Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

Zaujímavý fyzikálny dôkaz pre "materialistov". Nie vždy je pravda čo vidíte a nie vždy je nepravda čo nevidíte. Náš mozog pracuje veľmi zaujímavo.
http://www.osud.cz/cs/clanek.php?id=4124&PHPSESSID=d11d69221135f56c3f9e5a97c0cf5dcc
 
Pán Smutek, píšete že ste nenašli nikoho, kto má kľúče k Posolstvu a zároveň, ak som vás dobre pochopil, tvrdíte že tým kľúčom nieje ani Slovo Pána (Posolstvo), ani ten kľúč nenosíme vo svojom vnútri. Že sú nimi duchovné pojmy, ktoré dostali od Pána iba učeníci.
Preto by som sa vás chcel opýtať, odkiaľ o tom viete?, keď ste nikoho s tým nenašli. Ja som zatiaľ nenašiel v Posolstve zmienku, ktorá by podporila vaše slová. V prednáške Duchovné úrovne IV sa píše:

Vy, malý zástup, nositeľov svätého kríža, budete teraz kvasným cestom, ktoré som pripravil pre ľudstvo a ktorý má teraz všetkým preniknúť a podporovať; prinášajúcim duchovný pohyb do ťažkopádnych más, aby sa nemuseli bez úžitku vnútorne zrútiť a zahynúť.
Opatrujte verne kľúče, dané vám mojimi slovami a odovzdajte ich správnym spôsobom tým, ktorí prídu po vás!
 
Víte nebo myslíte?
k panu "Roman"ovi z 26.října 2005 19:12:49 Jak vidno, je to stále to samé. Já o voze, vy o koze. V jedné stati psal Abdruschin ve svých Odpovědích, že právě to, co lidský tvor vydává za pravdu, stvrzuje, že pravdu nemá.... Píšete: ""Pán "smútok" Vy ste asi dosť silný extrémista. Podľa Vás musí človek prijať Posolstvo celé, inak to nemá význam?"" (s podtextem, že tento "extremismus" je nesprávný. A já na to: Ano, je to tak!! A o tomto "extremismu" píše Pán jednoznačně v Doslovu...VŠE, nebo NIC! Tento absolutistický požadavek opakuje ještě v jiných přednáškách, jenže čtenáři se prostě sami se sebou usnesli, že tomu tak není a basta....a že čtením Poselství "to pochopí, a to dříve nebo později. A plynně v tomto sebezvýhodňujícím stanovisku pokračujete : "Kľúče má každý v sebe, no to neznamená, že ich vie všetky použiť. Ak by bolo toťiž Posolstvo určené len pre učeníkov, život nás všetkých by bol zbytočný". Ve 4. přednášce o praduchovních úrovních Pán píše, že tyto klíče předává svým věrným, aby je věrně opatrovali a dále šířili.... Ergo kladívko to znamená, že každý čtenář Poselství, který knihu přijal jako Pravdu je tedy věrný, či-li je již za vodou a brána tisícileté říše je mu otevřena..... Vážený pane, kdybyste ty klíče měl, věděl byste přesně o čem mluvím a nediskutoval byste, že je v sobě máte. Zeptejte se na KLÍČE nějakého učedníka, který o nich alespoň ví jak se jmenují a rázem vás ta samolibost přejde.... a další a další, každá věta hovoří o jediném...já to vím, protože jsem si to přečetl.... "A to "čtení a domýšlení si rozumem" je prirodzený jav a hovorí sa mu "skúmanie".... Pane Vrábele, to, čemu říkáte zkoumánní je myšlenkovo-pocitové hloubání O TOM,a le ne zkoumání. Pojem zkoumání spočívá v tom, že nějakou informaci (vedenie o tom) spojíte se silou (svým vlastním normálním životem) a podle toho, jestli byl takový prožitek dobrý či nedobrý se zíáskává vědění (vedenie). Nelze zkoumat rozumem, ale životem a proto znovu tvrdím, že čtenáři nezkoumají, neprožívají, ale hloubají. Musí, protože neumí zkoumat, protože rozumují, protože musí, protože nenalezli KLÍČE k Poselství. V člověku nejsou, protože kdyby v něm byly, nepotřebovali by povolané služebníky a dokonce by nepotřebovali ani tisíciletou říši a mohli rovnou domu. Tyto KLÍČE jsou totiž duchovní a jsou tedy zároveň klíči k bráně domova.... S priateľským pozdravom ten, kdo hledá....
 
Z opatrnosti
Vďaka obom pánom za vysvetlenie zmiznutia príspevku. Musím priznať, že ma príspevky pána M. Pazderu vždy mimoriadne zaujali. Aj jeho zatiaľ posledný, som si z opatrnosti hneď po zverejnení skopíroval, takže, keď sa opäť neobjavil, napadli ma podivné praktiky, za čo sa ospravedlňujem p. Devínskemu. Že som veľmi opatrný mi s úsmevom povedala svojho času aj p. Natália, keď som ju vystríhal, „že by som po Slovensku na jej mieste, radšej cestoval vlakom...“ Pobavil som ju aj o svojich dojmoch z čítania VZ, konkrétne, „dobre že som sedel, keď som sa dozvedel, kto je v skutočnosti pán Mečiar“. Je fakt, že mi to zapadlo do mojej mozajky poznania a od vtedy nemám s tým problémy. Na záver opäť otázka, teraz z iného súdka a na vážnejšiu tému. Čo hovoríte na predpoveď pána Dr. Eugena Jonáša uverejnenej v časopise Slovenka (2/2005)? Dovolím si ju prezentovať aj na tomto fóre. Boris Polakovič „Z chorobného nacionalizmu a ešte nebezpečnejšieho religionizmu vzniknú v rôznych častiach sveta nepokoje, ba až revolúcie. Konflikty sa objavia aj na európskej pôde – najkrvavejšie zažijú Taliani, Španieli a Francúzi. Vraždenie neobíde dokonca ani Vatikán (aj keď pápež sa zachráni), priamo v Ríme bude zvolený protipápež, ktorý si vyberie do erbu kosák (polmesiac) a presťahuje sa do Jeruzalema. Na pochod sa dá turecká armáda – postupne obsadí Balkán, ba i celé Maďarsko. Rusi sa vydajú na pomoc Srbom a nielenže vytlačia Turkov, ale potiahnu ďalej – až do Česka, ktoré medzitým obsadia Nemci. Krvavé konflikty zasiahnu aj Áziu – Severná Kórea napadne Južnú, Čína zaberie Taiwan a potom sa vydá ďalej do sveta, smerom na východ. Zaútočí na Aljašku a Kanadu, zároveň však začne i ťaženia na západ – cez Rusko až do Európy. To spôsobí úplne zrútenie svetovej ekonomiky – nastane hlad, navyše, ľudstvo pocíti nedostatok pitnej vody. Vypukne pandémia, horšia ako kedysi španielska chrípka, a tá sa dostane aj na Slovensko. Bezprostredne sa nás dotknú občianske nepokoje, ktoré zasiahnu rozdelenú Ukrajinu a odtiaľ k nám prenikne obrovské množstvo utečencov. Upozornil som na to nielen prezidenta, ale i hlavného prokurátora a premiéra. Mimochodom, ten bude mať v budúcom roku najväčšie problémy.“
 
Miroslav Pazdera
K otázke od pána Borisa
Prednedávnom som dal na túto internetovú stránku svoj príspevok ,,Duchovné vo víre politiky“. Po upozornení svojím okolím som zistil, čo som tým vlastne spôsobil. Unáhlená a nepremyslená formulácia slov zapríčinila zneváženie duchovného prúdu, ktorého som sa tým nechtiac dotkol. Rozhodol som sa okamžite uvedenú úvahu stiahnuť, aby nenarobila ďalšie škody. Prekvapilo mňa preto, keď zhruba po troch týždňoch sa predsa len niekto ozval a pýta sa, kde zmizol tento môj príspevok. Ospravedlňujem sa teda všetkým, ktorým som týmto svojím urýchleným jednaním ublížil. Mojím zámerom bolo iba prezentovať nášho politického ochrancu ako jediného nespochybniteľného v tejto úlohe. A keďže sa opäť blížia voľby, aby ľudia nepochybovali o jeho poslaní, aj keď mnohým jeho krokom ešte stále dobre nerozumejú. Ešte raz sa ospravedlňujem a dúfam, že čoskoro Vás budem môcť oboznámiť s kvalitnejším materiálom, ktorý Vám mnohé skutočnosti objasní. S pozdravom Miroslav Pazdera.
 
Ten príspevok som odstránil na žiadosť jeho autora.
 
Kde sa podel?
Už skôr som sa chcel spýtať. Kde sa podel príspevok pána Miroslava Pazderu z 2. 10. „Duchovné vo víre politiky“? Ďakujem.
 
Oprava opravy ... (dúfam, že posledná)
Práca chvatná, málo platná.
Pomaly ďalej zájdeš...

Takže:
Odkaz na výmenu bytostných dal pán Boris a to som chcel vo svojom príspevku uviesť, keď som zostal včera ráno smutný.
Na klasikov poukázal pán Tibor.
Keď som už pritom, podľa mňa sú tam aj ďalšie krásne veci. Napr. aj rozprávky. Už sa teším na niektoré.

 
Ešte to dopĺňam o dva úryvky z Posolstva:

prednáška „Kolobeh žiarení.”
Ak pri tom chcete lenivo zanedbať vlastnú prácu a uspokojíte sa tým, že prijmete do seba jedine zmysel Posolstva, bez jeho zužitkovania k ďalšej výstavbe, potom nemáte nijaký osoh zo Slova; lebo vlastná hodnota musí vám ostať uzavretá ako kniha so siedmimi pečaťami.
Len vaším vlastným pohybom sa vám otvorí Posolstvo a rozleje na vás bohaté požehnanie. Buďte preto duchovne čulí! Svojim Slovom vám dávam k tomu podnet!


Prednáška: „Ľudský tvor.“
Namysleným a ľuďom len povrchne hľadajúcim zostane Posolstvo knihou so siedmimi pečaťami!
Len ten, kto sa ochotne otvorí, ten prijme. Ak pristupuje od počiatku k čítaniu s priamou nefalšovanou mysľou tak mu všetko, čo hľadá, rozkvitne nádherným splnením. Avšak tí, ktorí nie sú celkom čistého srdca, budú týmto Slovom odpudení, alebo sa samo uzavrie pred falošnými pohľadmi. Takí nenájdu nič! Tak bude rozsúdené každému úplne podľa jeho stanoviska k tomuto slovu.–
 
K téme, ktorú tu nastolil „Smutek“ som si dovolil vybrať dva úryvky zo 17-tej kapitoly VZ1, s názvom „Kniha zapečatená zvonka“:

Aby sa zabránilo zneužitiu Posolstva, je zostavené tak, že ho dokážu čítať a vniknúť doň iba tí, ktorí majú čisté srdce a len mierne pokrivené názory, takže sa ešte dajú narovnať. Možno povedať, že svojím jazykovým štýlom je kniha zapečatená pred temnom.

Kniha je zostavená tak, aby čitateľ rástol postupne od najjednoduchšieho poznania až k nadľudskému. Iba ten, kto ju prečítal aspoň tri razy, vie, že sa nedá pochopiť úplne. Každým novým čítaním vyvstanú pred jeho duchovným zrakom nové obrazy ako otvorené okná do tajov stvorenia. Postupným napredovaním ducha sa pečate otvárajú jedna za druhou.
 
Opäť smútok........
Pán "smútok" Vy ste asi dosť silný extrémista. Podľa Vás musí človek prijať Posolstvo celé, inak to nemá význam ? Kľúče má každý v sebe, no to neznamená, že ich vie všetky použiť. Ak by bolo toťiž Posolstvo určené len pre učeníkov, život nás všetkých by bol zbytočný. Je pravda, že mnoho vecí pochopia ľudia až v tisícročnej ríši, ale pripravovať sa musia už teraz a to hlavne POSOLSTVOM. Nie je to mŕtva litera, iba pre toho, kto sa nesnaží hľadať. Veľmi skoro ste to vzdal. A že chýba život ? No niekomu áno, niekomu nie. A to "čtení a domýšlení si rozumem" je prirodzený jav a hovorí sa mu "skúmanie". Bozkať nohy by ste mohol jedine autorovi Posolstva. Možno ešte budete mať tú možnosť. Aj ja by som ju chcel mať. Všetci ostatní sme len hľadajúci, omylní, čiže ľudia. S priateľským pozdravom Roman Vrábel
Víte či myslíte si?
Odpovědi jsem se dočkal-a žel je taková, jaká je. To nejpodstatnější spočívá v tom, že klíče k Poselství nemáte a nemá je nikdo, koho jsem poznal. Čtenáři se domnívají, že těmi klíči je samotné Poselství, ale není tomu tak. Jde o skutečné klíče k Poselství, tedy sedm pečetí, kterými se Poselství odemkne. Jsou jimi duchovní pojmy, které Pán předal POUZE svým učedníkům, kteří je ovšem nechali V SOBĚ zreznout a posléze je zcela ztratili. Tím se stalo Poslelství pro všechny na Zemi jen mrtvou literou. Můžete se namáhat jak chcete, Poselství nelze bez toho pochopit, chybí pravé měřítko, chybí život, zůstává jen čtení a domýšlení si rozumem. Proč tak ostře a beznadějně? Prošel jsem Hnutím, poznal mnoho čtenářů a všichni jsou na tom stejně. Všichni jsou již "probuzení" pouhým čtením Slova, každý vykládá své názory. Nepotkal jsem jediného, který by byl schopen odpovědět na jednoduché otázky, typu " ty víš anebo si to myslíš?", "jsou klíče skutečné či ne" apod. Jen samé dohady a "já si myslím" a já to tak chápu apod. Nenašel jsem jediného, který by řekl "nevím"...
Janko Kráľ - Slovo
Zajasal blesk jasnej zory ponad vrchy, ponad hory: zahučte, slovenské polia, sloboda nás k činom volá. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Kto si Slovák z duše, z rodu, teraz sa hlás ku národu; rovnosť práva, život nový, odmyká ústa, okovy. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Povedala vrana vrane, že nás šklbať neprestane; sľubov, rečí krásnych dosti – veríme len skutočnosti. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Nehľaďme na škodu, na zisk; tam sa spojme, kde je nátisk; ako reťaz držme spolu – zradca, kto vystúpi z kolu. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Choďme mierne, pevne, vážne; kde treba, vystúpme rázne, nech vlasť našu váhu skúsi; čo chceme, to stať sa musí! Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Chorvát, Maďar, naši bratri, nech každý má, čo mu patrí; nadvláda len právo haní – všetci sme rovnakí páni. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! S krivdami von! tie netajme, práva si národné hájme; nebojme sa žiadnej moci, inakšie sme len otroci. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Jarmili nás dosiaľ všade, verili sme podlej zrade, v nevoli nám srdce skleslo: sloboda je naše heslo! Hore, za česť, slobodu slovenského národu!
 
Úvaha o žiadostivosti
Žiadostivosť vzniká lipnutím na pocite, ktorý sprevádza vykonávanie pudu. Pocit a pud; to je prirodzené a zdravé. Nie je teda správne zbaviť sa žiadostivosti nejakým telesným prekrucovaním či bičovaním. Žiadostivosť povstala z vôle človeka. Ona je samotnou časťou chcenia človeka bažiacom po nízkych vyžitiach. Z toho dôvodu z nás nemôže nik iný sňať naše hriechy, ktoré sú plodom našej vlastnej žiadostivosti. Bolo by to dokonca porušením zákona o slobodnej vôli. Dá sa to vyjadriť aj jasnejšie: keďže sám bažíš po nízkom, nemôže na seba Tvoju špinu vziať ani samotný BOH! A keď sa v pokore otvoríme Bohu vo vrelej túžbe spoznať Ho a žiť len podľa Jeho chcenia, cítime náhle oslobodzujúcu ľahkosť, akoby On sám snáď zobral na seba našu ťarchu. Takže tak je to! Ak lipneme, čo i len kúsočkom chcenia na nízkom, sme stratení. On nás nemôže pozdvihnúť k sebe, lebo my sa pevne držíme hriechu. Musíme mu teda odovzdať celé svoje bytie a On zoberie naše bremeno na svoje plecia! Toto je snáď jedno z vysvetlení prečo úprimne veriaci ľudia hovoria, že Ježišova spásna obeť v zmysle katolicizmu je skutočná. Oslobodzujúci sa človek takto prijme niečo, čo môže byť dokonca jeho presvedčením, lebo vychádza z prežitia. Snáď. Ale veď vôbec nie treba takýchto obetí od BOHA. A keď ich nie je treba, sú nemožné (dokonalosť zákonov to nepripustí. Ak je totiž možné učiniť niečo lepšie a/alebo výhodnejšie, vyberie si Dokonalosť to lepšie a to lepšie je zároveň dokonalým riešením). Vedomím rozhodnutím sa po oslobodení a následnom túžobnom chcení sa sila tohoto chcenia vytrvalým túžením postupne zintenzívňuje (ak človek vytrvá!), až úplným (totálnym) upnutím sa na opačné (svetlé) sa človek od nízkeho odtrhne. Ľahkosť, šťastie, slzy! Keďže sa od nízkeho odrthol, už to na sebe nenosí a teda ani nie je treba, aby niekto druhý na seba, pred chvíľou ešte jeho bremeno, musel zobrať. „Jen k Tobě Pane, jen k Tobě blíž!“
 
prečo smútok ??
Myslím, že sa odpovede nedočkáte. Kto len raz vážne a so záujmom prečítal posolstvo, ten v spoznaní jeho veľkosti nikdy nepovie, že ho plne prijal. Môžeme sa viac či menej k jeho plnému prijatiu priblížiť. No najťažšie je asi preniesť všetky získané vedomosti do reálneho života. Ale kľúče k pochopeniu máme všetci. Zostáva už len sa nevzdať a po každom páde znova vstať. A prečo ten smútok a beznadej ?? Vrábel Roman
Víte či myslíte si?
Čtenáři a diskuzníci! Chci se vás zeptat, jestli znáte někoho, kdo podle vás přijal Poselství tak, jak bylo Pánem požadováno? Kdo našel klíče k Poselství a Slovo otevřel? Hledám člověka, který je schopen s plnou odpovědností před zákony toto prohlásit. Rád bych mu políbil nohy... Děkuji Smutek a beznaděj
 
 
Na servri Pútnici vyšlo “Varovanie” z neznámeho zdroja, na tému živelné pohromy, duševné zdravie, odklon od materializmu.
Varovanie.
 
MLČANIE
Mlčanie.

Čo je to mlčanie? Je to stav človeka, kedy necíti potrebu navonok vyjadriť svoje vnútro okoliu. Samozrejme, nehovoríme tu o násilnom, vynútenom mlčaní.

Takže mlčať sa dá z rôznych dôvodov:
- zo strachu, kedy sa človek bojí čokoľvek povedať, aby niečo nepokazil (Čo potom, keď sa pomýlim?);
- z obavy, že by som napriek svojmu vlastnému presvedčeniu mohol vyvolať aj búrlivú reakciu iných. (Čo potom, keď si niekoho pohnevám, hoci moja niekedy aj ostrejšia reakcia by mohla pomôcť blížnemu?);
- z prekvapenia, kedy zostane človek zaskočený novou životnou situáciou a nechce si priznať, že sa pomýlil („Kto mlčí, ten svedčí.“);
- ak sa niekto radšej k danej téme nevyjadruje, lebo to, čo by rád povedal ostatným, ešte v ňom nedozrelo (Ak oberieme zo stromu nezrelé jablko, nebude nám vôbec k úžitku a ani jabloň z neho nevyrastie);
- ak človek uzná, že už viac nemá zmysel hovoriť k danej téme („Sviniam sa perly hádzať nemajú.“); Atď.

Čo sa týka prejavovania sa človeka navonok akoukoľvek formou, nie je bezvýznamné uvedomiť si, že: Menej je častokrát viac.
Ak teda niekto v snahe zviditeľniť sa podáva informácie akoby z bezodného pytla sypané - na pokračovanie, kde možno už aj uprostred toho obrovského balíka informácií sa začína strácať súvis, a čitateľ či poslucháč nevie, čo bolo na začiatku, tak po čase to každého prestane až tak zaujímať a potom nastane etapa, kedy aj dôležitá vec môže uniknúť.
Veľakrát sa následne „vyleje z vane špinavá voda aj s dieťaťom“.
K čomu teda nadmerné informácie, či plané reči potom sú? Svetlo predsa nič nedáva nazvyš!
Škoda, že mnohí, ktorí hovoria, že chcú podľa Slova žiť, sa podľa Slova neriadia. Naozaj, všetkého veľa škodí - najmä ak kvalitu sa niekto zúfalo pokúša nahrádzať kvantitou.

V tejto súvislosti mi často znie SLOVO Pánovo:
„Chraňte se proto lidí, kteří mnoho mluví; neboť s nimi kráčí rozklad! Vy však máte být tvořivými v tomto stvoření a ne žvanily!
Střezte své slovo! Nemluvte jen, abyste mluvili! Mluvte jen tam a tehdy, když je to nutné. V lidském slově má se odrážet odlesk slova Božího, jež jest životem a věčně jím bude.“

Vážme si preto tiež mlčanie druhých, nie je to žiadna chudoba, lebo veľakrát je týmto tichom povedané viac než „mlátením prázdnej slamy“...

Jozef Potúček
 
Náhoda?
Pozdravujem, možno niekoho zaujme informácia, že teraz je obria planéta Saturn rovnako natočená voči Slnku ako dňa 13.7.1917. ( Myslím, že každému je známe, čo tento dátum znamená ). Presnejšie - sú to práve tri uzavreté obehy Saturna okolo Slnka od uvedeného dátumu. Pekný jesenný deň, Miroslav Ivánek.