Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

Tri kamene
Dobrý deň všetkým. Vzhľadom k tomu, že toto fórum je určené k vzájomnej pomoci putujúcim za Svetlom, rád by som sa s Vami podeli o niečo čo ma napadlo raz nad ránom. Je to príbeh, ktorý som videl viac "živšie" ako som schopný ho interpretovať slovami :) Tri kamene Od nepamäti stálo v jednom kraji obrovské bralo. Bolo veľké a neoblomné, malo vlastný názor na život a dianie okolo seba a s nikým sa nerozprávalo. Jedného dňa sa z brala odtrhli tri kamene. Tie sa už nevedeli pozerať na to aké je bralo zanovité a chceli ísť vlastnou cestou. Prvý kameň nevyvinul až toľko úsilia a rohodol sa, že zostane blízko skaly. Povedal si, že z takej výšky bude aspoň dobre vidieť na celý kraj a občasný silný vietor, aký býva len v takých výškach mu nevadil. Druhý kameň sa odkutúľal ďalej od brala, a zastal na ceste. Cesta sa mu páčila a povedal si, že odtiaľto musí predsa vidieť všetko, veď každý, kto pôjde po kraji, musí ísť touto cestou a teda mu určite nič neujde. Tretí kameň, sa zakotúľal najďalej a čľupol do rieky. Zapáčilo sa mu tu a rozohodol sa zostať. Po čase sa zdvihol obrovský vietor a zodvihol do výšky všetok prach, ktorý sa oddelil z brala spolu s kameňmi. Vietor prinášal správu o tom, že Pán kraja sa rozhodol postaviť si nový Dom a preto príde a bude hľadať vhodný materiál. Prvý kameň, ktorý stál vysoko na brale, sa tú správu dozvedel ako prvý. Potešil sa a povedal si, že si vybral to najlepšie miesto, pretože sa k nemu dostanú všetky zvesti najskôr. Vzápätí ho napadlo, že on, keď tu predsa tak verne stojí, odoláva vetru a jeho hrany sa aj trochu obrusujú pod jeho náporom, by si určite zaslúžil byť súčasťou novej stavby. Nezabudol však ani na ostatné dva kamene a rozhodol sa ich presvedčiť, aby sa predsa len vrátili k nemu na vrch brala, že tu je to najlepšie miesto. Druhý kameň, ktorý sa zakotúľal na cestu sa správu od vetra dozvedel ako druhý, ale vietor mu pošepol, že pán pôjde po ceste keď bude prechádzať krajom. Hneď si pomyslel, že si dobre vybral a bude určite vhodný na stavbu Verne tu predsa stojí, čaká a jeho hrany sa obrusujú vetrom a prachom viac ako prvému kameňu. Tak sa druhý kameň upokojil a začal presviedčať ostatných dvoch aby len prišli k nemu, pretože jeho miesto je to najlepšie a že keď Pán príde, pôjde po ceste! Tretí kameň, ten ktorý ležal v rieke, sa správu dozvedel ako posledný. Tú zvesť mu pošepli rybky, ktoré pravidelne šantili okolo neho v rieke. Jeho hrany sa obmývali najrýchlešie, neustále tečúcou vodou. Príliš nepočul rady ostatných dvoch kameňov, aby sa k nim pridal. Tečúca voda tomu, ako to už pri vode býva, bránila. Keď uplynulo znovu trochu času, opäť sa zdvihol vietor a zodvihol všetok prach, ktorý odpadol z brala v tom istom čase ako kamene. Znovu priniesol správu o tom, že Pán kraja už je veľmi blízko a čoskoro príde. Prach sa začal víriť a padať na prvý kameň a skoro celý ho prikryl. Ten už nemohol tak dobre vidieť, ale aspoň čo to počul a tak sa uspokojil a znovu začal presviedčať ostatných dvoch, že jeho miesto je najlepšie, lebo aj keď sa ho prach snažil prykriť, nepodarilo sa mu to a stále počuje. Prach víril a padal aj na druhý kameň. Na ceste však nemal takú silu a prikryl kameň trochu menej, takže nielenže dobre počul, ale ešte aj trochu videl. Uspokojil sa teda, že výchricu prežil a hrdo to začal oznamovať ostatným dvom. Prvý kameň síce druhý počul, ale nevidel a tak si povedal, že určite klame, lebo on stojí na brale a to je to najlepšie miesto. Keď sa snažil prach zniesť aj na tretí kameň, padol na hladinu rieky, ale tá ho hneď odplavila. Takto víril prach ešte dlho. Prvý a druhý kameň sa za ten čas stále hádali a prekrykovali, kto má lepšie miesto a prečo a snažili sa o tom pravdaže presvedčiť aj tretí kameň. Ten len z času na čas povedal svoj názor. Zrejmä ho z tej vody nebolo dobre počuť, lebo keď vravel tým dvom aby zanechali spory, že predsa odpadli z toho istého brala, nepočúvali ho a ešte väčmi ho začali prehovárať. Až jedného dňa, prišiel Pán do svojho kraja. Po dlhej ceste prišiel k potoku, aby sa umyl, zodvihol kameň a dal ho kapsy. Prechádzal po ceste vzal ďalší kameň. Napokon vyšiel na bralo, aby sa mohol rozhliadnuť po kraji a znovu vzal z neho kameň. Keď odchádzal, ešte sa pozrel na bralo a pomaly odišiel. Trvalo by veľmi dlho, kým by z neho získal potrebný materiál. Keď prišiel domov, vybral kamene a začal stavať. Prvý kameň, ktorý stál na brale a jeho hrany neboli veľmi obrúsené použil do základov. Druhý kameň, ktorého hrany neboli až také ostré použil na obvodový múr a s tretím, najhladším, vyložil svoj krb. Oheň v tomto krbe už nikdy nevyhasne ... Viliam Fleško
 
Miroslav Ivánek
Znovu paralela.
Slovenský národ a Slovensko boli dhé veky potlačovaní a popieraná ich existencia. Vo svete ešte aj teraz nikto Slovensko a Slovákov poriadne nepozná, hoci už máme svoj šát. Ale keď sa na Slovensku niečo negatívne udeje, všetci sa predbiehajú v odsudzovaní Slovenska a Slovákov. Na nás sa vidí smietka, ale u seba brvno nikto nevidí.
Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej a jej čitatelia dlhé obdobie boli potlačovaní a vyhlasovaní za bláznov, bola a stále je snaha knihy Večné zákony 1,2,3 vygumovať z existencie, hoci ich málokto pozná a vo svete takmer nikto o nich nemá šajnu. Najviac ich kritizujú tí, čo ich vôbec nečítali alebo im vôbec nechcú rozumieť. Ale sú predmetom útokov a napádania. Prečo? Len preto, že sú? Na čiateľoch večných zákonov je vidieť každá smietka, či nedbalosť, ale na seba sa nikto nechce pozrieť a uvidieť nielen smietku, ale brvno.

 
JAN. jan.jan@post.sk 


p. Michal napísal: O Pallas Aténe a reklame na časopis Harmónia sa tu už síce písalo, to je pravda, ale napamätám si, že by to bolo vysvetlené.

Ale bolo p. Michal, a to v tom zmysle, že prečo je to tak, tak o tom by najlepšie vedela povedať p. Makedonová, lebo my môžete vyjadriť súhlas, alebo nesúhlas, hoci aj ja by som si to vedel predstaviť inak, ale najlepšie by to naozaj vedela vysvetliť pisateľka Večných zákonov, hoci pre niektorých je to jasný dôkaz niečoho nepravého, čo je naozaj smiešne.

Len vždy nechápem, že prečo sa to zase okolo toho krúti, ale vlastne viem, a pritom sú to len obrázky, ktorými chcel maliar niečo vyjadriť. Možno niečo, čo niektorých poburuje, ale pri tom zmysel kresby môže byť celkom iný. Veď aj Adam a Eva sú nakreslení v Biblii skoro úplné náhí, ale pri tom sa tým chce niečo tak isto vyjadriť.


Ale nateraz by som chcel tu niečo odkázať tým, ktorí navonok možno pôsobia dokonalo, uhladene a vyškrobene, tak ako to vidíme aj v iných oblastiach života. Ale práve medzi nimi nájdeme tých, ktorých by človek radšej ani nestretol, lebo ich skutky sú veľakrát hanebné a zákerné, hoci navonok to málo kedy vidno. Až keď sa prejavia naplno, tak človek spozná čo sú zač, hoci už veľakrát cítil, že pred tým si daj pozor. Preto nám aj bolo povedané pred 2000 rokmi: ,,Že podľa skutkov ich spoznáte."

,,A nie každý kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského."

Takže niečo z Matúšovho evanjelia: ,, ,,Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že čistíte zovnajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. Ty slepý farizej! Najprv vyčist vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovnajšok.

Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľudom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti."

Pekný večer želám. Ján Anton Sloboda.

 
Miroslav Ivánek
Ján Botto: Orol
Ján Botto
Orol
Dole, orle, z výšin, dole!
Sadá slnko za topole -
slnko sadá, deň sa tratí:
Kdeže budeš nocovati?!
.
Hej, viem ja, viem o čeľadi,
kde sa piesňou život mladí,
kde sa otcov sláva slávi,
kde sa pradie na zástavy,
kde sa kujú pravdy zbroje.
Ta ma znesú krídla moje!
.
Dole, orle, z výšin, dole!
Už pastieri tiahnu z hole,
ukonaná junač mladá
po pažiti nocľah hľadá.
.
Viem ja jedľu neobťatú,
pod ňou vatru neodspatú;
pri tej vatre mládež čaká
na slniečko - na junáka.
Jej snom sláva junákova,
chlebom - živé jeho slová.
.
Dole, orle, z výšin, dole!
Už rataji idú z poľa;
na večer znie zvonov hrana:
Už ich práca dokonaná.
.
Dokonaná - no semeno
v rodnú pôdu uloženo -
v rodnú pôdu, v ruky Božie:
Nezdusí ho tŕnie, hložie.
Prejde zima, svitne ráno:
Vzíde žitko zaoranô.
.
Dole, orle, z výšin, dole!
Už ostáva pusté pole,
už piesenky ohlas hynie:
"Veje vietor po doline."
.
Blysnú vatry po okolí
a pri vatre zbor sokolí
zahudie tú pieseň ľudu:
"Boli časy, ešte budú!"
Bo čo v svete všetko minie,
pravda naša nezahynie!
.
 
O Pallas Aténe a reklame na časopis Harmónia sa tu už síce písalo, to je pravda, ale napamätám si, že by to bolo vysvetlené.

Na druhej strane sa tu podáva čiernobiely obraz o celej tejto problematike. Buď bola p. Makedonová svätica alebo kontaktér, ktorý podľahol falošnému pôsobeniu zo záhrobia a dokonale skrivil Posolstvo Grálu.
Z príspevku p. Milana vyvodzujem : Kto poslaniu p. Makedonovej verí, ten pije nápoj, v ktorom sa okrem väčšiny pravdivého podáva aj zrnko jedu a tak sa nakoniec otrávi. Nehovorme však v podobenstvách, ale napíšme rovno, čo to znamená: konečným dôsledkom viery v p. Makedonovú a v jej poslanie, tak ako ho ona prezentovala, je duchovná smrť. Ak to hypoteticky prijmem, tak potom áno: ak boli mnohé tvrdenia pani Makedonovej falošné, tak potom človek, ktorý sa ich sklalopevne drží, drží sa nepravdy, čo mu nedovoľuje prijať Pravdu, ktorá konečne prináša spásu. Preto ho čaká duchovná smrť. V poriadku, súhlasím (hypoteticky!). Ja však nerozumiem, prečo oponenti ustavične zdôrazňujú tento jeden bod. Nie je pravda, že vďaka pôsobeniu p. Makedonovej sa Posolstvo Grálu začalo predávať v takej miere, v akej sa to dovtedy určite nesnívalo ani tým, ktorí toto dielo na Slovensko distribuovali? Nie je pravda, že tí ľudia, ktorí sa k Posolstvu Grálu a k Večným zákonom dostali a ktorí to mysleli a myslia vážne, sa mravne aspoň v nejakej miere očistili? Poznám to na sebe, poznám to z reči iných ľudí.

Zastávať tvrdošijne len to stanovisko, ktoré tu prezentuje p. Milan a p. Ľuboš je oklieštenie skutočnosti, pretože si z nej vybrali len niektoré črty a ostatné prehliadajú alebo nechcú vidieť, lebo by predsa len museli priznať, že dielo Večné zákony má aj pozitívne dôsledky na konanie ľudí. A to píšem a si myslím aj napriek tomu, že som sa s týmito pánmi niekoľko krát osobne stretol a naše vzťahy považujem za pozitívne! Hľadať pravdu, vidieť ju podľa mňa znamená prijímať/rešpektovať skutočnosť vo všetkých farbách, odtieňoch, uhloch pohľadu atď., pretože ak pozeráme len jedným smerom a tvrdíme, že to, čo je za nami neexistuje, tak žijeme v disharmónii, čo sa obvzlášť prejavuje v styku s ostatnými ľuďmi.

"(...) V tom není zlo, že se pro pravdu rozestupujeme na ruzné tábory, ale je v tom, že tábory si osobují samospasitelnost pravdy absolutní a že ve jménu té pravdy sahají k meči, usilujíce o jednotu mechanickou, na místě jednoty v duchu a pravdě." (Jan Hus, T.G. Masaryk)

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Naozaj, alebo, zdanie klame.


Pozorne som si prečítal príspevok p. Milana - Šupu, lebo on tak isto nepotrebuje, aby sa predstavil celým menom, hoci niekoho tu menuje po mene. Tak isto by som súhlasil, že je vecný a slušný. Samozrejme mu to nemôžem vyvrátiť, že či nejaká slečna alebo dáma predávala VZ v krátkej, alebo dlhej sukni, ale ja osobne pri stretnutiach som si také nič nevšimol. Ale budiš. Asi to bolo aj preto, že ja som tam išiel hlavne preto, aby som si vypočul p. Makedonovu, a nie aby som niekoho pozoroval a potom tu uvádzal ako dôkaz niečoho neskutočného. Ale v poriadku.

Samozrejme zase je tu Pallas Athéna, čo už tu bolo raz rozoberané, aj obrázok s Harmónii atď. Tak o tom všetkom sa už tu písalo, takže neviem, že zase prečo? Ale vlastne viem.

Ale poďme ďalej. Hoci na prvý pohľad sa zdá tento príspevok naozaj vecný a slušný, ale predsa je mierený proti niečomu, ale nenápadné, lebo aj tento pán prišiel tu len preto, aby niečo popieral slovami, ktoré tu napísal a zverejnil.

p. Milan píše aj toto, v tomto zdánlivom slušnom príspevku: ,,Predstavme si nápoj, ktorý by obsahoval 99,9 % čistej, krištáľovej vody a iba jednu, jedinú kvapku jedu. Takýto nápoj, bez ohľadu na vysoké množstvo priezračnej, až liečivej vody, bude bezpochyby nápojom smrtiacim. No a úplne podobným, smrtiacim nápojom je i kniha Večné zákony."

Čiže knihy Večné zákony od p. Makedonovej prirovnáva k smrtiacemu nápoju, knihy, ktoré tak veľa ľudí priviedli k živému Slovu Božiemu, k POSOLSTVU GRÁLU!, a ktorá je najnovším posolstvom od IMANUELA ABDRUSHINA!!! Ale viem, že vy to odmietate, takže sa nečudujem vaším slovám.

A potom ďalej p. Milan píše, aby to nevyzeralo nejak nápadne, veď predsa sú to ľudia z istého združenia, ktorí sa s niečim nemôže vyrovnať, a to s úplnou Pravdou ako takou, tak takéto odporúčanie sa píše: ,,Tieto moje slová nie sú však určené tým, ktorí sú už zmieneným nápojom otrávení, ale hlavne ľuďom, ktorí sa s knihou Večné zákony stretli v poslednej dobe a snažia sa s ňou nejako vysporiadať."

Prečo zase to odhováranie? Ž čoho máte všetci popierači strach?

Ďalej sa píše: ,,Ľuďom, ktorí, hoci už vykročili správnym smerom – na cestu k poznaniu Pravdy, (najradšej by títo páni boli, ak by to bolo cez ich združenie), sú hneď, na jej sľubnom začiatku zavádzaní, pomýlení, strhávaní nadol a uvádzaní do zmätku. Pre nich pre to zvlášť zdôrazňujem: Existujú fakty, ( to hovoríte o tých hanebnostiach, ktoré sú teraz podávané aj na tomto fóre pánom, ktorý je z vášho združenia, dokonca zastáva tam dosť vysoké miesto, lebo zatiaľ to nepoprel, že je to nie je on), ktoré na celé poslanie pani Makedonovej vrhajú úplne iné svetlo, než ako sa to prezentuje na tomto fóre."

Ale som naozaj rád, že ste nakoniec napísal nakoniec toto: ,,A naozaj vážne hľadajúci, by mal vo vlastnom záujme, pri profilovaní svojho názoru, skúmať aj tento iný, nekompromisný, dôsledný a prísny pohľad na celú problematiku. "

Preto naozaj verím, že každý sa nedá zmiasť, lebo je viac ako jasné, že o čo sa tu hrá, ale dá si tu námahu, aby sam spoznal, že kde je Pravda, a kde je lož.

Pekný deň želám. Ján Anton Sloboda.

 
Tak trochu s úsmevom na perách odpovedám na predchádzajúci príspevok: Nechodím sa kúpať a to práve z dôvodu, že sa necítim dobre, keď sa mám odhalovať v takej veľkej miere pred ľuďmi. V otázke p. Ivana je však obsiahnuté niečo všeobecné, niečo čo môžem vyjadriť v takejto forme: Kto z čitateľov Posolstva nerobí niekedy aj to, čo je u väčšiny ľudí všeobecne rozšíreným správaním, hoci to nie je v súlade s Posolstvom? Odpoveď: Mnohí tak robíme, ale to len z dôvodu zotrvačnosti, kvôli ktorej ešte zotrvávame v tom nesprávnom. Postupne sa však konanie stúpencov Posolstva snažiacich sa o zmenu stále viac vzďaľuje od spočenského priemeru. Takto to je u obyčajných ľudí. Nie však asi u zvlášť duchovne veľkých osobností....?
 
Tento príspevok sa mi páči svojou vecnosťou, hoci s ním nie vo všetkých súvislostiach môžem súhlasiť. Reagujem len preto, aby som vypichol porovnanie medzi príspevkami Ľuboša a tu Milana. Neberiem Milanovi jeho názo - je to jeho názor a teší ma, že bol podaný slušne a vecne. Na záver len jedna vecná otázka - kto z čitateľov Posolstva - muži i ženy - sa v lete už nechodí kúpať v plavkách, ktoré sa dnes predávajú v obchodoch ?? (pochopili ste ?) Ivan
S tymto sa ale asi nic neda urobit, pretoze kazdy sam si vyberie svoju cestu v zivote, a tak nechajme kazdeho slobodne sa rozhodnut, hadky nie su to spravne co tu praktizujeme. Vydite to sami, kazdy kto si precita PG ma nanho trosku iny nazor a ine chapanie, kazdy jedinec je ina duchovna bytost. Aj to co som ja pocitila a to nielen z citania , ale aj vlastneho prezivania nikoho presvedcit nemozem, kazdy na to musi prist sam, ak chce, ak sa poznaniu z vysin otvori. Mam tu vyhodu, ze to co citim sa mam s niekym ozaj povolanym poradit. A na moje otazky dostavam kladne odpovede. Vsetko co prezivam sa ospevuje v piesniach, alebo sa odohrava v historickych filmoch, aj v rozpravkach hlavne Disney.
 
Opäť k pôsobeniu p. Makedonovej...
V súvislosti s predchádzajúcou, ostrou výmenou názorov spomeniem jedno svoje osobné prežitie. V časoch, keď p. Makedonová absolvovala akúsi verejnú prezentáciu svojej knihy po veľkých slovenských mestách, konkrétne v Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave, som sa takéhoto stretnutia zúčastnil v Nitre. Posolstvo nás učí, že prvý dojem je vždy správny, no a mňa vtedy dosť zarazilo, že istá osoba, veľmi blízka pani Makedonovej, predávala Večné zákony v naozaj dosť odvážnej minisukni. Posolstvo som v tej dobe mal už aspoň raz, síce veľmi povrchne prečítané, ale nad touto vecou som sa vtedy naozaj vnútorne pozastavil. Veď si len uvážte, že kniha, zvestujúca „narodenia Syna Stvoriteľa“ je ponúkaná práve takýmto spôsobom. Toľko moje osobné prežitie. Potom, neskôr, som sa stretol s výhradami voči ilustráciám v knihe Večné zákony, kde má Pallas Aténa taktiež minisukňu, čo je samozrejme, z hľadiska skutočnej reality, nachádzajúcej sa v úrovniach, kde prebývajú najvyšší bytostní, absolútne neprípustné. Každý z ľudí, vážne a naozaj bezohľadne skúmajúcich túto problematiku si môže taktiež pozrieť reklamu na časopis Harmónia, zverejnený v druhom, (žltom) doplnenom vydaní Večných zákonov, kde sa nachádza žena, ktorej oblečenie by určite nemohlo slúžiť ako vzor dôstojného ženského odievania. Skôr práve naopak! A znova zopakujem: Táto reklama je časťou knihy, zvestujúcej „narodenie syna Stvoriteľa“. No a nakoniec je to už spomínaný obrázok samotnej p. Makedonovej na prebale knihy, kde môže každý úplne nezaujate posúdiť adekvátnosť, alebo neadekvátnosť hĺbky jej výstrihu. Prednedávnom som si mal možnosť porovnať túto fotografiu p. Makdonovej so vzhľadom vznešených dám, žijúcich v spoločnosti Pána. Ak si hocikto z Vás sám pre seba urobí podobné porovnanie, jeho cit mu bez akejkoľvek ďalšej, nutnej rozumovej argumentácie, v zlomku sekundy ukáže, kde je to správne a kde nie. Vskutku, tu netreba naozaj nijakých argumentov a proti argumentov, stačí iba tiché, úprimné a nezaujaté precítenie spomínaných skutočností. Pravá ženskosť je totiž neoddeliteľne spojená s Čistotou. Čistotou vnútra, ktorá sa navonok prejavuje studom. Studom, čiže zvýšenou citlivosťou voči odhaľovaniu vlastného tela. A ako vieme, čím výraznejší je stud, tým vyššia je duchovná úroveň daného jedinca. Ide totiž o priamu úmernosť. No a zvlášť u ženy je vnútorná čistota a vonkajší prejav studu neoddeliteľne spojený s jej odievaním a názormi naň. Na základe horeuvedených faktov nechávam teda na osobnom posúdení každého, aká asi bola miera práve tejto Čistoty u p. Makedonovej, čo následne, na základe zákona rovnorodosti, muselo mať zásadný vplyv i na čistou zdroja jej napojenia. Predstavme si nápoj, ktorý by obsahoval 99,9 % čistej, krištáľovej vody a iba jednu, jedinú kvapku jedu. Takýto nápoj, bez ohľadu na vysoké množstvo priezračnej, až liečivej vody, bude bezpochyby nápojom smrtiacim. No a úplne podobným, smrtiacim nápojom je i kniha Večné zákony. Tieto moje slová nie sú však určené tým, ktorí sú už zmieneným nápojom otrávení, ale hlavne ľuďom, ktorí sa s knihou Večné zákony stretli v poslednej dobe a snažia sa s ňou nejako vysporiadať. Ľuďom, ktorí, hoci už vykročili správnym smerom – na cestu k poznaniu Pravdy, sú hneď, na jej sľubnom začiatku zavádzaní, pomýlení, strhávaní nadol a uvádzaní do zmätku. Pre nich pre to zvlášť zdôrazňujem: Existujú fakty, ktoré na celé poslanie pani Makedonovej vrhajú úplne iné svetlo, než ako sa to prezentuje na tomto fóre. A naozaj vážne hľadajúci, by mal vo vlastnom záujme, pri profilovaní svojho názoru, skúmať aj tento iný, nekompromisný, dôsledný a prísny pohľad na celú problematiku.
 
http://www.flut.szm.sk/1633700.htm
 
Slovensko, ako si mnohí s otorenými očami už dlhšie všímajú, bolo a je doposiaľ "chránené" pred mnohými katastrofami, ktoré sú okolo neho v iných krajinách na dennom poriadku. Síce aj tu sú prejavy týchto katastrof, ale v omnoho viac oslabenej forme ako by sa z okolitého diania dalo predpokladať. Karmické zákony fungujú ako pre jednotlivca tak aj pre skupiny či národy a z ich intenzity a kvality za dá mnoho vysledovať.
Slovensko si však za posledných 8 rokov naviazalo veľmi zlú karmu, keď sa zapojilo fyzicky či svojimy nesprávnymi rozhodnutiami do ničím neospravedlniteľných útočných a intervenčných vojen v Juhoslávii, Afganistane či Iraku.
Teraz sa kruh karmy začína uzatvárať. Výbuch muničného skladu v Novákoch môže byť vyvrcholením, alebo len ďaľšou epizódou v nasledujúcich dejoch. Závisí to len a len od duchovného uvedomenia a prebudenia sa obyvateľov Slovenka.
 
JAN. jan.jan@post.sk 


Musím dať plný súhlas tomu, čo teraz tu napísal p. Ivan, nakoľko aj ja som sa zúčastnil niekoľkých stretnutí s p. Makedonovou, ktoré sa konali buď v Košiciach, alebo v Bratislave, alebo, ktoré som mohol vidieť v TV vystúpeniach.

Vždy bola tak upravená, aby bola príkladom pre ženy, a nie ako ju tu opisuje jeden dotyčný pán, ktorý tu priniesol hanebnosť a nič viac.

Jej vystupovanie a prejav bolo vždy ukážkou a zážitkom pre ľudí. Jej odpoveďe boli jasne a zreteľné. Vždy nechala pýtajúceho, aby povedal čo chce, až tak odpovedala vecné a jasné. Nikdy nie vyhýbavo, ale úprimné a láskavo. Vždy mala taký príjemný úsmev na tvári.

Ja osobne môžem povedať, že všetkých ľudí poriadne prevyšovala svojou láskou, úprimnosťou, skromnosťou, a keď som ju prvykrát videl na živo, bolo to v Košiciach v auguste 1998, tak mne osobne pripadalo, sťaby krasná a nedotknutá ruža vyrástla na námestí. Ako keby všetko okolo nej žiarilo. Krehkosť a krása ducha z nej vyžarovala. Ihneď som vedel, že je to veľká osobnosť, s akou som sa dovtedy v tomto živote nestretol.

Pamätám si, že hoci vystúpenie skončilo, a nebolo to len raz, tak rád odpovedala a stretávala sa s ľudmi. Vždy to bolo také krásne a úprimné, čo bude navždy u mňa zachované hlboko v mojom srdci.

Nikdy z jej úst nevyšlo nič hanebné, čo sa dá ľahko dokázať, nakoľko vlastním niekoľko nahrávok, či už obrazových, alebo zvukových z jej vystúpení. Vždy to bol pre mňa duchovný zážitok, a tak to aj navždy ostane.

Preťo vždy rád hovorím, že vďaka Bože za to, že som mohol byť jeden z tých šťastných, ktorý ju mohol stretnúť, a ktorému sa vďaka nej samotnej otvorili oči.

Tisickrát vďaka dobrotivý BOŽE. Vďaka p. Natália.

Pekný deň želám. Ján Anton Sloboda.
 
Ľuboš javí veľký záujem o oblečenie pani Natálie, a neviem či pán Devínsky je schopný odpovedať na túto otázku.
Ale ja mu MOŽEM dať odpoveď na otázku - ako pani Natália bola oblečená, keď vystupovala na Slovensku pred čitateľmi svojich kníh, aby som zastavil nehanebné ohováranie niekoho (Ľuboša) o niečom, kde nikdy nebol, ale dovolí si to odsudzovať a podsúvať klamstvá a lži.
Ja túto odpoveď dať VIEM, na rozdiel od pána Ľuboša, ktorý ako tvrdí na sa týchto podujatiach zo zásady nezúčastňoval a viem posúdiť aj porovnanie, na ktoré sa odvoláva - hoci mnohí čitatelia fóra nemajú ani šajnu ako sa obliekalo v okolí Pána. Keďže je tomu už cca 10 rokov od jej posledného vytúpenia na verenosti bude aj môj opis vzhľadom na "trvácnosť" ľudskej pamäte asi nie najpresnejší, ale podstatu vystihuje.
Ako si pamätám pani Natália vystupovala pred publikom v dlhých šatách, ktoré jej zakrývali lýtka. Šaty boli krajkované, farby tmavo červenej, slabo modrej až fialovej a myslím aj jemnozelenej(pamätám si teda trojo šiat) a pripomínali mi divadelný kostým. Keď som ju prvýkrat videl v týchto šatách pamätám si svoj prvý dojem, ktorý sa dá vyjadriť pojmom "starosvetské". A pamätám sa aj na jej vysvetlenie, na otázku, že uvedené šaty si musela vypožičať, vzľadom na finančnú sitáciu, lebo kúpu si nemohla dovoliť.
Viem ako sa obliekali prívrženci Pána, a viem ako sa obliekajú aj dnes na slávnostiach na Vomperbergu. Môžem s kľudným svedomím povedať, že pri svojich vystúpeniach sa nemala a nemusela za svoje oblečenie hanbiť, lebo vyzeralo tiež podobne "starosvetsky" - hoci nebolo s nimi zhodné - a nakoniec prečo by aj malo byť?
Ivan
Ľuboš:"Pán Ivan, pýtate sa ma, či som cestoval s Makedonovou po Slovensku. " Odpoveď znie: „Akoby som mohol, veď to by som tým poprel vernosť Pánovi!“ Ľuboš - TAK AKYM PRAVOM VYDAVATE SVEDECTVA O TOM O COM NIC NEVIETE A NEPREZILI STE TO !!?? Ľuboš : "Boli ste tam Vy, bolo to nedávno, keď ešte žila, neďaleko, niekde pri Banskej Bystrici, pri čaji, v lone krásnej prírody, boli ste tam, keď žiadala od jedného nemenovaného pána – predstaviteľa hnutia súlož, pohlavný styk, pre "naplnenie" svojho chorého zámeru? A ten pán nebol prvým, koho takto žiadala! /ak pán Devínsky nájde odvahu a vyjadrí sa k obalu knihy, prejdeme k ďalšiemu dokazovaniu/" Ľuboš pravdepodobn hovorít o Slovenskej Ľupči a spolku EFEZUS resp. o chate jeho predstaviteľa ?? DPOVEĎ priamo od Natálie de Lemeny Makedonovej z knihy VEČNÉ ZÁKONY I.II.: Kde bola nastavená ďalšia pasca? Medzi horlivými prívržencami Abd-ru-shina, v Hnutí grálu. Napriek tomu, že aj táto príhoda má skôr osobný charakter, musím ju opísať. Keď som v prvej knihe zverejnila, že budem matkou Imanuela, tak nie za tým účelom, aby ma začali vyhľadávať muži a hlásiť sa o otcovstvo. Veď sa tak ani nestalo, o túto úlohu sa uchádzali len vyslanci padlého archanjela, ktorí však mali iný cieľ. Imanuel vedel, kto bude pravým otcom môjho dieťaťa, ja som to však zatiaľ nemala vedieť. Cieľom bolo, aby som naletela dvom „šelmám“ a podala dôkazy o tom, koho v skutočnosti počúvajú, keď hlásajú, že Boha. Krátko po odhalení nepravého kňaza som dostala ďalšie vnuknutie, dokonca v jeho astrálnej prítomnosti. Preto som už od začiatku pochybovala o jeho pravosti. Keď kňaz pochopil, že jeho extázy ma neodviedli od poslania, napojil ma na svojho pokračovateľa, ktorý mal pripravený iný spôsob odvedenia. Samozrejme, mala som si myslieť, že vnuknutie pochádza od Imanuela. Keďže mi to Imanuel nevyvrátil, iba ma nabádal na opatrnosť, reagovala som naň. Vnuknutie znelo takto: „Pravým otcom Imanuela predsa nemôže byť nikto iný ako najčistejší predstaviteľ Hnutia grálu na Slovensku.“ A zreteľne som počula aj jeho celé meno, hoci som dotyčného nikdy nevidela. Prijala som nového nápadníka s uľahčením, že keď som doteraz prišla vinou temna o všetkých mužov a pomocníkov, tohto už iste nestratím. Veď dieťa predsa musí mať otca a kto iný by mohol byť lepší ako oddaný ctiteľ Abd-ru-shina? Cítila som, že čas naplnenia tejto úlohy je už tu. Chystala som sa mu teda zavolať, lebo vnuknutie naznačovalo, že ma bude očakávať. Imanuel mi však poradil, aby som sa mu ozvala nie ako autorka knihy, ale ako Svanhildina priateľka. Tak sa aj stalo, neodmietol ma. Spýtala som sa ho, či čítal knihu „Večné zákony”. Povedal, že nie a vraj ju ani nevidel. Navrhla som mu stretnutie aj s mojimi dvoma priateľkami, na ktorom sme ho chceli oboznámiť so Svanhildiným poslaním. Vraj aj on má v ňom určité úlohy, preto nás za ním posiela. Súhlasil s tým, aby sme ho navštívili. V noci, tesne pred naším odchodom za ním, som dostala od Imanuela pokyn, aby som mu nehovorila, že sa má stať Imanuelovým otcom, ale aby som mu dala najprv tri úlohy na splnenie. Skôr sa s ním nemám citovo zbližovať, i keď sa bude o to snažiť. Poučila som o tom aj moje pomocníčky. Tie tri úlohy boli takéto: 1. Informovať členov Hnutia grálu o knihe „Večné zákony” a odporučiť im ju, lebo mnohí ju odmietajú bez prečítania. 2. Zorganizovať pre členov Hnutia grálu prednášku s autorkou knihy. 3. Oboznámiť s knihou centrum Hnutia grálu v Rakúsku, aby ju šírilo do celého sveta, lebo má všade svoje pobočky. Hneď od nášho príchodu dával náš hostiteľ zreteľne najavo, že sa mu veľmi páčim, čo sme považovali za dobré znamenie. Mysleli sme, že bude potom príjemne prekvapený, keď sa neskôr dozvie, že tou Svanhildou som ja. Hneď na začiatku debaty nám však oponoval, že Svanhilda nemôže byť pokračovateľkou Abd-ru-shinovho poslania, lebo H. Vollman napísal v Abd-ru-shinovom životopise, že Imanuel už na Zem nepríde. Objasnila som mu, prečo to tak napísal, ako aj to, že v knihe je zároveň formou citátu z Posolstva grálu oznámené, že Syn človeka predsa príde. Trochu sa uspokojil, a diskusia už prebiehala pokojnejšie. Najviac diskutoval so mnou a stále dával najavo, že mu nie som ľahostajná. Pritom ma aj provokoval, akoby tušil, kto som. No my sme statočne hrali divadlo podľa Imanuelových pokynov. Neskôr mi Imanuel vysvetlil, že keby som odhalila svoju totožnosť, môj zvodca by urýchlil naše zblíženie, ku ktorému nemalo dôjsť. Na záver nás hostiteľ sám požiadal o knihu, že si ju vraj prečíta a zváži, či bude ochotný plniť oznámené úlohy. Dohodli sme sa, že sa mu čo najskôr ozveme a v prípade, že sa mu bude kniha páčiť, stretneme sa všetci aj so Svanhildou. Po pár dňoch mu jedna z nás zavolala. Povedal, že je už na konci knihy a že sa mu páči až na malé drobnosti, ktoré si bude musieť s autorkou (medzitým podľa fotografie pravdaže zistil, že som to ja), vydiskutovať. Prejavil teda záujem o ďalšie spoločné stretnutie. My sme sa dohodli, že moja priateľka - pomocníčka ho najprv navštívi spolu so svojou priateľkou, tiež mojou pomocníčkou, nebola to však tá tretia z prvého stretnutia. Ja som mala prísť za nimi až vtedy, keď zistia, aký je jeho skutočný postoj ku knihe. Mali sa mi telefonicky ozvať. No čakala som márne. Moje pomocníčky sa o niekoľko dní, ktoré u neho strávili na dovolenke, vrátili úplne vymenené. Radili mi poriadne si prečítať Posolstvo grálu a Bibliu, aby som sa tam našla ako falošný prorok. Osopili sa na mňa, že mi nebudú pomáhať hľadať muža takýmto spôsobom a dokonca poslaním, ktoré som si sama vymyslela. Rozchýria to vraj aj v Hnutí grálu, aby si jeho členovia predo mnou dali pozor a moju knihu nečítali. Nechcela som veriť vlastným očiam a ušiam. Spomenula som si, ako som im pred cestou vravela: „Dajte si pozor, lebo vnuknutie o ňom mohlo byť aj z temna a možno sa bude pretvarovať.” Tá z našej trojice, ktorá bola prítomná len pri prvom stretnutí s ním, mi totiž rozprávala, ako po návšteve stále dostávala vnuknutia, aby vstúpila do Hnutia grálu a aké by to bolo vraj krásne, keby nosila na krku strieborný kríž. Keď som jej povedala o zlyhaní mojich pomocníčok, pochopila, od koho jej vnuknutia pochádzali, a bola rada, že im nepodľahla. Hneď nato sa pravdaže jej vnuknutia zmenili na pochybnosti o mojom poslaní, ale naďalej pri mne ostala. Spomenula som si, ako som pred písaním prvej knihy dostala od Imanuela príkaz nezbližovať sa s členmi Hnutia grálu. Pod ich vplyvom by som vraj svoju knihu nikdy nedopísala. Ich negatívne pôsobenie mal teraz prekonať ten, ktorý sa vydával za pravého a oddaného prívrženca Abd-ru-shina, keď sa ponúkol do úlohy otca Imanuela, respektíve keď ho do nej postavil jeho pán. Svoj predstieraný pozitívny postoj k môjmu poslaniu mal dokázať aj prakticky splnením troch spomínaných úloh. Pravdaže, Imanuel už vopred vedel, ako sa to skončí. Dal však možnosť môjmu nápadníkovi, aby verejne prejavil a dokázal to, čo pred ostatnými členmi skrýval - že mu vôbec nejde o Abd-ru-shinovo poslanie, keď aj po prečítaní mojej knihy ma odmieta ako jeho pokračovateľku. Veď ako najčistejší člen hnutia by mal prvý vycítiť a pochopiť moju pravú úlohu a totožnosť. Jemu však išlo o to isté, o čo kňazovi v cirkvi: o moje strápnenie a potvrdenie, že nie som pravou pokračovateľkou Abd-ru-shina. To bol pravý úmysel môjho druhého zvodcu, keď prvému nevyšiel. Bolo nutné ma znemožniť v čase, keď temní už nastrčili svoju Svanhildu, ktorú tak radi vyzdvihujú. Keby som reagovala na jeho prejavy náklonnosti a dala sa ním zlákať, obetoval by sa a hral by úlohu zamilovaného, len aby ma svojím falošným sľubom, že splní aj ostatné úlohy, priviedol k zblíženiu. Veď o to jeho pánovi išlo - v čase, keď mám otehotnieť, odlákať ma od toho pravého. Zlyhanie mojich pomocníčok však zmarilo jeho zámery. Keď už bolo zbytočné zviesť ma, lebo sa mu podarilo presvedčiť ich, že som falošný prorok, sám padol do pasce tým, že zverejnil svoje pravé názory. Netušil totiž, že ja budem o tom písať. Nechápala som však, ako mohol Imanuel dopustiť, aby mi pomocníčky urobili takú hanbu. Opýtala som sa, kde som sa dopustila voči nim chyby. Čudovala som sa, keď povedal, že som neurobila žiadnu chybu. Všetko dopadlo tak, ako malo, lebo ony neboli také, za aké som ich považovala, preto vraj nemali byť mojimi pomocníčkami. Vďaka tomu, že som na stretnutie neprišla, dostanem vraj od svojho bývalého zvodcu list, aby som mala hmatateľný dôkaz o tom, ako niektorí členovia Hnutia Grálu presvedčivo hovoria o svojej oddanosti k Abd-ru-shinovi a o ochrane jeho diela pred zneužitím, ale svojimi skutkami dokazujú pravý opak. List mám zverejniť, aby čistí členovia Hnutia grálu vedeli, koho skrývajú vo svojich radoch. Predkladám odpis listu: Pani Makedonová, po našom osobnom stretnutí a vzápätí po prečítaní Vašej knihy “Večné zákony“ Vám chcem oznámiť nasledovné. V prvom rade odmietam Vaše dielo, ktoré s Posolstvom Grálu nemá absolútne nič spoločné. Nie ste tá, za ktorú sa vyhlasujete. Slovenský národ nie je vyvoleným národom a jeho premiér nemá nič spoločné s praduchovným pôvodom. Šírením týchto informácií spôsobíte v tomto národe nesmierne škody. My dvaja sme boli v kontakte dvakrát, raz telefonicky, raz osobne. V obidvoch prípadoch ste sa zapreli ako autorka uvedenej knihy. Podľa Vás mám byť poverený dôležitými úlohami. Prvé tri ste mi pri osobnom stretnutí povedali. Môžem Vám s úplným presvedčením povedať, že poznám aj tú poslednú úlohu. Všetky najostrejšie odmietam. Tie prvé ste vyslovili v prítomnosti dvoch svedkov. O tej poslednej vieme zrejme len my dvaja. V prípade, že budete verejne propagovať Vaše dielo, budem nútený tiež verejne proti Vám vystúpiť. Čo môžete očakávať, aké následky, keď vedome krivíte Pánovo Slovo? Tento národ dnes doslova stene pod tlakom rôznych tzv. médií, ktoré v podstate propagujú iba samy seba a pod pláštikom vznešene znejúcich slov sa chcú stať menšími či väčšími duchovnými vodcami namiesto toho, aby pomáhali ľuďom stavať sa na vlastné nohy. Vaša kniha, ako píšete, sa kozmickou rýchlosťou rozšíri do celého sveta, pretože ako dúfate, ľudstvo spozná nové evanjelium prinesené od Imanuela skrze Vás. Márnomyseľnosť a pýcha nemajúce obdoby. Pre mňa osobne mala Vaša kniha predsa v jednom prínos. A to poznanie, že temnoty zo zúfalstva z prehraného boja chcú ešte v posledných kŕčoch znehodnotiť Pánovo dielo tým, že najprv naň poukážu, a potom vzápätí sa ho snažia prekrútiť. Ako človek môžem Vám poradiť len jedno. Odstúpte od ďalších takýchto pokusov, pokiaľ nenarobíte také škody, ktoré sa už nebudú dať napraviť. Zhrniem, čo vyplýva zo spomenutej príhody a listu:  Napriek tomu, že sa zmienený člen tváril, že nepozná mňa ani moju knihu, poznal oboje. Veď si ma dal vnuknutím svojho predchodcu sám zavolať, lebo už mali skúsenosť, že na vnuknutie dokážem reagovať.  Mal ma zviesť citovo, a potom aj telesne, aby som už nedokázala prijať pravého muža. Keď mu to nevyšlo, zhanobil ma cez moje pomocníčky a tie už pod jeho vplyvom dovŕšili jeho zámer - popreli a znevážili mňa aj moje poslanie medzi ostatnými členmi hnutia.  V liste spomína, že náš politický vodca nemá vyšší pôvod. V skutočnosti mu je jeho pôvod dobre známy, tak ako v mojom prípade, no navonok ho popiera, lebo je to súčasťou jeho poslania - udržiavať členov hnutia v nevedomosti a zakrývať pred nimi ich pravých vodcov.  Podobne ako jeho kolegovia v cirkvi ukrýva svoj vlastný temný pôvod tým, že rád diskutuje o Posolstve Grálu. Inteligentným a presvedčivým spôsobom privádza svojich poslucháčov k takým vysvetleniam Posolstva, ktoré podporujú jeho cieľ - vytvárať a udržiavať dogmy v Hnutí grálu, ktoré bránia pochopiť Imanuelov príchod a spoznať jeho matku.  Prezradil sa, akým spôsobom, okrem debát, presviedča členov hnutia o svojich názoroch. Svedčia o tom vnuknutia spomínanej vernej pomocníčky, ktorá ich dostávala len od doby stretnutia s ním. Zároveň láka do svojej pasce - Hnutia Grálu, ktoré má energeticky plne pod kontrolou, nových prívržencov Abd-ru-shina, ktorí veria mojej knihe.  Keď som dostala od Imanuela pokyn nezbližovať sa s členmi hnutia, lebo sú vraj v celom svete pod negatívnym vplyvom padlých anjelov, zdalo sa mi to neuveriteľné. Až po premene mojich pomocníčok som pochopila, akú veľkú moc má tento člen a že jeho reči o oddanosti Abd-ru-shinovi sú naozaj len zastieracím manévrom.  Imanuel musel dopustiť zlyhanie mojich pomocníčok. Keby ma nepredišli a nevidela by som ich zápornú duchovnú premenu, mohla by som podľahnúť silnému energetickému vplyvu onoho člena i ja, lebo sa o to veľmi snažil. Keďže ma zradili, prekazili jeho zámer zviesť ma a aj on vyšiel von so svojimi skutočnými názormi. Doteraz nedával najavo nesúhlas s mojou knihou verejne, ale iba energeticky - vnuknutiami, aby moju knihu nečítali. On aj jemu podobní opatrne, iba náznakovo upozorňovali v rozhovoroch so svetlými na „nedostatky a medzery“ v mojej knihe, ktoré neboli v súlade s nimi vytvorenými dogmami a tým vzbudili nedôveru v moje poslanie. Svetlí si už potom sami tieto nové negatívne informácie neoverujú vlastným čítaním a premýšľaním o mojej knihe, ale šíria ich ďalej ako svoj názor.  Oba prípady s mojimi zvodcami majú spoločné to, že dotyční poznajú reálny vplyv vnuknutí. Preto ich hojne používajú. Navonok však pôsobia úplne inak, ako zmýšľajú, a svoje dogmy a výstrahy nechajú rozširovať prostredníctvom svetlých. Tí však musia vedieť, že keď sa neskôr budú chcieť vymotať z ich pavučín, nepôjde to ľahko. Potom ich už nebudú lákať slastnými pocitmi a milými vnuknutiami, ale opačne - pochybnosťami, neistotou, strachom, depresiou, zúfalstvom alebo zlosťou. Tieto dva prípady ilustrovali, ako pracujú temní aj v iných oblastiach - v politike, hospodárstve a v celej spoločnosti, používajú tie isté spôsoby.  Temno malo pre mňa pripravené ďalšie pasce, keď som neuviazla v týchto. Keďže boli už oveľa nepríjemnejšie a nebezpečnejšie, Imanuel ma pred ich lovcami vystríhal vopred. Robí tak i naďalej, lebo temný archanjel nechce, aby som sa vymkla z jeho dohľadu. Preto musím byť stále ostražitá.  V tú noc, keď som sa dopočula o sklamaní mojich pomocníčok aj o pravom pôvode a úmysle môjho druhého nápadníka, nemohla som zaspať. Myslela som na to, že som strácala drahocenný čas s nepravým mužom a toho pravého som asi prehliadla.  Z mojich pochybností a pocitu nedobre splnenej úlohy, lebo čas otehotnenia sa už skracoval, ma Imanuel vyviedol tým, že sa dnes v noci vo sne dozviem, kto bude otcom môjho dieťaťa. A tak som pokojne zaspala. (Sen opíšem na inom mieste v knihe.)
JAN. jan.jan@post.sk 
Niečo dôležité z Posolstva Grálu.


Pre tých, ktorí tu tak úpenlivo a hanebne brojíte proto niekomu, kto tak veľa urobil pre záchranu ľudstva.

,,STRAŇTE SE FARIZEJŮ!

Výraz farizej se stal pojmem, v němž není nic dobrého. Znamená souhrn duchovní pýchy, pokrytectví, zchytralosti a někdy i záludnosti.

Lidi, kteří si zaslouží tohoto označení, najdete dnes všude, ve všech zemích a ve všech kruzích. Nesouvisí to ani s rasou ani s národností, a je jich nyní mnohem více než dříve. Každé povolání má své farizeje. Nejvíce jich však naleznete ještě tam, kde je i dříve bylo lze vždy najít ve velkém počtu: mezi sluhy templů a zástupci církví.

A podivné: Kamkoli přišel podle vůle Boží některý vyslanec Světla zvěstovat Pravdu, byl napadán, špiněn, pomlouván a pronásledován především zástupci a služebníky tam právě vládnoucího náboženského směru, kteří prohlašovali, že slouží Bohu. Byl napadán také těmi, kteří se dokonce domýšleli, že jsou zástupci vůle Boží.

Bylo tomu tak odevždy, počínaje nejprostším čarodějem a kouzelníkem až k nejvyšším kněžím. Všichni, bez výjimky, cítili se vždy Pravdou ohroženi a proto skrytě podrývali nebo otevřeně štvali proti každému člověku, který byl Bohem určen, omilostněn nebo vyslán, aby těmto pozemským lidem přinesl Světlo.

Proti této nevývratné skutečnosti nepomůže zapírání, nepomůže překrucování ani přikrášlování, vždyť pro ni svědčí světové dějiny! Tyto dějiny svědčí jasně a zřetelně, nesmazatelně o tom, že to nikdy nebylo jiné, a že nebyla ani jedna jediná výjimka mezi těmi mnohými případy. Vždy, skutečně vždy byli právě kněží naprosto zřejmými protivníky Světla, a tím nepřáteli Boha, jehož vůle nechtěli dbát, dokonce proti ní bojovali, a prosazovali proti ní své vlastní chtění.

Na věci nic nemění, že později mnohdy došli k poznání, často teprve až když bylo na mnohé již příliš pozdě."

A ešte niečo z tejto prednášky pre tých, ktorí tak zaryto popierajú život aj na iných planétach našej slnečnej sústavy.

,,
,,Podívejme se na příklad na některou z fantastických povídek, které byly napsány a vytištěny o lidech z Marsu! Každá řádka v nich dokazuje neznalost Božích zákonů ve stvoření. Musíme přece Mars stejně jako všechna ostatní tělesa počítat ke stvoření.

V povídkách jsou líčeni tvorové, vzniklí z opravdu chorobné fantasie. Nezdravost spočívá v myšlence, že lidé tam musejí být zcela jinak utvářeni než zde na Zemi, protože Mars je jiná planeta.
Vyjasnění přijde poznáním zákonů ve stvoření.

Tato znalost zákonů otevře potom vědcům a technikům zcela jiné výhledy na pevném základě, a přinese tak ve všech oborech i zcela jiné pokroky a výsledky."

Ján Anton Sloboda.



 
Jozef Potúček
Cudzia obývačka
Keď niekto slušný vojde do cudzej obývačky, zvykne sa predstaviť. Je logické, že v obývačke sa stretávajú ľudia, ktorí sa poznajú, majú spoločné záujmy a smer svojho putovania, takže po určitej dobe sa niektorí oslovujú len krstným menom alebo prezývkou a všetci vedia, o koho ide. Ak však vojde do obývačky cudzí zurvalec, ktorý sa nepredstaví a ktorý všetkým nadáva, resp. podáva výmysly a pokrivené vysvetlenia, o ktoré nemá v obývačke nikto záujem, správa sa, akoby mu obývačka patrila a vyzýva neodbytne nájomcu obývačky, aby mu odpovedal, čo sa ho pýta, hoci odpoveď je veľmi jednoduchá, tak to vypadá veľmi tragikomicky. A to je taký zúfalec s plnými gaťami, ktorý svoju vlastnú obývačku v strachu zamkýna pod heslom a pustí dovnútra len prekádrovaných žiadateľov. Zato však do cudzej obývačky vpáli ako cisár alebo pápež, ktorému sa majú asi všetci klaňať a ktorého majú všetci poslúchať na slovo. Tragikomicky toto násilné správanie vypadá len dovtedy, kým si neuvedomíme podstatu: votrelec to robí schválne, resp. na príkaz niekoho z pozadia! Je logické, že je postupne upozornený domácimi ľuďmi v obývačke, aby neútočil na prítomných, aby nevozil dovnútra špinu, a to s tým, že ak sa mu tam nepáči, môže slušne odísť a neotravovať ovzdušie a špinu môže kydať inde. Ale on nie. On v zúfalstve besniac vnucuje sa ďalej, dobiedza, otravuje a špiní, ale len dovtedy, kým nie je vyhodený násilím preč. Tento príbeh končí tým, že takýto zurvalec zostáva vo svojej zlobe sám! Mylne sa totiž vo svojej pýche domnieval, že všetci budú v sláve kráčať do Kráľovstva Božieho pod jeho vlajkou. Skutočnosť je ale iná: Jedine Pravda a Láska je tou Cestou do Života večného!
 
Jozef Potúček
ešte raz - Čo v tomto hrmote uniká?
Keďže Ľuboš Bezpriezviskový sa tu správa ako vladár, ktorý rozhoduje, kto má tu odpovedať, pridávam ešte raz to, čo si myslím, že je veľmi dôležité.
Alebo žeby tu boli nejakí utajení spolupracovníci a spolusúkmeňovci od pána Sokola? Žeby toto bolo riešenie krížovky, prečo je tu toľko hrmotu?
Kto sú tí osočovatelia, ktorí sem vozia len špinu a správajú sa tu ako majitelia?!

Takže ešte raz:
Všimnite si, ako ticho bolo dlhý čas na tomto fóre, a odrazu to ide ako lavína. A to isté je aj na diskusii na webe <konec lidstva>.
Čo je za tým? Prečo sa tu toľko energie venuje vyvolávaniu účelových sporov, keď sme sa už toľkokrát vyjadrili k danej téme a všetci zúčastnení vieme, kde sa nachádzame?
Je to naozaj len kvôli ostatným hľadajúcim?
Nechce sa tu týmto veľkým hrmotom prehlušiť niečo, čo by určite v tichu duše neuniklo mnohým a mali by viac času sa zamyslieť aj nad súvislosťami s týmto umelo zahaleným dianím?

Mňa pred chvíľou napadla téma dneška - spolupráce arcibiskupa Sokola s orgánmi ŠtB. Čiže spolupráca vysväteného katolíckeho kňaza s komunistickou mocou.
Spolupráca dvoch ideológií, ktoré navonok bojovali proti sebe a ktoré v každom prípade pôjdu na smetisko dejín.

Zamyslime sa aj nad týmito súvislosťami, ktoré sa vynárajú akoby z hmly nasilo utajovaných udalostí. Aj tam nájdeme mnohé odpovede na nevyriešené otázky dneška.

A je celkom možné, že tu v tom hrmote zaniká niečo ešte dôležitejšie !!!
Skúsme to nájsť, možno aj v sebe, lebo to nie je náhoda, čo sa práve teraz deje na diskusiách, kde sme ako čitatelia Večných zákonov oznamovali ...

 
Jozef Potúček
Čo v tomto hrmote uniká .... ?
Všimnite si, ako ticho bolo dlhý čas na tomto fóre, a odrazu to ide ako lavína. A to isté je aj na diskusii na webe <konec lidstva>.
Čo je za tým? Prečo sa tu toľko energie venuje vyvolávaniu účelových sporov, keď sme sa už toľkokrát vyjadrili k danej téme a všetci zúčastnení vieme, kde sa nachádzame?
Je to naozaj len kvôli ostatným hľadajúcim?
Nechce sa tu týmto veľkým hrmotom prehlušiť niečo, čo by určite v tichu duše neuniklo mnohým a mali by viac času sa zamyslieť aj nad súvislosťami s týmto umelo zahaleným dianím?

Mňa pred chvíľou napadla téma dneška - spolupráce arcibiskupa Sokola s orgánmi ŠtB. Čiže spolupráca vysväteného katolíckeho kňaza s komunistickou mocou.
Spolupráca dvoch ideológií, ktoré navonok bojovali proti sebe a ktoré v každom prípade pôjdu na smetisko dejín.

Zamyslime sa aj nad týmito súvislosťami, ktoré sa vynárajú akoby z hmly nasilo utajovaných udalostí. Aj tam nájdeme mnohé odpovede na nevyriešené otázky dneška.

A je celkom možné, že tu v tom hrmote zaniká niečo ešte dôležitejšie !!!
Skúsme to nájsť, možno aj v sebe, lebo to nie je náhoda, čo sa práve teraz deje na diskusiách, kde sme ako čitatelia Večných zákonov oznamovali ...
 
Boj s trabanty temna LOL.