskry

Bola raz jedna duchovná iskrička, ktorá si neuvedomovala všetko to, čo sa okolo nej deje. Avšak túžba po neznámom svete, ktorý sa rozprestieral pod ňou, začala v nej rásť zo dňa na deň.
Poprosila a bolo jej umožnené ísť do sveta vyučiť sa, aby spoznala na vlastnom prežití všetky súvislosti, spojené so životom vo večnosti. Chcela sa vyškoliť, aby bola potom tiež platná a mohla pomáhať na tvorbe ďalších svetov.
Ale nato potrebovala ísť do nížin, aby si uvedomila, čo je to stvorenie, ako vyzerá celé to stvorenie a aké zákony v ňom platia.
A tak táto duchovná iskra schádzala postupne nadol, prechádzala rôznymi svetmi, kde sa však dlho nezdržovala, lebo musela doputovať až k tej najvzdialenejšej škole. Keďže Zem bola najďalej od Svetla, bola tam aj najväčšia zima. Na púti k tejto planéte chlad postupne narastal a duchovná iskra prijímala na seba vždy ďalší pláštik ako odev, aby sa dobre a bezpečne cítila v tom novom, tuhšom prostredí.
Keď doputovala k najchladnejšej škole, obliekla si najhrubší kožuch a vstúpila na Zem.
Škola života začala, jeden ročník za druhým, jeden život striedal druhý, duchovná iskra si stále viac a viac uvedomovala samú seba, všetky jej prežitia boli pre ňu dôležité, začínala chápať zmysel toho všetkého naokolo. Presne tak ako žiaci v škole, kde postupujú stále do vyšších ročníkov a sú lepšie a lepšie pripravení žiť samostatne.
Jedného dňa, naposledy, opustila duchovná iskra, už ako ľudská duša, planétu Zem, ktorá bola pre ňu ako základná škola pre žiačika, zobliekla najvrchnejší kožuch, nechala naposledy pozemské telo na Zemi a pokračovala v púti stvorením do ďalších vyšších škôl, naspäť do svetlých výšin.
Stáva sa, žiaľ, aj to, že niektoré duše nestihnú splniť všetky požiadavky v školách, a tak sa duchovné iskry v nich vracajú bez vyškolenia naspäť, ako keby vôbec ani neodišli z duchovného domova, všetky ich prežitia sú vymazané z veľkej Knihy života, také ľudské duše zanikajú.
Naša ľudská duša, v ktorej radostne žiarila duchovná iskra, zvládala vo svete jednu školu života za druhou, vystupovala nahor a uvedomenie samej seba v nej stúpalo rovnomerne s odložením ďalšieho odevu, až do tej doby, kedy opustila poslednú školu a zastala pred Zlatou bránou.
Brána sa otvorila a po odložení posledného, najjemnejšieho plášťa žiarivý ľudský duch vošiel do duchovnej ríše.
Kedysi z raja vyšla do sveta túžbou hnaná duchovná iskrička a teraz sa vracia Domov ako ľudský duch, sám seba vedomý, do cieľa svojej púte – do Kráľovstva nebeského.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Boli ozaj za tým prírodné síly?


Indonézia a Tsunami, Veľké zemetrasenie v Číne a nedávne na Haiti, ozaj je to dielo prírodných síl alebo dielo rozumového človeka, ktorý už stratil aj poslednú štipku citu?

Ako je to vlastne? Kto na to pravdivo odpovie, keď vychádzajú na svetlo nové skutočnosti ohľadom americkej geofyzickej zbrane HAARP a jej účinkom, ktoré sú desivé a tak ničiace, že ozaj dobrému človeku až príde z toho zle, že až kam to toto ľudstvo zo svojou nadvládou rozumu dospelo, k úplnému sebazničeniu, pod nadvládou temna!!!

,,Kto nosí aspoň štipku ľudského citu v sebe, ten nikdy nepomyslí na zničenie toho druhého, aby mohol vládnuť!"

http://chelemendik.sk/Dokazy_o_HAARP__SK_titulky_237870831.html

http://www.youtube.com/watch?v=KKMTSDzU1Z4

http://www.cez-okno.net/search/node/HAARP

Ján Anton Sloboda.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Ku dňu 20.1.2010


Z evanjelia podľa Matúša, z 20. kapitoly:

"1Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete].

8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]."

Ján Anton Sloboda.

 
Príbeh o krásnej maske

Bola raz jedna krásna krajina, kde všetci žili v láske a v mieri.
Jedného dňa do tejto krajiny vstúpil cudzinec a ponúkol ľuďom krásnu masku. Spočiatku aj váhali, ale keďže bola taká krásna, neodolali cudzincovmu nahováraniu. Netrvalo dlho a krásnu masku obdivovali široko ďaleko po celej krajine.
Ona bola na to veľmi hrdá, lebo sa stala mimoriadne žiadanou. Všade, kde sa len objavila, prahli po nej nielen ruky panovníkov, dvoranov ale aj ruky poddaných, málokto zaváhal, každý z nich si ju chcel nasadiť na tvár.
Snáď len niektorí jednoduchí ľudia, niekedy ani vzdelanie nemali, neboli nadšení. Takým sa maska nepáčila. Čudáci prečudesní!
A pritom to bola nielen krásna maska, ale aj zázračná.
Ktokoľvek si ju nasadil na tvár, ona sa okamžite prispôsobila tvári človeka, ktorý ju obdivoval. Bolo jedno, či to bol starec, mladík, muž, či žena, s úzkou tvárou, širokou hlavou, úplne jedno, všetkým, ktorí po nej túžili, bola dobrá.
Celá bola akoby z voskového materiálu, zvláštne sa aj leskla, príjemne voňala, takže ten, kto ju už mal na tvári, nerád sa jej zbavoval.
Ďalšia zázračná zvláštnosť tejto masky bola, že ju ľudia nenosili len počas maškarných bálov, ale ju mohli nosiť celý rok, doma, vonku, v práci, pri zábave, medzi priateľmi, všade, kde si ju človek nasadil. Neobmedzene.
Bola pyšná na seba, pretože všade žala úspechy. Málokde sa jej stalo, že by ju niekto z tváre zhodil, málokto ju odmietol.
A ľudia si na ňu postupne zvykli. Čoraz viac ich bolo takých, ktorí ju nosili celý život, celé rodiny si ju nasadzovali na tvár, málokto sa už potom snažil byť aj navonok takým, akým je.
Ľudia prestali vnímať prirodzenosť a jednoduchosť, nahradila ich pretvárka a lož, všade, kam len oko dohliadlo, bolo vidieť tú istú masku, nikto už nevedel vo svojom okolí, ani u známych, ba ani u svojich najbližších príbuzných doma, koho má vlastne pri sebe. Všade len maska a maska ...
Celá krajina sa do tejto krásnej masky zbláznila. Keby sa nato niekto zhora díval, pripadalo by mu to, že v tej krajine nastal mor krásnych masiek, ktorý sa šíri nekontrolovateľne ďalej – až do úplnej záhuby.
Predsa však jednu zvláštnosť, resp. slabinu mala táto krásna maska.
Na svetle sa cítila zle, to boli vždy jej najhoršie chvíle. Nemala rada ani svetlo, ani teplo, lebo tam sa začala vytrácať, roztápať, stenčovať, a potom už nespĺňala všetky tie túžby ľudí, ktorí chceli zakryť svoju pravú tvár.
Preto si vyberala pre svoje pôsobenie také prostredie, kde sa jej darilo najlepšie – kde bolo čo najviac temna a smradu, aby vynikla jej domnelá krása. Tam sa cítila ako doma.

A tak, keď do krajiny vstúpilo poslednými zvyškami verných očakávané Svetlo aj so svojimi pomocníkmi, maska hystericky kričala: „Preč so Svetlom, odstráňte Ho, neverte mu, lebo záhubu vám prinesie!“ Nato sfanatizovaní ľudia v maskách zaútočili na Svetlo a Jeho služobníkov, lenže nepremožiteľné Svetlo bolo silnejšie než všetky svorky služobníkov temnôt, a tak sa do krajiny opäť vrátil pokoj a mier, kde pre žiadnu masku už nikdy viac miesta nebolo.

*******

A čo ja? Ako som na tom ja?
Ešte stále mám tú krásnu masku na tvári? A je naozaj ešte stále taká krásna? Načo vlastne čakám? Až bude úplne neskoro?
Chcem sa azda dočkať toho, že pribúdajúce Svetlo rozpustí aj tie posledné zdrapy bývalej krásnej masky na mojej tvári? Budem zbabelo čakať, až si všetci naokolo všimnú moju trápnu hru, iba ja sa budem tváriť aj naďalej, že sa nič takého nestalo a budem pokračovať v tomto divadle – už len sám pred sebou?

Pamätajme:

PRAVDA je to jediné,
čo každému môže pomôcť
(ak len chce),
dostať sa z bludiska temnôt
na Cestu za Svetlom.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
UFO nad Kremľom


A ešte by som vás o jednom nebeskom úkaze chcel informovať, ktorý sa udial 9. a 12.12.2009 nad Kremľom v Moskve.

Neviem či vôbec niekto z vás ho postrehol, preto ho teraz tiež dávam do pozornosti, lebo ide o zaujímavý úkaz, ktorý sa odohral minulý mesiac na oblohe:

http://www.youtube.com/watch?v=l_NirEEoV5c&feature=related

Ján Anton Sloboda.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Tisícročné zatmenie Slnka.


Po utorňajšom veľkom zemetrasení na Haiti, pri ktorom zomrelo niekoľko desiatok tisíc ľudí, po stredajšom prelete vesmírneho objektu, ktorý tesne minul Zem: http://www.24hod.sk/clanok-100525-objekt%2c-ktory-dnes-tesne-minul-zem%2c-bol-asteroid.html ,(,,Problémom však je, že nie vždy sú vedci schopní spozorovať ich včas." Krátky citát z tejto správy. Presne o tom som sa zmienil už v mojom predchádzajúcom príspevku z dňa 6.1.2010, že nie je možné o niektorých úkazoch dopredu informovať, lebo sa udejú veľmi rýchlo.),sme včera mali Tisícročné zatmenie Slnka, pri ktorom trvala prstencová fáza 11 minút a 8 sekúnd.

Viac o tomto úkaze na: http://www.astro.cz/clanek/4127

http://www.youtube.com/watch?v=S19uz8K3-t4&feature=related

Ako vidno znamenia nebeské a pozemské nám napovedajú, že vyvrcholenie Veľkej očisty Zeme už klope na dvere. Preto bdejme, lebo Deň Pánov sa blíži...

"...budú veľké zemetrasenia a miestami hlad i mor; desivé zjavy a veľké znamenia budú z neba." Lukáš 21/11.

Ján Anton Sloboda.

P.S.: Len tri dni po ničivom zemetrasení na Haiti, zemetrasenie vo Venezuele: http://spravy.pravda.sk/pobrezie-venezuely-zasiahlo-zemetrasenie-fj4-/sk_svet.asp?c=A100115_204107_sk_svet_p29

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Úkazy nebeské - jún 1998 a 3.1.2010


O týchto úkazoch, ktoré sa odohrali začiatkom júna 1998 a 3.1.2010 je videozáznam na stránke SOHO, kde sa to dá pozrieť po stiahnutí. Tu sú odkazy, že kde sa to nachádza:

http://sohowww.nascom.nasa.gov/gallery/Movies/comets.html

Two comets plunging into the solar corona (June 2, 1998)

Two sun-grazing comets racing towards the Sun (June 1/2, 1998)

A úkaz z 3.1.2010:

http://sohowww.nascom.nasa.gov/pickoftheweek/

Ďalej: http://www.astro.cz/clanek/4110 , kde je mimo iné napísané:

"Na kometu upozornil 2. ledna australský amatérský astronom Alan Watson. Z posledních snímků kamery LASCO C2 vznikla krásná animace, která ukazuje postupné přibližování komety ke slunečnímu povrchu, její vypaření a odsun zbytkového chvostu komety slunečním větrem pryč od povrchu Slunce." Koniec citátu.

O niektorých úkazoch nie je možné v predstihu informovať, lebo tie sa udejú v rýchlom slede a celkom inak ako ich pozemská veda očakáva. Už neraz sa to stalo, a aj stane. Tu to bolo v predstihu jedného dňa, keď sa podarilo to niekomu zaznamenať a informovať...ale načo nakoniec ľudí informovať a znepokojovať, aby na niečo niektorí prišli?

Ján Anton Sloboda.


 
Dve kométy
Vážení priatelia, na webovej stránke astro.cz bolo pred nedávnom uvedené, že kométa, o ktorej doteraz nikto neinformoval, narazí do Slnka. Stalo sa 3.1.2010. Takisto niíkto o tom neinformoval, že v júni v roku 1998 narazili do Slnka dve kométy! Ony sa síce vyparili, tak, ako aj táto, ale ide o princíp! Prečo o takej významnej astronomickej udalosti ,,učení" astronómovia neinformovali, keď bola aktuálna? Miroslav Ivánek
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Nový rok 2010


Veľa zdaru, síl a svetla do Nového roku 2010, na ceste za Svetlom a Pravdou...To vám z úprimného srdca želám. Ján Anton Sloboda


 
Rok Tigra
Dobrý deň,

v tento významný deň - sviatok Žiariacej Hviezdy - by som chcel spomenúť, že pani Natália píše vo VZ 2 v otázke č. 138 o tom, že: ,,Zem podľa čínskeho horoskopu vstupuje rokom 1998 do znamenia Leva/Tigra".

A práve po dvanástich rokoch sa toto opakuje! Lebo v roku 2010 bude znovu znamenie Tigra, čo ja osobne považujem za veľmi zaujímavé!

Prajem všetkým priateľom krásny a slnečný nový rok 2010 a hlavne pevné presvedčenie vydržať na ceste ku Svetlu!

Miroslav Ivánek
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Sviatok Žiariacej Hviezdy


,,Svátek Zářící Hvězdy bude v budoucnu radostně vítán, poněvadž bude díkem za hodinu osvobození od tlaku zla, na něž bude vzpomínáno v pokorném pohledu k Bohu, neboť osvobození bude způsobeno silou všemocného Boha, který vám tak viditelně pomůže.

Síla Zářící Hvězdy bude působit neomylně. Nebude přitom platit, že si člověk o sobě myslí, že stojí správně ve vůli Boha a plní věrně zákony ve stvoření, jakmile to skutečně stejným způsobem nebude viděno ze Světla. V této věci víra člověka sama o sobě mu nedává žádnou záruku, že je také správné to, co vymyslel jako neporušitelné nebo co přijal jako nesporné učení.

Paprsek Hvězdy se neptá po dobré víře lidí jako takové, ani po naukách, které přijali, nýbrž působí neposunutelně v zákonu Pána! A co před ním nemůže plně obstát v jeho Světle, to vyhladí, pohltí a spálí všemocnou silou, kterou do něho vložil Bůh. V tom konečně nyní veškeré lidstvo pozná, kde je Pravda, neboť všechno ostatní se zhroutí samo v sobě.

Radujte se proto vy, kteří jste do sebe přijali mé Poselství, neboť vám zaslíbilo vítězství a přinese mír." Výňatok z prednášky: Slavnost Zářící Hvězdy - ABDRUSHIN - 29.12.1931.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Ježiš - Narodenie Pána


Micheáš 5. kapitola:

"1Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde Ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.

2Preto ich vydá do nebezpečenstva až dovtedy, kým rodička neporodí a ostatní jeho bratia sa
nenavrátia k ľudu izraelskému.

3Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina. I budú pokojne bývať, lebo On bude veľký až do končín zeme.

4On bude pokojom."

A tma sa rozptýlila, len čo Svetlo sa stalo človekom, aby prinieslo ľudom od Boha ten najväčší dar, Slovo Boha a nášho Pána.

Preto ďakujme Bohu zaň nie len slovom, ale hlavne skutkom, nie len v deň jeho narodenia, ale počas celého svojho bytia.

To želám všetkým ľudom dobrej vôle, v tento prenádherný čas, čas Vianoc, čas zrodu Božieho Syna Ježiša.

Ján Anton Sloboda.

 
K Vianociam, Sviatku Žiariacej hviezdy 2009 a k novému roku 2010

Nech sa tma rozptýli
a Svetlo Žiariacej Hviezdy
nech nám osvetlí naše duše,
aby sme ďakujúc nášmu Stvoriteľovi
mohli radostne svietiť všetkým,
ktorí v bludisku hľadajú cestu na slobodu.

*****

Želám všetkým ľuďom dobrej vôle veľa síl,
aby vydržali na ceste za Svetlom Pravdy,
a ľuďom nie dobrej vôle želám tiež veľa síl,
aby dokázali nájsť cestu k Bohu.
 
Čítanie pre 4. adventnú nedeľu
Nasledujúci citát z kázania je od farára Ferdinanda Valíka, zo 4. adventnej nedele, z roku 1963.

"... Ježiš sám nevedel nič o svojom budúcom poslaní, pokiaľ ho to netiahlo k Jánovi, o ktorom počul, že pri Jordáne krstí a káže múdre učenie. Až do okamihu, keď bol Jánom Krstiteľom v rieke Jordán pokrstený, spadla páska z jeho očí a On si bol vedomý toho, že má priniesť ľudstvu Slovo Otcovo.
Teda, Ježiš neprišiel na svet sám pre seba. On prišiel pre niekoho, aby mu pomohol. Prišiel pre mňa i pre teba, prišiel pre človeka, aby mu ukázal cestu k stratenému raju. A touto cestou je láska, odpustenie, pokora, neubližovanie druhému. Svetlo žiariacej hviezdy presvetľuje každého z nás, ak chodíme po cestách Božích. Toto Svetlo prišlo na svet, aby nám osvetľovalo našu životnú púť a aby sme sa zbytočne nepotkýňali.
Kiež sa táto Božia láska - zjavená v Synovi Božom Ježišovi - zrodí v nás a vo všetkých, aby konečne zavládol túžobne očakávaný mier a pokoj vo svete, aby sa naplnil chválospev anjelov:
Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa.

Modlime sa!
Ďakujeme ti, preláskavý Bože náš, že je nám dané priblížiť sa k prežívaniu krásnych vianočných chvíľ a radovať sa z narodenia Ježiša Krista, v ktorého učení aj v skutkoch Tvoje Svetlo pravdy tak silne zažiarilo svetu. Prebuď v našich dušiach všetky dobré sily a svojou milosťou ich zmocni a znásob, aby sme zo zmárnených ľudských synov v sebe prežili aj vlastný prerod v skutočné Tvoje dietky a vo Svetle Tvojom i Sile Tvojej šírili okolo seba len dobro!
Amen."
 
Dar Boží

Ľudstvo dnes žije v takom chvate, v takom tempe, že si pritom jeho väčšina vôbec neuvedomuje, vďaka čomu alebo, lepšie povedané, vďaka Komu vôbec môže žiť na Zemi. A skoro nikoho to ani nezaujíma.
Málokto dnes verí tomu, že táto krásna modrá planéta patrí svojmu vlastnému Tvorcovi, ktorý ako jej Majiteľ dal nám ju len k dočasnému užívaniu.
Aký nájom od nás Stvoriteľ požaduje? Chce od nás peniaze? Chce nejaké statky? Chce niečo hmotné? Nie!
Predsa všetky veci, ktoré boli ľuďmi vytvorené z hmoty, mohli vzniknúť len z tej matérie, ktorú nám On dal k dispozícii. Nič z toho sme nestvorili my, ľudia! Ani jednu molekulu, ani jeden atóm, ani jeden elektrón, protón či neutrón!
Všetko potrebné, všetky stavebné diely tu už boli, keď sme z tohto pripraveného materiálu mohli začať stavať svoje vlastné stavby, keď sme z Jeho matérie mohli získavať pre svoj život to najnevyhnutnejšie: kyslík, vodu, jedlo, oblečenie, prístrešky, apod.
A kam to dospelo? Ten chaos, ktorý sme zapríčinili, dáva jasnú odpoveď, ako sme naložili s tou hrivnou, ktorá nám bola z milosti Božej daná, ako sme naložili s darmi od nášho Stvoriteľa, od Darcu všetkých milostí.
Niekto by si mohol povedať, aké dary, aká milosť, aký Stvoriteľ? Však to sa vytvorilo úplne prirodzeným vývojom vesmíru.
Naozaj?

Všetci, bez rozdielu, sme dnes vystavení zvýšenému vyžarovaniu zo svetlých výšin a je len na nás, ako touto duchovnou premenou prejdeme.

Mali by sme byť Bohu vďační za nesmrteľnú živú duchovnú iskru, ktorá je v každom z nás doteraz krásna a čistá, napriek rozumovému porušovaniu Jeho večných zákonov, vďační zato, že máme ešte čas a šancu očistiť sa od všetkého zlého, čo sme kedy urobili v skutkoch, slovách a v myšlienkach.
Dnes sa nenájdu dvaja ľudia na Zemi, ktorí by mali identickú životnú dráhu a svoje osudy. Keby sme tu boli prvýkrát, mohli by sme hovoriť o nespravodlivosti. Nakoľko sme tu však žili už veľakrát, má každý z nás iný počet a iný druh prekážok pred sebou na ceste do Raja.
Mali by sme každé narodenie považovať za dar, pretože sa v tejto dobe zúčtovania nemôžu na Zem narodiť všetci, ktorí by ešte chceli, nepomestili by sme sa tu. Aj tak je planéta Zem už preľudnená.
Vážme si teda dar od Boha, že sme dostali tú šancu narodiť sa na Zemi v čase Posledného súdu, aby sme mohli pár sekúnd pred dvanástou odčiniť to, čo sme spôsobili nielen v tomto ale aj v niektorom z minulých životov.

Jediný tvor v Božom stvorení, ktorý má slobodnú vôľu rozhodovať sa sám, je človek. Keby ju nemal, jeho úloha vo stvorení by nemala zmysel, lebo tie ostatné úlohy plnia iné bytosti, ktoré tento dar nepotrebujú. V takom prípade by ľudia vôbec neexistovali.
Boh však nedal slobodnú vôľu človeku nato, aby Ho ako svojho Tvorcu vlastným konaním zapieral. Tento neželaný stav bude len dočasný, Tvorca si určite vo svojom výtvore poriadok urobí a kto sa nebude chcieť zmeniť podľa Jeho pravidiel, bude z Božieho stvorenia navždy vyradený - zatratený.
Ako dôsledok zlého používania slobodnej vôle sa človeku na jeho púti kladú rôzne životné prekážky, ktoré ho viac či menej zraňujú, bolia, alebo aj ničia. A pritom tie prekážky nám nedal do cesty Boh, ale my sme si ich v minulosti nakládli, pretože sme ignorovali Jeho vôľu, a tak sa Jeho dokonalé večné zákony spolu s prácou bytostí prírody starajú ako poriadková služba o to, aby v Božom stvorení vládol poriadok, harmónia a mier.
Za všetko, čo nás teraz stretáva, za všetky tie prírodné alebo medziľudské pohromy a katastrofy, by sme namiesto reptania mali pokorne ďakovať, pretože je to súčasťou očisty Zeme, nakoľko aj ľudia sa pod zvýšeným tlakom Svetla vyfarbujú tak, akými vo svojej podstate a vnútri sú.
Maškarný bál pozemského ľudstva sa končí, masky padajú a všetci spoznávajú nielen svojich blížnych, ale aj samých seba.

Nech je nám každý deň drahocenný a ďakujme zaň Stvoriteľovi, že máme ešte čas odčiňovať to, čo sme zasievali kedykoľvek predtým.
Teraz sme tu na zemi dobrí aj zlí, ale v záhrobí to bude inak.
Predstavme si, že sme vo veľkej izbe všetci dohromady. Pozemskou smrťou po prechode krátkej chodby každý z nás bude mať otvorené dvere len do tej svojej izby, a to takej, ktorá bude zodpovedať presne jeho vnútru – podľa zákona rovnorodosti. A tam si už vyberať nebude môcť, prežívať bude musieť vo svojom rovnakom okolí to, čo v minulosti svojimi skutkami, rečami a myšlienkami rozsieval – až do zošklivenia alebo povznesenia.
Ak by to mala byť spoločná izba s tými zlými dušami, mal by to postihnutý oveľa ťažšie dostať sa odtiaľ do svetlejších úrovní, než je tomu teraz na Zemi.
Každý deň v prítomnosti by sme mali využiť, aby sme rozuzlili nami zauzlené osudové uzlíky, pretože len tak budeme mať položený základ pre lepšiu budúcnosť – aj na druhom svete.

Ľudia si pod pojmom Boží dar predstavujú všeličo možné, len na svoje vlastné pozemské telo nejako zabúdajú.
Na jednej strane sa vyzdvihuje kultúra tela nad ducha, na druhej strane mnohí tzv. duchovne založení ľudia svoje telo zanedbávajú.
Mnohí materialisti si myslia, že ľudské telo s rozumom tvorí podstatu človeka. Nevedia, že pozemské telo dostali ako dar na púti po Zemi a majú povinnosť o tento dar sa patrične aj starať.
Kto sa dnes stará o svoje pozemské telo ako o dar Boží?
Ako sa udržiava pozemské telo pri živote, vedia už aj malé deti. Bez pohybu telo chátra, bez stravy, ktorá vyživuje telo, vydržíme niekoľko týždňov, bez vody vydržíme niekoľko dní, bez vzduchu a kyslíku niekoľko minút.
Pýtame sa pri nadmernej telesnej záťaži, pri jedle alebo pití, či to vyhovuje aj nášmu telu?
Pýtame sa niekedy, aká je v tomto vôľa Božia? Málokedy. Presadzujeme tu len svoju ľudskú vôľu, ktorá je vplyvom reklamy, ponukou nezdravých pokrmov a nápojov na míle vzdialená od vôle Najvyššieho a od toho, čo prospieva nášmu pozemskému telu.
Nakladáme so svojím telom, ako s nádobu, ktorú možno po zničení vymeniť. A už je nám z temnôt ponúknuté riešenie – transplantácia.
Kto nám však poskytol a poskytuje podmienky pre stravu, vodu, či kyslík? My sme to vytvorili, alebo to tu už bolo, keď sme sa sem na Zem narodili?
Tak prečo neďakujeme Bohu zato, že máme možnosť prijímať vzduch, ktorí vytvorili jeho prírodné bytosti do takej formy a obsahu, ktorá je nám najvhodnejšia?
Prečo Jemu neďakujeme za každý dúšok vody, tej zázračnej tekutiny, o ktorej účinkoch budeme ešte veľa počuť?
Prečo Jemu neďakujeme za každé jedlo, ktoré máme ešte k dispozícii, aby sme nezomreli hladom?
Prečo si nepomyslíme pri prijímaní Božích darov na tých, ktorí dnes musia trpieť a umierať z nedostatku tekutín a jedla? Prečo to berieme automaticky a svojou nevšímavosťou vychovávame aj svojich potomkov k neváženiu si týchto darov, týchto základných potrieb našich pozemských tiel k obyčajnému prežitiu?
Čo nám bráni, aby sme každým dňom vyjadrovali vďaku Bohu za možnosť prijímania týchto Jeho darov?

Hovorí a píše sa o zvádzaní muža ženou, o tom, že žena bola prvá, ktorá zhrešila. Ale ruku na srdce, muži. Keby sme v prvopočiatkoch dedičného hriechu ľudstva alebo aj v dnešnej dobe pohrdli a odmietli každú pokrivenú a zlú ženu, boli by tu také dnes? Avšak realita je taká, že pokrivené nie sú len samotné ženy ale aj muži, a tak tá pokrivenosť ich navzájom priťahuje a vyhovuje im.
Žena dostala od Stvoriteľa do vienka dar lepšieho vyciťovania než muž, pretože ona má byť tou strážkyňou plameňa túžby po Svetle, aby sa potom podľa jej vzoru a pokynov mohol muž zariadiť.
Ctime si teda také ženy, ktoré tento dar z nebies využijú a nás mužov povedú k jedinej pravej túžbe – túžbe po Svetle.

Pomoc Božia prichádza k ľuďom aj prostredníctvom iných ľudí.
Mnohí prinášajú ostatným požehnanie v schopnostiach, ktoré ako dar dostali, aby ho mohli využiť v prospech trpiacich, napr. svoje liečiteľské danosti.
Ďalší ľudia sú obdarovaní inými schopnosťami, ktorými takisto môžu pomôcť svojim spolupútnikom pri hľadaní zmyslu života, pri hľadaní Pravdy.
Jeden má danosti hrať na hudobných nástrojoch, druhý obdarováva krásnym spevom alebo prednesom povznášajúcich básní alebo próz, iný má zase danosť niečo povzbudzujúce napísať, apod. Všetci takto obdarovaní, ak chcú využiť tento dar od Boha, musia ho využívať len na šírenie Svetla a s tým spojených činností.
Potom tieto dary spoločne vytvárajú svetlý veniec, ktorého sa môžu smädní a hladní pútnici dočasne pridržať, až sa dostanú na hlavnú Cestu, aby potom v radosti mohli po nej samostatne kráčať – ku Svetlu Pravdy.
Ak sme dostali dar z nebies v nejakom nadaní, v lepšej chápavosti, alebo v zjavení, nesmieme tento dar považovať za niečo svoje, vlastné, lebo aj pre nás to bol najprv nezištný dar zhora, a len potom sme mohli z tohto daru dávať ľuďom ďalej. Máme byť za to vďační, pretože nie každý je obdarený milosťou Božou prijímať niečo naviac.
Dar osvietenia zaväzuje, to nie je niečo, čo by malo byť vystavené druhým ľuďom na obdiv. Bolo nám to dané len na našu prosbu.
Komu bolo zo Svetla viac dané, od toho bude viac aj požadované! Väčšia je tu len zodpovednosť a viac práce pre Svetlo – to je tá milosť, ktorú si takto prijímajúci musí uvedomiť.
Samozrejme, že je tu aj väčšie riziko pádu, z ktorého nemusí byť vždy možný návrat. Preto sa s darom Božím nesmie hazardovať ako s nejakým tovarom, lebo tento dar sa môže stať pre prijímajúceho uhoľným kameňom, ktorý ho pri nesprávnom použití spáli naveky.
Kto požaduje od Boha len to, aby ho neustále obdarovával, bez toho, že by tieto dary v napĺňaní zákona rovnováhy dával ďalej druhým ľuďom, ktorí si to ešte zaslúžia, nebude mu zhora už nič viac dané a to málo, čo mu po čase zostane, mu bude taktiež zobrané, aby to bolo pridané tým služobníkom, ktorí toto posilnenie využijú v prospech celku – podľa vôle Pánovej.
Do celého stvorenia znejú slová Syna Človeka všetkým obdarovaným a povolaným:
„Neodvažujte sa použiť tieto dary zištnými myšlienkami svojho rozumu k niečomu inému než k službe svätému Grálu! Podľa zákona Grálu by sa to potom muselo stať kliatbou namiesto požehnania. Ste obdarovaní, aby ste smeli dávať! To nech sa vám stane základom v budúcom pôsobení.“

Je až tragikomické, že ľudia chcú žiť večne, ale samotné večné Božie zákony nechcú poznať a už vonkoncom nechcú dobrovoľne podľa nich žiť.
Dar - žiť večne - môže byť daný len tomu človeku, ktorý svojím životom dokáže Bohu, že je tohto Jeho daru hoden, pretože chce byť Jeho verným služobníkom.
Kto v tejto dobe uzatvárania všetkých osudových kruhov nechce poznať Boha a Jeho Slovo, podľa Slova Pána žiť, toho ani On nebude poznať v čase jeho núdze!

Boh nepotrebuje prísť ku každému z nás a zisťovať, či sme sa previnili voči Jeho zákonom alebo nie. Prazákony stvorenia sú dokonalé ako On sám, a preto ich účinky neomylne zabezpečia najspravodlivejšie oddelenie zrna od pliev. Sú veľkým darom, milosťou a požehnaním, pretože ľudia s dobrým chcením majú v nich nádej a istotu, že zlo, ktoré sa tu medzi nami a v nás zakorenilo ako parazit, bude jedného dňa definitívne zlikvidované a odstránené, aby sa všetko ostatné mohlo opäť zaskvieť v celej svoje nádhere a harmónii – ku cti Najvyššieho.

Najväčším darom Božím je Láska.
Ako si ju predstavujú ľudia? Je to všetko možné, len nie prísnosť, spravodlivosť a čistota s tým spojená. Láska sa v pokrivených predstavách stala všeodpúšťajúcou, ústupčivou, zmäkčilou a povoľnou k hriechom, čo nemá s Božím určením nič spoločné.
Ak Syn Boží, Ježiš, povedal, čo zasejeme, budeme žať, tak potom si nemôžeme Lásku a spasenie ľudskej duše predstaviť v odpustení hriechov bez predchádzajúceho odčinenia, ako to niektoré náboženské smery vo falošnom výklade Slova Božieho učia, ale len v splatení dlhov do posledného haliera, ako je to aj v Biblii uvedené.
Ďakujme teda Bohu za tú lásku, ktorou v dnešnej dobe na nás zosiela hromy a blesky veľkej Očisty, pretože už len v utrpení môže ešte niektorá ľudská duša prísť k poznaniu svojich predchádzajúcich previnení a nájsť v sebe posledné sily k očisteniu sa od všetkého zla.
Všetko musí byť nové, a tak aj v zničení všetkého zla a všetkých ľudských pokrivenín prejavuje sa len nekonečná veľkosť Lásky Božej.

Bolo zvestované, že Boh je Slovo. A Slovo sa stalo telom.
Aká ešte väčšia milosť od Boha môže byť daná pozemšťanom, keď nie zakotvenie Svetla na Zemi, vtelenie Syna Božieho a Syna Človeka na jednu maličkú planétu vo stvorení?
Chlieb je dar. Duchovným pokrmom je Slovo Pánovo, Slovo Ježišovo, Slovo Imanuelovo – Slovo Božie. Je to záchranné lano, ktorého sa ktokoľvek môže chytiť, aby v čase, keď budú temnoty so svojimi služobníkmi padať do zatratenia, mohol každý s dobrým chcením prejsť veľkou Očistou a s vybieleným rúchom nakoniec vojsť do Raja – do Domova ľudských duchov.
Ľudstvo zle naložilo s Posolstvom Syna Božieho, Ježiša Krista a zle nakladá aj s Posolstvom Syna Človeka.
Avšak tentoraz, či ľudstvo chce alebo nie, Syn Človeka príde v oblakoch a po prvej veľkej Očiste, po odstránení všetkého nepotrebného starého, bude osobne viesť výstavbu Kráľovstva Božieho na Zemi ako Kráľ kráľov, ten, ktorý je Prvý a Posledný, Alfa a Omega, IMANUEL – Boh s nami.

Koľko nám už bolo daných darov od Boha a ako sme ich využili?
Ľudstvo si svojvoľným dlhodobým počínaním privolalo strašné utrpenie, aby v pôsobení najväčšieho daru z nebies, v Láske Božej, mohlo na sebe ako poslednú možnosť pre spásu svojich duší prežiť v Očiste svoju vlastnú Veľkú Noc, Krížovú cestu, utrpenie na Kríži a dokonanie, spojené so zúfalstvom a vyslobodením z pazúrov temna - so vstupom do Kráľovstva Božieho.


V závere uvádzam slová autora Posolstva Grálu. Nech sú pre nás vzorom obrovskej pokory, ktorú prejavil svojmu Otcovi:

„Že som sa mohol stať prostredníkom, to nie je dar odo mňa. Bez Boha nie som ničím a bez Neho by som ani nemohol nič dať.
K tomu by som chcel uviesť nasledujúci príklad:
Ak niekomu odovzdá dar sluha, tak sa obdarovaný nepoďakuje sluhovi, ale darcovi samému. Inak to nie je ani tu.
Ak mi je dožičené čerpať z prameňa pre iných uzavretého, tak ja sám mám najväčší dôvod poďakovať sa Tomu, kto mi to dožičil!“
 
Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Božie!

Adventom sa dnes nazýva obdobie štyroch nedieľ pred Vianocami, kedy si každý rok pripomíname narodenie Syna Božieho, Ježiša Krista.
V Jeho osobe prišla na Zem Láska Božia, Kráľovstvo Božie.

Ešte skôr, než Ježiš Kristus začal činnosť pred svojím pokrstením pri rieke Jordán, „Hlas volajúci na púšti“, Ján Krstiteľ, ohlasoval príchod Syna Božieho, keď volal [Matúšovo ev., 3.kap., 2.verš]:
„ČIŇTE POKÁNIE, LEBO SA PRIBLÍŽILO KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ!“
Láska Božia sa priblížila a symbolicky sa približuje každý rok v období adventu, a tak tento čas by mal byť časom nášho pokánia.
Advent je čas prípravy, čas čakania – na príchod Lásky Božej, ktorá je neoddeliteľná od Čistoty a Spravodlivosti.
Činiť pokánie počas adventu, to je čas, kedy máme poznať, akí v podstate sme, máme oľutovať všetko zlé v nás, je to čas, kedy by sme s konečnou platnosťou mali prestať robiť všetko to, čo je škodlivé, čo nie je správne, čo nie je podľa vôle Najvyššieho, máme čas naprávať všetko to, čo sa ešte napraviť dá, a pritom nebojácne vykročiť a vrátiť sa k Otcovi, ako ten nevydarený syn v podobenstve Ježišovom.
Máme vykročiť k Láske Božej, lebo ani Ona nás neprijme, ak nebudeme činiť pokánie v jeho pravej podobe.
Pokánie vôbec nie je padnúť na kolená a mrmlať pokrytecky „moja vina, moja preveľká vina...“, naopak, POKÁNIE je zvolanie k Bohu s úprimnou vďakou, že môžeme byť.
Ale byť - znamená byť dobrý a správny.
Byť dobrý a správny však znamená RADOSTNE ŽIŤ PODĽA BOŽEJ VÔLE.

Bolo by dobré si uvedomiť, že vedľa tohto vianočného adventu je tu ešte jeden advent – veľký ADVENT. A tak dnes kráčame nielen v tomto malom advente – štyri nedele pred Vianocami, ktoré sú predo dvermi, ale taktiež vo veľkom Advente – pred Kráľovstvom Božím, ktoré je takisto pred nami.
Vieme, že Vianoce začínajú každý rok 24.decembra, čiže o niekoľko dní, ale kedy začne Kráľovstvo Božie na Zemi, to my nevieme! Vieme, kedy na Zem prišiel a kedy pôsobil Syn Boží, Ježiš a Syn Človeka, Imanuel, ale nevieme, kedy po Očiste v tomto Kráľovstve zasadne na trón jeho vládca.
Toto nebeské Kráľovstvo, na ktoré sa tiež pripravujeme, má začať už teraz – v nás! Chrám ku cti Božej musíme najprv my v nás samotných postaviť! My sa musíme už v dnešnej dobe chystať, ako tie panny s lampami, keď mal prísť ženích (viď. Biblia), ak máme byť po Očiste použiteľní pri výstavbe Kráľovstva Božieho na Zemi.
Nakoľko však pozemské ľudstvo kleslo viac, než sa vo Svetle predpokladalo, bolo nám neraz oznámené, že vymanenie sa z temnôt bude boľavé. Preto aj tento Advent bude boľavý.

Vianočný 4-týždňový advent je dosť krátky a tento rok sa už chýli ku koncu. A tak sa mnohí, aj veriaci, spoliehajú vo svojej duchovnej pohodlnosti nato, že je ešte dostatok času na nápravu, veď aj v budúcom roku bude advent a ľudstvu opätovne bude daná možnosť pripraviť sa v pokoji na ďalšie Vianoce a činiť pokánie.
Avšak málokto z nich dnes vie, že aj ten veľký ADVENT sa už chýli ku koncu a oproti malému adventu je tu jedna podstatná zmena – žiadny ďalší veľký Advent nebude!
Žijeme v období Posledného súdu, ktorý bol predpovedaný už starodávnymi prorokmi, žijeme tesne pred vyvrcholením prvej veľkej Očisty, žijeme v závere veľkého Adventu, žijeme tesne pred vybudovaním Tisícročnej ríše na Zemi.
Ako sme v tomto Advente činili pokánie? Ako sme využili tieto roky prípravy?
Ako napĺňame v našich životoch vôľu Božiu? Žijeme už dnes podľa večných zákonov, podľa Desatora Božích prikázaní? Vieme predsa, že keď len jedno prikázanie Božie nebudeme dodržiavať, je to to isté, ako keby sme žiadne nedodržiavali.
Už sme zhodili zo seba všetko to, čo nebude môcť vojsť do Kráľovstva Božieho?
Pokročili sme už všetci v tom našom pokání tak ďaleko, že sme pripravení na príchod Kráľovstva nebeského pri poznaní, že príde nečakane?

Neváhajme teda a ČIŇME POKÁNIE nielen v tomto vianočnom advente, ale najmä vo veľkom ADVENTE, aby sme si do našich lámp zavčasu pripravili potrebný olej, keď príde ženích – keď na Zem PRÍDE KRÁĽOVSTVO BOŽIE!
 
Čítanie pre 3. adventnú nedeľu
V tejto predvianočnej nálade by som sa chcel s Vami podeliť o myšlienky od Ferdinanda Valíka, ktorý ako vieme bol znovuvtelený Ján Hus. Citát bude z jeho kázania na 3. adventnú nedeľu.

"...Ty si kto? Znie otázka. Nuž, táto otázka platí i nám. Ako lekárska veda stanoví u chorého diagnózu, podobne i my sa pokúsme urobiť diagnózu o sebe, a to diagnózu duchovnú i mravnú.
Adventná doba nás k tomu priamo nabáda a núti. Postavme sa každý v duchu pred rentgen Slova Božieho. Čo musíme priznať? Že mnoho chorôb, boľačiek, nádorov nosí naša duša. Musíme priznať, že i naše srdce je znečistené neláskou, zlobou, nenávisťou. Ihneď je nám všetkým jasné, že nestačí v predvianočnej dobe upratovať iba príbytky, maľovať a bieliť, zametať prahy, ale že je nutné taktiež očistiť srdce, aby mohol do neho vstúpiť a v ňom sa ubytovať nebeský Hosť ... lebo ten, ktorého nám ohlasujú vianočné zvony, je čistá Láska, pokora a odpustenie."

"...Láska Božia odpúšťa tam, kde nachádza skutočné pokánie,... nehľadiac na to, že pri pevnom započatí dobrého chcenia sa ihneď stanoví hranica bodu, na ktorom sa musí skončiť reťaz zlých spätných účinkov. Tým sú zlé spätné účinky odvrátené alebo značne zoslabené. V tomto dianí spočíva ako spravodlivosť, tak aj láska Božia.
Bez Boha nie je na svete prečo žiť.
Bez Boha zomiera v našom srdci skutočný záujem o život.
Boh je naše útočisko i sila, v akomkoľvek súžení pomoc vždy pohotová.
Ak sa budeme opierať o Boha, zvíťazíme a Boh nám bude vždy žehnať.
Toho všetkého si bol vedomý aj žalmista Pána a preto vo všetkej pokore sa obracia k Bohu a prosí: "Skry svoju tvár pred mojimi hriechmi a zahlaď všetky moje neprávosti. Stvor mi čisté srdce ó Bože ... navráť mi radosť svojho spasenia."
Tak v pokore prosme aj my:
Bože svätý, pomôž mi! Stoj pri mne! Ja sám to nedokážem, lebo som slabý. Buď so mnou a neopúšťaj ma!
Amen."
 
JAN. jan.jan@post.sk 


Pánovi Potúčkovi patrí vďaka za pripomenutie, lebo kto sa vtedy zúčastnil na rozlúčke s pani Makedonovou, ten si odnášal svoje dojmy, svoje myšlienky, svoje prežitia z obradu a následne z rozhovorov, ktoré prebiehali v DK Zrkadlový Háj.

Je pravdou, že sme vtedy viacerí stáli a lúčili sme sa s pani Makedonovou, hoci nie nadlho, ale keby sa to malo dnes opakovať, tak ten húf by sa zúžil do oveľa menších rozmerov, lebo nejeden z dôvodu nepochopenia, z vlastnej vôle, prestal veriť pani Makedonovej...ale to už je o inom...

Ján Anton Sloboda.



Spomienka na 12.12.1998

Je sobota 12.12.2009 a dnes napoludnie je tomu presne 11 rokov, čo sme v sobotu 12.12.1998 viacerí stáli v Slávičom údolí v Bratislave. Po pohrebe sme sa premiestnili do kultúrneho domu v Petržalke a spomínali sme na pani Natáliu.

K pohrebnému obradu na cintoríne som si vtedy pripravil jednu stranu, ktorú som chcel osobne prečítať, ale nezvládol som to, dal som to napokon prečítať obradníkovi, ktorý to však celé nezapasoval do svojej reči.

Preto som sa rozhodol, že tú jednu stranu, ktorú som chcel pri pozemskej rozlúčke s pani Natáliou prečítať, zverejním nezmenene aspoň teraz, kedy je tiež 12.decembra a tiež je sobota, ako vtedy, hoci dnes viem, že by som niektorým vlastným vetám po 11-tich rokoch dal už inú slovnú formu (zmysel v rámci celku ale zostáva):

NACHÁDZAME SA TESNE PRED OČISTOU ZEME.
Dňa 4. decembra 1998 náhle skonala naša Natália de Lemeny - Makedonová.
Symbolické na jej úmrtí je to, že zahynula práve pri obci Slovenská Ľupča a práve v deň, keď aj predstaviteľ druhého ramena slovenského dvojkríža oznámil, že už nikdy viac nebude verejne vystupovať, čiže už v tejto dobe nemá za koho na Slovensku bojovať.
Slovenský dvojkríž sa 4.decembra 1998 vlastne úplne rozsypal. Ostalo len trojvŕšie, ktoré symbolizuje Božiu trojicu, a práve preto môžeme očakávať tvrdé a nekompromisné napĺňanie proroctvami oznamovanej Božej vôle na Zemi.
Lúčime sa dnes pozemsky s pani Natáliou de Lemeny - Makedonovou. Veríme, že sa s ňou aj s Imanuelom ešte stretneme, aj keď to bude až po Očiste Zeme. Hľaďme do budúcnosti s nádejou, pretože ich hrubohmotná neprítomnosť na Zemi neznamená, že nás opustili. Nášho Stvoriteľa a jeho dielo - Stvorenie - môžeme spoznávať cez knihy jeho vyslancov.
Jedným z nich bola na Zemi aj pani Natália de Lemeny - Makedonová. Prejavme jej a nášmu Stvoriteľovi úctu a vďaku tým, že budeme svojimi myšlienkami, slovami a činmi napĺňať prazákony stvorenia v každodennom živote.
Prestaňme nariekať nad svojím osudom, aj keby sme boli vystavení utrpeniu v blízkej dobe a prijímajme každé toto utrpenie ako Božiu milosť za to, že máme stále ešte šancu odpútať sa od zla a byť účastníkmi Očisty Zeme, pretože veľké oddeľovanie zrna od pliev sa už začalo.
12.12.1998 Jozef Potúček
 
"... Ži každý deň, každú hodinu a každú sekundu, ako by to boli tie posledné. Nie však s obavami a s myšlienkou na smrť, ani nie s prianím aby si to už mal za sebou. To by nebolo správne a len by ti to podlamovalo elán k radostnému životu. Využi každú sekundu tak aby si žil správne a nevytváraj temné vlákna, ktoré by ti zväzovali údy pri ďalšom postupe. Ak urobíš chybu nepodliehaj beznádeji. Radostne naprav všetko a pokračuj v načatej ceste. Stále ďalej, stále lepšie, stále vyššie. Bez zastavenia, otáľania, ale aj bez prevratného úprku. Radostne preži každý okamih ako milostivý dar. Buď šťastný, raduj sa a ži! Či máš na svojej životnej ceste napísaný bod odchodu, alebo či sa tu ešte môžeš učiť, to všetko si napísal do knihy života ty sám svojimi predchádzajúcimi činmi, lebo svoj osud určuješ ty sám. Prijmi s vďakou všetko čo ťa stretne s týmto vedomím a budeš žiť správne. "

Podobné citáty a myšlienky nájdete v nových článkoch na stránke - www.svetloatemno.szm.com