Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

Oprava opravy ... (dúfam, že posledná)
Práca chvatná, málo platná.
Pomaly ďalej zájdeš...

Takže:
Odkaz na výmenu bytostných dal pán Boris a to som chcel vo svojom príspevku uviesť, keď som zostal včera ráno smutný.
Na klasikov poukázal pán Tibor.
Keď som už pritom, podľa mňa sú tam aj ďalšie krásne veci. Napr. aj rozprávky. Už sa teším na niektoré.

 
Ešte to dopĺňam o dva úryvky z Posolstva:

prednáška „Kolobeh žiarení.”
Ak pri tom chcete lenivo zanedbať vlastnú prácu a uspokojíte sa tým, že prijmete do seba jedine zmysel Posolstva, bez jeho zužitkovania k ďalšej výstavbe, potom nemáte nijaký osoh zo Slova; lebo vlastná hodnota musí vám ostať uzavretá ako kniha so siedmimi pečaťami.
Len vaším vlastným pohybom sa vám otvorí Posolstvo a rozleje na vás bohaté požehnanie. Buďte preto duchovne čulí! Svojim Slovom vám dávam k tomu podnet!


Prednáška: „Ľudský tvor.“
Namysleným a ľuďom len povrchne hľadajúcim zostane Posolstvo knihou so siedmimi pečaťami!
Len ten, kto sa ochotne otvorí, ten prijme. Ak pristupuje od počiatku k čítaniu s priamou nefalšovanou mysľou tak mu všetko, čo hľadá, rozkvitne nádherným splnením. Avšak tí, ktorí nie sú celkom čistého srdca, budú týmto Slovom odpudení, alebo sa samo uzavrie pred falošnými pohľadmi. Takí nenájdu nič! Tak bude rozsúdené každému úplne podľa jeho stanoviska k tomuto slovu.–
 
K téme, ktorú tu nastolil „Smutek“ som si dovolil vybrať dva úryvky zo 17-tej kapitoly VZ1, s názvom „Kniha zapečatená zvonka“:

Aby sa zabránilo zneužitiu Posolstva, je zostavené tak, že ho dokážu čítať a vniknúť doň iba tí, ktorí majú čisté srdce a len mierne pokrivené názory, takže sa ešte dajú narovnať. Možno povedať, že svojím jazykovým štýlom je kniha zapečatená pred temnom.

Kniha je zostavená tak, aby čitateľ rástol postupne od najjednoduchšieho poznania až k nadľudskému. Iba ten, kto ju prečítal aspoň tri razy, vie, že sa nedá pochopiť úplne. Každým novým čítaním vyvstanú pred jeho duchovným zrakom nové obrazy ako otvorené okná do tajov stvorenia. Postupným napredovaním ducha sa pečate otvárajú jedna za druhou.
 
Opäť smútok........
Pán "smútok" Vy ste asi dosť silný extrémista. Podľa Vás musí človek prijať Posolstvo celé, inak to nemá význam ? Kľúče má každý v sebe, no to neznamená, že ich vie všetky použiť. Ak by bolo toťiž Posolstvo určené len pre učeníkov, život nás všetkých by bol zbytočný. Je pravda, že mnoho vecí pochopia ľudia až v tisícročnej ríši, ale pripravovať sa musia už teraz a to hlavne POSOLSTVOM. Nie je to mŕtva litera, iba pre toho, kto sa nesnaží hľadať. Veľmi skoro ste to vzdal. A že chýba život ? No niekomu áno, niekomu nie. A to "čtení a domýšlení si rozumem" je prirodzený jav a hovorí sa mu "skúmanie". Bozkať nohy by ste mohol jedine autorovi Posolstva. Možno ešte budete mať tú možnosť. Aj ja by som ju chcel mať. Všetci ostatní sme len hľadajúci, omylní, čiže ľudia. S priateľským pozdravom Roman Vrábel
Víte či myslíte si?
Odpovědi jsem se dočkal-a žel je taková, jaká je. To nejpodstatnější spočívá v tom, že klíče k Poselství nemáte a nemá je nikdo, koho jsem poznal. Čtenáři se domnívají, že těmi klíči je samotné Poselství, ale není tomu tak. Jde o skutečné klíče k Poselství, tedy sedm pečetí, kterými se Poselství odemkne. Jsou jimi duchovní pojmy, které Pán předal POUZE svým učedníkům, kteří je ovšem nechali V SOBĚ zreznout a posléze je zcela ztratili. Tím se stalo Poslelství pro všechny na Zemi jen mrtvou literou. Můžete se namáhat jak chcete, Poselství nelze bez toho pochopit, chybí pravé měřítko, chybí život, zůstává jen čtení a domýšlení si rozumem. Proč tak ostře a beznadějně? Prošel jsem Hnutím, poznal mnoho čtenářů a všichni jsou na tom stejně. Všichni jsou již "probuzení" pouhým čtením Slova, každý vykládá své názory. Nepotkal jsem jediného, který by byl schopen odpovědět na jednoduché otázky, typu " ty víš anebo si to myslíš?", "jsou klíče skutečné či ne" apod. Jen samé dohady a "já si myslím" a já to tak chápu apod. Nenašel jsem jediného, který by řekl "nevím"...
Janko Kráľ - Slovo
Zajasal blesk jasnej zory ponad vrchy, ponad hory: zahučte, slovenské polia, sloboda nás k činom volá. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Kto si Slovák z duše, z rodu, teraz sa hlás ku národu; rovnosť práva, život nový, odmyká ústa, okovy. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Povedala vrana vrane, že nás šklbať neprestane; sľubov, rečí krásnych dosti – veríme len skutočnosti. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Nehľaďme na škodu, na zisk; tam sa spojme, kde je nátisk; ako reťaz držme spolu – zradca, kto vystúpi z kolu. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Choďme mierne, pevne, vážne; kde treba, vystúpme rázne, nech vlasť našu váhu skúsi; čo chceme, to stať sa musí! Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Chorvát, Maďar, naši bratri, nech každý má, čo mu patrí; nadvláda len právo haní – všetci sme rovnakí páni. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! S krivdami von! tie netajme, práva si národné hájme; nebojme sa žiadnej moci, inakšie sme len otroci. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Jarmili nás dosiaľ všade, verili sme podlej zrade, v nevoli nám srdce skleslo: sloboda je naše heslo! Hore, za česť, slobodu slovenského národu!
 
Úvaha o žiadostivosti
Žiadostivosť vzniká lipnutím na pocite, ktorý sprevádza vykonávanie pudu. Pocit a pud; to je prirodzené a zdravé. Nie je teda správne zbaviť sa žiadostivosti nejakým telesným prekrucovaním či bičovaním. Žiadostivosť povstala z vôle človeka. Ona je samotnou časťou chcenia človeka bažiacom po nízkych vyžitiach. Z toho dôvodu z nás nemôže nik iný sňať naše hriechy, ktoré sú plodom našej vlastnej žiadostivosti. Bolo by to dokonca porušením zákona o slobodnej vôli. Dá sa to vyjadriť aj jasnejšie: keďže sám bažíš po nízkom, nemôže na seba Tvoju špinu vziať ani samotný BOH! A keď sa v pokore otvoríme Bohu vo vrelej túžbe spoznať Ho a žiť len podľa Jeho chcenia, cítime náhle oslobodzujúcu ľahkosť, akoby On sám snáď zobral na seba našu ťarchu. Takže tak je to! Ak lipneme, čo i len kúsočkom chcenia na nízkom, sme stratení. On nás nemôže pozdvihnúť k sebe, lebo my sa pevne držíme hriechu. Musíme mu teda odovzdať celé svoje bytie a On zoberie naše bremeno na svoje plecia! Toto je snáď jedno z vysvetlení prečo úprimne veriaci ľudia hovoria, že Ježišova spásna obeť v zmysle katolicizmu je skutočná. Oslobodzujúci sa človek takto prijme niečo, čo môže byť dokonca jeho presvedčením, lebo vychádza z prežitia. Snáď. Ale veď vôbec nie treba takýchto obetí od BOHA. A keď ich nie je treba, sú nemožné (dokonalosť zákonov to nepripustí. Ak je totiž možné učiniť niečo lepšie a/alebo výhodnejšie, vyberie si Dokonalosť to lepšie a to lepšie je zároveň dokonalým riešením). Vedomím rozhodnutím sa po oslobodení a následnom túžobnom chcení sa sila tohoto chcenia vytrvalým túžením postupne zintenzívňuje (ak človek vytrvá!), až úplným (totálnym) upnutím sa na opačné (svetlé) sa človek od nízkeho odtrhne. Ľahkosť, šťastie, slzy! Keďže sa od nízkeho odrthol, už to na sebe nenosí a teda ani nie je treba, aby niekto druhý na seba, pred chvíľou ešte jeho bremeno, musel zobrať. „Jen k Tobě Pane, jen k Tobě blíž!“
 
prečo smútok ??
Myslím, že sa odpovede nedočkáte. Kto len raz vážne a so záujmom prečítal posolstvo, ten v spoznaní jeho veľkosti nikdy nepovie, že ho plne prijal. Môžeme sa viac či menej k jeho plnému prijatiu priblížiť. No najťažšie je asi preniesť všetky získané vedomosti do reálneho života. Ale kľúče k pochopeniu máme všetci. Zostáva už len sa nevzdať a po každom páde znova vstať. A prečo ten smútok a beznadej ?? Vrábel Roman
Víte či myslíte si?
Čtenáři a diskuzníci! Chci se vás zeptat, jestli znáte někoho, kdo podle vás přijal Poselství tak, jak bylo Pánem požadováno? Kdo našel klíče k Poselství a Slovo otevřel? Hledám člověka, který je schopen s plnou odpovědností před zákony toto prohlásit. Rád bych mu políbil nohy... Děkuji Smutek a beznaděj
 
 
Na servri Pútnici vyšlo “Varovanie” z neznámeho zdroja, na tému živelné pohromy, duševné zdravie, odklon od materializmu.
Varovanie.
 
MLČANIE
Mlčanie.

Čo je to mlčanie? Je to stav človeka, kedy necíti potrebu navonok vyjadriť svoje vnútro okoliu. Samozrejme, nehovoríme tu o násilnom, vynútenom mlčaní.

Takže mlčať sa dá z rôznych dôvodov:
- zo strachu, kedy sa človek bojí čokoľvek povedať, aby niečo nepokazil (Čo potom, keď sa pomýlim?);
- z obavy, že by som napriek svojmu vlastnému presvedčeniu mohol vyvolať aj búrlivú reakciu iných. (Čo potom, keď si niekoho pohnevám, hoci moja niekedy aj ostrejšia reakcia by mohla pomôcť blížnemu?);
- z prekvapenia, kedy zostane človek zaskočený novou životnou situáciou a nechce si priznať, že sa pomýlil („Kto mlčí, ten svedčí.“);
- ak sa niekto radšej k danej téme nevyjadruje, lebo to, čo by rád povedal ostatným, ešte v ňom nedozrelo (Ak oberieme zo stromu nezrelé jablko, nebude nám vôbec k úžitku a ani jabloň z neho nevyrastie);
- ak človek uzná, že už viac nemá zmysel hovoriť k danej téme („Sviniam sa perly hádzať nemajú.“); Atď.

Čo sa týka prejavovania sa človeka navonok akoukoľvek formou, nie je bezvýznamné uvedomiť si, že: Menej je častokrát viac.
Ak teda niekto v snahe zviditeľniť sa podáva informácie akoby z bezodného pytla sypané - na pokračovanie, kde možno už aj uprostred toho obrovského balíka informácií sa začína strácať súvis, a čitateľ či poslucháč nevie, čo bolo na začiatku, tak po čase to každého prestane až tak zaujímať a potom nastane etapa, kedy aj dôležitá vec môže uniknúť.
Veľakrát sa následne „vyleje z vane špinavá voda aj s dieťaťom“.
K čomu teda nadmerné informácie, či plané reči potom sú? Svetlo predsa nič nedáva nazvyš!
Škoda, že mnohí, ktorí hovoria, že chcú podľa Slova žiť, sa podľa Slova neriadia. Naozaj, všetkého veľa škodí - najmä ak kvalitu sa niekto zúfalo pokúša nahrádzať kvantitou.

V tejto súvislosti mi často znie SLOVO Pánovo:
„Chraňte se proto lidí, kteří mnoho mluví; neboť s nimi kráčí rozklad! Vy však máte být tvořivými v tomto stvoření a ne žvanily!
Střezte své slovo! Nemluvte jen, abyste mluvili! Mluvte jen tam a tehdy, když je to nutné. V lidském slově má se odrážet odlesk slova Božího, jež jest životem a věčně jím bude.“

Vážme si preto tiež mlčanie druhých, nie je to žiadna chudoba, lebo veľakrát je týmto tichom povedané viac než „mlátením prázdnej slamy“...

Jozef Potúček
 
Náhoda?
Pozdravujem, možno niekoho zaujme informácia, že teraz je obria planéta Saturn rovnako natočená voči Slnku ako dňa 13.7.1917. ( Myslím, že každému je známe, čo tento dátum znamená ). Presnejšie - sú to práve tri uzavreté obehy Saturna okolo Slnka od uvedeného dátumu. Pekný jesenný deň, Miroslav Ivánek.
 
Pekný deň, ak môžem k predchádzajúcemu, tak by som rád ešte uviedol, že vo Večných zákonoch - 2 v otázke č. 157, ktorá znie:,,Ako ste prišli na to, že v Zjavení Jána sa v kap. 10 pod pojmom ,,Božie tajomstvo" skrýva narodenie Syna Človeka - Imanuela na Zemi?" odpovedá pani Natália:,,Ja som na to neprišla, bolo mi to vnuknuté pri písaní knihy."
 
LEV a blcha
Nasledujúca úvaha nie je moja (keďže autora nepoznám, uvádzam ho len v iniciálkach) a v tej rýchlosti si nepamätám, či ju niekto na internet dal alebo nie. Dostal som sa k nej prostredníctvom plagátiku z jedného stretnutia pána Mečiara s jeho sympatizantami.
Mimochodom aj tento týždeň má pán Mečiar stretnutie v Bratislave.


LEV A BLCHA

Lev chce preplávať veľkú rozvodnenú rieku, kde očakával lepšie podmienky pre svoje kráľovstvo.
Priskočila k nemu blcha a prosila, aby ju zobral so sebou. Lev súhlasil. Blcha neváhala a skočila levovi do kožucha. Lev plával, prekonával prekážky, vyhýbal sa stromom plávajúcim vo vode a blcha si nielenže pokojne nasávala levovu krv, ba ešte mu do kožucha „naliala“ ďalšie blchy.
Keď lev horko-ťažko preplával na druhý breh, blchy povyskakovali a jednoducho zvolali: „Ale sme to úspešne zvládli!“
Prvá blcha potom vyskočila na vyvýšené miesto, kde lev nedočiahol a zakričala: „Prac sa nám z cesty, už nám prekážaš!“
„Ale, blška, veď vo vás koluje moja krv“, vravel lev. „HA-HA-HA“, zasmiala sa blška. „HA-HA-HA“, smejú sa aj ostatné. „My sme našli stádo oslov, ktoré majú krvi dosti a dajú nám jej nasať do sýtosti.“
„Iá,iá,iá“, pritakali osly.

Túto bájku som napísal po prečítaní chvály pána prezidenta, ako hodil kreslo po pánovi Mečiarovi. Chodil som na každý míting, ale nikdy som nespozoroval, že by pán Gašparovič a ostatní odídenci mali iný názor ako pán Mečiar.
Keď pred voľbami chodili do Šenkvíc, stotožňovali sa s jeho názorom. Preto túto bájku venujem všetkým skákajúcim blchám a oslom.

I. L.
 
Koho zvestuje Zoroaster
Koho zvestuje Zoroaster?

Abdruschin píše o pripravovateľoch aj v Poselství doznívá. Je to v prednáške (89. Upravovatel cesty), ktorá sa v 3-dielnom Posolstve Grálu nenachádza:
<V příbězích všech těchto připravovatelů uvidíte ještě jednou zřetelně jednotné, velké vedení ze Světla. Uvidíte však také úporný boj temnot proti každé pomoci, jíž se mělo lidstvu dostati.>
V príbehu o Zoroasterovi sa spomína narodenie Syna Človeka (Saoshyanta) na Zemi a ešte čosi navyše (krátky úryvok):

***
<Ako si predstavuješ príchod Saoshyanta?> spytoval sa Svetlý.
<Príde ako žiariaci hrdina> zvolal Zoroaster nadšene. <Len tak si viem predstaviť sudcu sveta.>
Svetlý sa odmlčal. Podľa tohto mlčania zbadal Zoroaster, že neodpovedal správne.
Premýšľal. Nebolo mu ukázané DIEŤA, ktoré vyrástlo na Zemi? Mal byť SAOSHYANT, syn Boží NARODENÝ NA ZEMI? Svetlý pomocník zmizol. Zoroaster zostal sám so svojimi myšlienkami.
<Ó, ty dieťatko, akú obeť nám prinášaš!> povedal dojatý. <Si svätý a opustíš tvoj nebeský domov, aby si sa stal človekom!
Šťastná matka, ktorá ti smie darovať telo!>
Sotva na to Zoroaster pomyslel, tu s ním trhlo: MATKA! Veď to bol KĽÚČ k veľkému TAJOMSTVU!
***

Čitatelia pôvodného Poselství doznívá (76.Duchovní úrovně VII) vedia, že matka Abdruschina ... : <Pozemská nádoba pro Parsifala – Imanuele (Abd-ru-shina) nesměla však ničeho vědět o příchodu svého dítěte a jeho úkolu na zemi. ... Teprve když vystoupila z hrubohmotného těla, uvědomila si veliký úkol, který směla splniti na zemi ve službě Světlu.> Ani tieto slová sa v 3-dielnom Posolstve Grálu nenachádzajú.

Zoroaster žil niekoľko storočí pred Kristom a v jeho príbehu sa zvestuje vtelenie Syna Človeka na Zem.

Kľúč je aktívny prostredník na otvorenie niečoho, niekedy aj veľkého tajomstva.

Otázky samovoľne znejú:
1/ Narodenie KOHO(?) zvestuje Zoroaster, keď logicky z poznania Poselství doznívá (prednáška 16.Vánoce) môžeme tvrdiť, že o inkarnáciu Ježišom zvestovaného Ducha Pravdy tu nejde?
2/ Na akú MATKU Syna Človeka, ktorá mala byť KĽÚČOM k veľkému TAJOMSTVU, si pomyslel Zoroaster, keď to matka Abdruschina (v nemeckom národe) logicky nemohla byť?
3/ Aké VEĽKÉ TAJOMSTVO by sa malo ľudstvo dozvedieť prostredníctvom pozemskej matky Imanuela?

Aj v Zjavení Jána je proroctvo o chlapcovi, Kráľovi kráľov, ktorý sa narodí Žene a bude v Tisícročnej ríši na Zemi kraľovať železným žezlom. Všetci vieme, o kom je reč.
Budeme aj toto proroctvo do budúcnosti vykladať dozadu do minulosti, tak ako cirkev, že je to narodenie Ježiša matke Márii, či zrodenie Parsifala v ďalekých výšinách z dávnej minulosti?

Chcel by som záverom povedať:
SLOVO nikdy nezlyhá. Zlyhávajú len ľudské výklady SLOVA.
Jozef Potúček
 
Príchod Imanuela na Zem
Dobrý deň želám.
Už pár mesiacov som sa rozhodoval o nasledujúcej téme niečo povedať. "Naštartovala" ma debata na stránke svetlo hyperlink, takže konečne som to "vysypal".
Pre niektorých to nič nové nebude, ale predsa ...

V knihe Poselství doznívá sa nachádzajú dve prednášky s názvom VÁNOCE. Prvá z nich (16. Vánoce) sa v 3-dielnom Posolstve Grálu nenachádza. Hovorí sa v nej okrem iného o vtelení Syna Človeka na Zem, a to v tej súvislosti, že len tak bolo umožnené, že Zem bude očistená a zachovaná. V Jánovom evanjeliu sa hovorí o príchode Ducha Pravdy na Zem (samotný Syn Boží Ježiš ho totiž zvestoval), čo potvrdzujú aj slová Syna Človeka z uvedenej prednášky: <Teprve Janem byl pak zvěstován jeho pozemský příchod ze Světla, když krátce po zavraždění Syna Božího bylo mu to na jeho prosbu povoleno.>
Čitatelia Posolstva vedia, že Abdruschin žil prvýkrát na Zemi asi 1500 rokov pred Kristom. Vo výklade Abdruschinovej náhrobnej dosky (kniha Z doznělých tisíciletí) sa hovorí o opätovnom návrate a osobnej prítomnosti Syna Človeka na Zemi.
Prorok Izaiáš žil tiež niekoľko storočí pred Kristom a zvestoval chlapca Imanuela na Zemi.
Otázka znie:
Vtelenie KOHO(?) na Zemi zvestovala Abdruschinova náhrobná doska a tiež prorok Izaiáš, keď z horeuvedeného vyplýva, že o inkarnáciu Ducha Pravdy tam nešlo, lebo až o niekoľko storočí neskôr samotný Ježiš Kristus túto informáciu o pozemskej inkarnácii Ducha Pravdy oznámil svojim, aby sa prvýkrát objavila až v Jánovom evanjeliu?
Jozef Potúček



 
Pekný deň, rád by som uviedol niečo z Odpovedí na otázky od Abdrushina, z otázky č. 23 s názvom ,,Príde odpoveď na všetky otázky?"- ,,Posolstvo grálu dáva preto iba to, čo ľudský duch potrebuje na uľahčenie, ba vôbec na umožnenie jeho nutného vzostupu. Kto len trošku vycíti, aké je to naliehavé, ten namiesto akýchkoľvek otázok celou silou svojho vyciťovania sa pokúsi zdôvodniť si a prijať to, čo Posolstvo dáva. Avšak to, čomu ešte nemôže rozumieť, neodmietne, alebo popri tom neprejde, ale bude skúmať vo svojom vnútri, či tam niekde v kútiku neleží príčina jeho neporozumenia." Ďalší citát z tej istej otázky - ,,Z tohto dôvodu musia niektoré otázky ostať nepovšimnuté. Budú zodpovedané až po prvej veľkej očiste, ešte s mnohými inými podrobnejšími vysvetleniami."
 
„Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.”
V tomto varovaní, tak ako je napísané, vidím podmienku, že ten bude predmetom Božieho hnevu, ktorý prijme znak a zároveň sa bude klaňať šelme. Potom, ak tomu rozumiem správne, by od trestu mali byť oslobodení všetci tí, ktorí síce prijali znak na čelo alebo ruku či z prinútenia alebo nevedome ale nestotožnili sa so šelmou, neklaňali sa jej.
Vo VZ2 sa táto vec spomína iba ako varovanie neprijať tento znak z toho dôvodu, že tí ktorí ho príjmu môžu byť ľahko centrálne ovládaní hlavne v ekonomickej sfére.
 
Odolat alebo sa podriadit.
Padla tu otazka, ze ako sa vlastne ubranit pred vlozenym cipu na ruku alebo celo? Treba to razne odmietnut, ako nieco neprijatelne, lebo Zjavenie aj pred tymto znackovanim jasne varuje, ze co sa moze stat, ak predsa clovek zlyha a podriadi sa tomu s akyhkolvek dovodov: ,,Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. 12Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. 13A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. 14A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. 15A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. 16A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť. Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. 11A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“ Clovek sa môze preto sam rozhodnut, ci odola alebo zlyha, ale kto odola ten bude raz odmeneny vavrinom vitazstva. S pozdravom J.A.Sloboda