Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

Aktuálnost Jana Husa
Myslím si, že není třeba stahovat příspěvek o Janu Husovi (možná jen opravit datum). Jeho živoucí příklad a slova pro každého z nás je třeba navždy vepsat plamenným písmem do našeho nitra. Možná, že si máme jeho výročí a slova připomínat neustále, abychom zůstali duchovně bdělí, k čemuž nás neustále nabádá Abdrushin ve svém Poselství. Přenesme se přes historická data a staňme se duchovními!
JAN. jan.jan@post.sk 
Ospravedlnenie
Ospravedlňujem sa, že som tu vložil článok ohľadom upálenia Jána Husa, o mesiac skôr. Preto ho sťahujem a uverejným v presne určený deň. Za pochopenie ďakujem, a za chybu sa ospravedlňujem. Ján Anton Sloboda.
Jan Hus
Osobnost Jana Husa byla opravdu výjimečná, už jen proto, že vyšel z řad církve jako její kritik. Doplním jen, že byl v době Abdrushina znovu na Zemi jako farář Československé církve husitské - Ferdinand Valík a povolán Abdrushinem jako Jeho učedník. P.S.: Jan Hus byl upálen 6.7. 1415 avšak nikomu neuškodí, aby si výročí smrti této osobnosti připomněl kdykoliv, protože slova Jana Husa jsou neustále aktuální.
Kto je vinný?
Keď sa prívrženci nejakého spoločenstva previnia a urobia v živote také skutky, ktoré sú v rozpore nielen s pozemskými spoločenskými zákonmi ale aj v rozpore s morálkou a duchovnými večnými zákonmi, a pritom sa odvolávajú a majú neraz priamo aj vo svojom názve meno Syna Božieho, Ježiša, chytajú do rúk a čítajú takú istú Bibliu ako milióny iných veriacich, nikoho normálneho nenapadne viniť zato Bibliu alebo nebodaj samotného Syna Božieho.
To sa nikto neopováži ani potichu vyriecť.
Ale keď sa previní voči morálke a zákonom niekto, kto možno v minulosti patril k nejakej skupine, ktorá vychádza vo svojej činnosti z diela „Posolstvo Grálu“ od Abdruschina, ihneď sa novinári, redaktori a iní platení zaslepenci nesústredia na samotných previnilcov, ale dáva sa do popredia uvedený autor a jeho kniha, ktorá s takýmto jednaním nemá nič spoločné.
Čo na tom, že sa k tejto knihe a jej autorovi verejne vyjadrujú ľudia, ktorí ju vôbec neprečítali.
Aj takto sa tvorí verejná mienka.
Ale nachytať sa nechajú v konečnom dôsledku len takí, ktorí sa vlastným skúmaním nepresvedčia o pravde samotnej. Inými slovami, podľa zákona rovnorodosti takejto okatej lži nakoniec uveria len takí, ktorí k Pravde cestu ešte nenašli.
A takým je škoda času aj niečo vysvetľovať.

A aké poučenie z toho plynie pre nás, ktorí chceme žiť podľa Pravdy?
Žiadne spolčovanie sa pod rúškom čitateľov alebo stúpencov kníh „Posolstvo Grálu“ či „Večné zákony“, žiadne spolky (čertove volky), žiadne hnutia, žiadne združenia, či sekty alebo náboženské obce, apod.
Nikto nepotrebuje žiadnu organizovanú skupinu, aby našiel Cestu z temnôt!

Každý človek, ktorý dokáže kráčať samostatne za Svetlom Pravdy, nebude nikdy osamotený, lebo na svojej radostnej púti DOMOV bude spoznávať vedľa seba takých istých slobodných ľudí, ako je on sám.
 
PeterFranko  
Živé Slovo
Slovo je Život. Život je Boh. Len v Bohu samotnom je život. V človeku nie je život sám. K životu človek potrebuje silu, ktorú nám sprostredkováva Boh. Silu získa človek jedine ak bude vzhliadať k Bohu a vo svojom živote bude riadiť svoju každodennú činnosť podľa princípov samotného Života. To znamená žiť podľa Božej Vôle, podľa Večných Zákonov. Tým je Slovo postavené na vysokú skalu lebo len v snažení sa človeka žiť každú chvíľu podľa Slova sa k Slovu bude približovať, získa večný život. Slovo je postavené na vysokú skalu, tou skalou je život sám. Slovo je Živé. Postav Život na vysokú skalu aby sa človek musel namáhať získať si večný život. Človek sa musí namáhať vo svojom každodennom živote riadiť sa podľa Slova. Preto bdejme a modlime sa aby sme nemuseli byť vymazaný z Knihy Života.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Sviatok Svätej Holubice


,,Kto chce v sebe prežiť Svätodušné sviatky, obnovovanie prúdov sily zo Svetla, ten musí mať v sebe neskalenú túžbu po SVETLE a PRAVDE. Len tak sa môže otvoriť prúdeniu Božej milosti! " Imanuel Abdrushin

,,Tu jednoho dne, když byli opět v plném počtu shromážděni, zvedla se ohromná vichřice. Před tím nebyly vidět žádné známky špatnpočasí, a proto překvapením všichni zvedli hlavy. Nebe bylo jasné, ba zdálo se, jakoby se nad nimi rozprostíral zvláštní, nevídaný lesk. Bouře neustávala, ale zněla jako víření obrovských vln, které mocně naráží na pobřeží.

Srdce všech obyvatel Jeruzaléma byla naplněna úzkostí. Co to znamená? Lidé vybíhali z domů a spěchali na širá prostranství.
Na jednom místě nalezli shromážděné učedníky. Tito lidé, kteří až dosud byli tak sklíčení, jevili známky radostného pohnutí. Zdálo se, že z nich vychází zář.

"Podívejte se přece," volala vzrušeně jedna z žen, "s nebe padají dolů ohnivé plameny a dopadají na tyto lidi!"

Nyní to spatřili i jiní a vzrušení stále vzrůstalo.

"Naše plaménky," řekl Jan tiše pro sebe a pak se podíval na ostatní.

Ano, nebylo možno o tom pochybovat. Všichni měli na svých čelech znamení, ale jen jemu se zdálo, že toto znamení má tvar kříže. Současně všichni cítili sílu přicházející shůry, kterou jim Ježíš zaslíbil. Žhavě jimi pronikala, museli mluvit a vyprávět lidu, co věděli.

Každý mluvil k nejblíže stojícímu, lhostejno, z které země přišli. A síla, která zde působila, byla tak veliká, že pronikala jejich duchy, takže rozuměli posluchačům, ačkoliv tito mluvili cizí a několikerou řečí.

Náhle si jednotlivci uvědomili toto zvláštní dění."

Prevzaté z knihy Zaváté doby se probouzejí - Apoštolové.

Takéto dianie prežili učeníci Syna Božieho Ježiša, a nie len oni, keď bola v tých časoch vyliata opäť sila do celého stvorenia, skrze Ducha Svätého Imanuela, ktorý je tiež Božím Synom, tak ako Ježiš. Sila, ktorá je vylievaná, rok čo rok, do celého stvorenia, a bez ktorej, ak by nebola vyliata, tak by všetko postupne uhynulo, teda by prestalo jestvovať. Bez tejto sily, by nebolo žiadneho života a bytia pre nikoho, či už tu na tejto Zemi, alebo mimo nej.

Je v tom veľká milosť, láska a dobrota Otcova, za ktorú by sme mali BOHU ďakovať, každým vdychom a výdychom. A tu vďaku by sme mali premienať v čin, a tak Bohu Otcovi preukázať svoju pokoru, vďaku a vernosť. Ale tá vďaka, vernosť a pokora spočíva v tom, že človek dokáže správne spracovať túto silu, v zmysle Božích zákonov, a hlavne, k chvále PÁNOVEJ. Nie k svojej chvále, ale k chvále a oslave PÁNOVEJ!

Takýto sa potom stávajú, v očiach BOHA a PÁNA, pravými služobníkmi, ktorí sú v Jeho očiach milí a obľúbení.

Takýchto PÁN aj miluje, aj ochraňuje.

Takýto budú smieť raz prebývať v ríši Pánovej, v raji, aby smeli pôsobiť ďalej, na diele PÁNOVOM.

Pravá služba Bohu. Čo všetko obsahujú tieto tri slová? Koľko šťastia v sebe nesú? To dokáže pochopiť len ten, kto ich správne pochopil a prežil, a kto má túžbu, aby to aj naplnil.

Či je ešte väčšieho šťastia pre človeka, ako pravá a verná služba BOHU? Hovorím, nie, lebo nadto niet väčšieho šťastia, a nikdy ani nebude.

Blíži sa veľký deň a sviatok, Sviatok Svätej Holubice, keď bude opäť vyliata sila do celého stvorenia, teda aj na túto Zem, skrze Imanuela, Ducha Svätého. Preto utíšme sa, a pripravme svoje duše v pokore a vďake BOHU, aby sme smeli byť účastní toho, v tento prevzácny Deň, ktorý sa opakuje vždy koncom mája, keď všetko tak krásne prekvitá. Nie nadarmo sa hovorí, že máj je najkrajším mesiacom v roku.

Želám všetkým ľudom dobrej vôle, aby smeli byť účastní tohto prenádherného Sviatku, aby smeli prijať čo najviac sily, a tu využiť na chválu, oslavu a vernú službu Pánovi.

Amen.

Ján Anton Sloboda.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Fatimské zjavenia.


91 rokov ubehlo odvtedy, keď sa trom malým deťom vo Fatime zjavila Matka Božia, a kde boli postupné vyslovené tri fatimské proroctva.

To tretie bolo dlhý čas utajované cirkvou, hoci sama Matka Božia žiadala, aby bolo zverejnené v roku 1960. Napriek tomu, hoci bolo otvorené vtedajším pápežom, sa ľudstvo jeho obsah vôbec nedozvedelo, ale bolo naďalej utajované.

Až prišiel august 1998, a ľudstvo sa dozvedelo konečne jej pravý obsah. Bol vyslovený tou, ktorá sa zjavila vo Fatime, a ktorá sem bola poslaná, aby naplnili sa proroctvá, ktoré boli ohlasované starovekými aj novšími proroctvami, a ktoré bolo odhalené práve tou, ktorá má pôvod v Matke Božej, pani Natáliou de Lemeny - Makedonovou.

Preto je na mieste, aby sme si ho pripomenuli, tak ako ho oznámila svetu, znova, pani Natália de Lemeny Makedonová vo Večných zákonoch 3, a v brožúrke - Tretie fatimské posolstvo, napriek 40. ročnému odporu cirkvi, odhalené!

,,Čo obsahuje tretie fatimské posolstvo?

1. Dôležitým medzníkom vo vývoji ľudstva je rok 1998, kedy sa celý svet bude rozhodovať medzi duchovnou premenou a samozničením.

Prežiť triedenie ľudstva budú môcť len tí, čo budú schopní duchovnej premeny. Keby sa ľudia dozvedeli o tomto proroctve, ktoré malo byť posledným varovaním, ešte v roku 1960, mali by takmer štyridsať rokov čas na duchovné prebudenie a narovnanie sa z pokriveností života. Na tento účel napísal Duch Pravdy Novú Bibliu - Posolstvo Grálu.

Tým, že cirkev 3. fatimské proroctvo zablokovala, bude musieť ľudstvo prežiť túto premenu zrýchlene, za oveľa kratšiu dobu. Je to však aj jeho vinou, lebo bolo ľahostajné k mlčaniu cirkvi, ktorá stále tvrdí, že sa riadi Bohom, ale v skutkoch dokazuje opak. Pod rúškom duchovnej slobody rešpektuje, aj keď nepriamo, všetky posolstvá od falošných zjavení a médií, ale to pravé posolstvo, od skutočnej Božej matky z Fatimy zatajuje. Z Panny Márie, ktorá mala úlohu byť iba pozemskou matkou Ježiša, urobila učiteľku a vykupiteľku ľudstva a stotožnila ju s Božou matkou, len aby zakryla pôsobenie tej pravej na Zemi.

2. Na Slovensku sa v roku l998 narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch svätý a Apokalypsou oznamovaný kráľ celosvetovej tisícročnej ríše. Slováci sa vďaka tomu, že vzíde z jeho národa, stali vyvoleným národom.

3. Otcom Imanuela bude Duch svätý, preto tehotenstvo Imanuelovej matky nebude bežné. Napriek tomu, že sa fyzicky doteraz jej gravidita nebude dať dokázať, narodí sa jej v novembri 1998 riadnym spôsobom dieťa - Imanuel. To bude jeden z dôkazov, že nepočala pozemsky.

Dieťa bude mať hneď po narodení znamenie, ktoré nosil v sebe aj Ježiš - zlatý kríž a bielu holubicu. Budú ho vidieť duchovným zrakom mnohí ľudia z celého sveta, ktorí sa prídu na neho pozrieť.

4. Matkou Imanuela bude Prakráľovná - Božia matka, ktorá sa narodí vo vyvolenom národe a porodí ho vo svojich 48 rokoch. Svoj duchovný pôvod potvrdí nielen netradičným počatím a tehotenstvom, ale aj tým, že napíše Nové evanjelium, ktorého pôvodcom bude Duch svätý. Vyloží v ňom okrem iného Apokalypsu a fatimské proroctvá, lebo sa cez ňu aj vyplnia.

Duchovný pôvod Imanuelovej matky je v Apokalypse naznačovaný dvanástimi hviezdami (12.kap. 1.verš), čo je v celom svete známy symbol Prakráľovnej. Jej úloha - vychovať nové pokolenie je tam naznačená tým, že bude mať svoje potomstvo, (12.kap. 17.verš) ktoré bude prenasledované, ale zároveň aj chránené. Z hľadiska svojho vysokého duchovného pôvodu je schopná napájať sa aj zo Zeme priamo na Boha a oznamovať jeho vôľu až do doby Imanuelovej dospelosti, kedy sa stane kráľom tisícročnej ríše.

5. Ak ľudstvo po spoznaní 3. Fatimského proroctva prejaví záujem o Nové evanjelium a spomínané Posolstvo Grálu a úprimne sa bude snažiť o prenesenie nových duchovných poznatkov do všedného života premenou hodnôt, oddiali Stvoriteľ jeho rýchlo sa blížiace samozničenie.

Ak však bude svet ľahostajný k novému poznaniu a k narodeniu Božieho syna, dopustí Stvoriteľ, aby ľudia duchovne pokročili utrpením - sebazničením, ktoré bude dôsledkom nahromadenia vlastných chýb a vín za tisícročia. Preto vojny, krízy a katastrofy nie sú Božím trestom, ale iba spätným účinkom ľudských omylov.

6. Nové pokolenie sa bude počas vrcholiacich hospodárskych, politických a prírodných katastrôf formovať Posolstvom grálu a Novým evanjeliom. V najväčšej kríze bude zachránené pred zničením zásahom zhora, aby mohlo potom pokračovať na Zemi vo vyššom stupni duchovného vývoja pod vedením kráľa tisícročnej ríše."

Ján Anton Sloboda.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Myšlienka na celú večnosť
,,Ľudia majú síce Slovo, nie však pochopenie. A to je predsa to hlavné vo všetkých veciach. Keď chýba pochopenie, potom ani vedenie nič nepomáha!" ABDRUSHIN.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Myšlienka na dnešný nedeľný večer
,,Hrdina, jehož miluji celou duší, byl, je a vždycky bude krásný - je jím pravda." Lev Nikolajevič Tolstoj.
 
Abdrushin - Ve Světle Pravdy
www.plamen.cz
 
DOMOV
Domovina, domov.
Tieto slová vyvolávajú v ľuďoch rôzne predstavy. Záleží to aj od toho, kto a ako vníma miesto, kam sa rád z diaľky po dlhšej dobe vracia.

Keď niekto pracuje a býva v tom istom meste a vracia sa večer z práce tam, odkiaľ ráno vyšiel, svojím domovom pre neho je jeho obydlie, byt, dom, v ktorom býva, kde sa cíti bezpečne a dobre.
Keď niekto pracuje v tej istej krajine ale v inom vzdialenom meste než vo svojom rodisku, domovom býva pre neho už aj jeho obec, dedina, či mesto.
Keď sa ľudia vracajú po dlhšej dobe zo zahraničia do svojej vlasti, domovom nazvú už aj svoju rodnú krajinu, štát, v ktorom sa narodili.
Keby kozmonauti z rôznych krajín sveta boli na vzdialenej planéte a nastúpili by cestu k Zemi, povedali by, že sa vracajú domov. Domovom by v tomto prípade bola pre všetkých bez rozdielu planéta Zem.
Všetci ľudia, odlúčení a vzdialení krátkodobo alebo dlhodobo od svojho domova, nech by bol kdekoľvek, túžia po ňom a chcú sa tam vrátiť.

Vo filme Zachránený Svetlom (Saved by the Light), nakrútenom podľa skutočnej udalosti, hlavný predstaviteľ po životných úderoch kľakne na kolená, obráti svoj zrak do nebies a zvolá:
„Ja už nemôžem, chcem ísť už domov!“
Človek, ktorý predtým ublížil množstvu ľudí, začína naprávať po silnom prežití a poučení počas klinickej smrti všetko to, čo sa ešte stihnúť dá, ale v danom okamihu veľkého trápenia – zatúži podvedome po Domove.
Aký Domov to myslel?
Dom, v ktorom býval? Mesto, v ktorom žil? Vlasť, ktorej obyvateľom bol? Či nebodaj planétu Zem?
Nie. Domovom nazval miesto tam hore, kam uprel túžobne svoje oči, miesto, ktoré mu bolo ukázané, kam sa chcel vrátiť, lebo tušil, že tam hore je jeho „konečná cieľová stanica“. Nie tu dole na Zemi.

Predstavme si ešte jeden dej.
Keď sa ide na maškarný bál, treba zahrať niekoho druhého.
Ak odchádzame z domu, oblečieme sa, mnohé dámy si dajú mejkap, okuliare, čiapku, masku apod., takže keď vyjdú takto zamaskované von, sú úplne iné ako v skutočnosti doma.
Keď sa vrátia domov, masky dajú dolu, takisto aj čiapky, okuliare, odlíčia sa, a odrazu vyzerajú úplne inak – prirodzene. A samozrejme aj správanie doma už nie je strojené, doma dokážu mnohí takíto ľudia hovoriť aj pravdu, ktorú sa „tam vonku“ boja navonok prejaviť.
Dnešok na Zemi je jeden veľký maškarný bál. Ľudia hrajú jeden pred druhým navzájom divadlo – jedna maska vedľa druhej. Dnes nie je IN, keď sa nejaký človek snaží konať, hovoriť a myslieť pravdivo a úprimne – bez pretvárky.
Až keď sa vráti človek domov – medzi svojich – alebo keď je sám, po odložení všetkých vonkajších odevov a masiek, dokáže byť opäť taký, aký vlastne v skutočnosti aj je. Doma už divadlo hrať nemusí.

Zamyslime sa nad spojením „vrátiť sa domov“. Ak sa niekto chce dnes vrátiť domov, musel na počiatku z tohto domova odísť.
Keď sa malé deti po hraní vonku vrátia domov, majú za sebou nejedno silné prežitie a poučenie, ktoré môžu použiť v ďalšom živote. Niečomu sa naučili. Potom doma príde iné poučenie a dieťa kráča životom ďalej, striedajúc život doma a mimo domova.
Keď sa školák či študent vracia domov zo školy, prináša si aj on z denného prežívania mnohé novinky so sebou, ktoré bude potrebovať v ďalšom svojom živote. A opäť sa tu strieda život doma a mimo domova.
Keď sa pracujúci človek vracia domov, tiež má za sebou mnohé prežitia, ktoré sú preňho poučením do budúcnosti. Aj on sa rád vracia domov.
Všetci sa nielen doma ale hlavne vonku niečomu naučia, ale jedno je tu spoločné – vracajú sa naspäť domov. Radi.
Ak nenachádza človek doma šťastie, pokoj a lásku, hľadá domov inde.
Túžba po domove nie je žiadna rozumová činnosť, ktorá by sa dala niekde zohnať, kúpiť, naučiť. Buď ju niekto ešte v sebe má alebo nie. Táto túžba po domove, tento citový prejav, je jedným z najsilnejších činiteľov, ktoré udržujú ľudí v pohybe.
Túžbu po domove človek logicky necíti vtedy, keď je naozaj doma, ale len v takom prípade, kedy je od svojho domova vzdialený, a to obyčajne vo chvíľach, ktoré nebývajú vždy najpríjemnejšie. Vtedy najviac zatúži po teple domova, lebo tam je medzi svojimi, tam je doma, tam je v bezpečí, tam je šťastný a spokojný.

Hovoríme o domove, ale stále sme len na Zemi alebo v jej okolí.
Ale čo tí, ktorí umreli a odišli zo Zeme? Tí už svoj Domov nemajú? Tí sa už nemajú kam vrátiť? Oni sa už nemajú načo tešiť? A to len preto, že už na Zemi nie sú s nami? Oni v záhrobí už nemajú svoje túžby vrátiť sa niekam? Tam už nie je domov? Oni tam už nič necítia?
Vari tam už len spia? Tak ako to aj na niektorých náhrobných kameňoch vidieť, keď je tam napísané „Spi sladko!“ ?

Ten, kto je ešte schopný prijať to, že žijeme aj po pozemskej smrti ďalej, môže prijať aj ten fakt, že duša odlúčená od telesnej pozemskej schránky, má svoje cítenie a vnímanie, čiže aj túžby.
Aj záhrobná duša má túžbu po DOMOVE!
Ale kde je ten Domov? Kde je cieľ jej putovania?

Ak sa nejaká osoba vráti zvonku domov a odkladá pred vstupom do kúpeľne jeden kabát a odev za druhým, aby sa nakoniec nahá bez akéhokoľvek odevu a masky odlíčila, umyla a zostala pred zrkadlom nakoniec taká, aká v prirodzenosti aj je, prečo by tento istý princíp nemohol fungovať pri odkladaní jednotlivých telesných schránok aj v záhrobí až po hranicu, kde zostane ľudský duch očistený bez akýchkoľvek vonkajších najjemnejších obalov - tam, kde začína jeho pravý DOMOV – RAJ.
Je to ten istý Raj, z ktorého bol pred vekmi na svoj popud vypudený nadol. Ako nevyučený duchovný zárodok, ako školák či študent, musel vtedy z Raja odísť, kedy si samého seba vôbec neuvedomoval, presne tak ako malé dieťa keď o sebe hovorí najprv v 3. osobe, akoby to bol niekto iný, aby si až potom neskôr začalo seba samého uvedomovať.
Ten istý principiálny vývoj nesie v sebe aj duchovný zárodok, ľudská duša so svojimi obalmi a telami vo vesmíre a vyvinutý ľudský duch pri návrate DOMOV.

Hovorí sa o večnom živote v Kráľovstve nebeskom, v Kráľovstve Božom. Kto svojím prežívaním v živote pochopí zákony Božieho stvorenia, kto bude ochotný žiť v súlade s nimi, čiže žiť podľa Vôle Najvyššieho, môže sa vrátiť DOMOV.
Aby človek mohol stvorenie a jeho dokonalé zákony pochopiť, je mu daná ako milosť zhora možnosť chytiť sa záchranného lana, pomocou ktorého sa môže z dnešného bludiska dostať.
Toto záchranné lano je Slovo Pravdy, Slovo Božie.
Po čase zistí tento hľadajúci, že až tam hore, na nebesiach, bude môcť vyvinutý ľudský duch akoby „nahý“, bez akéhokoľvek obalu, naplno žiť vo Večnosti Pravdy, po ktorej túžil v celom svojom predchádzajúcom putovaní stvorením. Všetky túžby sa naplnia.
Dosiahnutím tohto cieľa však nekončí jeho činnosť a pohyb, ale naopak, zvýši sa ešte aktivita v prospech ďalšieho harmonického rozvoja Božieho stvorenia, ktorému každý ľudský duch môže svojím životom prispieť.

Láska je všeliek, ktorý dokáže vyliečiť všetko.

Skús, človeče, spojiť lásku s túžbou po Domove tak, aby si sa nestratil a nespadol do hlbín s tými, ktorí nie sú ochotní načúvať varovaniam zo Svetla, ale aby si neohrozene kráčal cestou Pravdy do Večnosti.
 
Pochopenie dneška
Ak chceš žiť vo Večnosti,
nehľaď na dnešné utrpenie či nezdary ako na niečo,
čo sa nedá vydržať a čo sa nikdy neskončí,
ale pozri sa na problém z nadčasového pohľadu ako na niečo,
čo jedného dňa určite skončí
a teraz Ti to pomáha
pri pochopení seba samého.

 
Spasiteľov kríž
Kríž utrpenia Krista je v dnešnej dobe vidieť nielen na mnohých miestach po Zemi, ale aj na mnohých krkoch ľudí, často neveriacich, resp. len navonok veriacich.
Došlo to až tak ďaleko, že tento kríž sa stal obchodným artiklom, ktorý tak ako iné módne výstrelky sa raz stane nemoderným a všedným, aby bol na trhu vymenený zase nejakou inou atrakciou, ktorá sa bude namiesto neho dobre predávať.

Sviatosť by však nikdy nemala byť všednosť, ako to vidieť na tých krížoch, ktoré sú po celej Zemi rozosiate už hocikde a častokrát nechutne stvárnené mnohými dnešnými tzv. umelcami do rôznych, až nechutných podôb. Je to vlastne neúcta k Ježišovi, a tým aj k Bohu.
Vidieť to nielen v galériách na obrazoch, na plastikách, ale aj na cintorínoch alebo iných miestach, ktoré by rozhodne mali vzdať väčšiu úctu obeti Syna Božieho!

Symbolický kríž utrpenia Krista nie je rovnoramenný, ale zvislé rameno je dlhšie – tak, že smeruje nadol. Smeruje vlastne do zeme, do ktorej bol aj v deň zavraždenia Ježiša Krista tento kríž osadený a tiež ako podobné kríže možno vidieť stáť pevne vsadené do zeme v mnohých krajinách.
Túto skutočnosť môžeme symbolicky zobrať aj tak, že spomínaný kríž, keďže vyjadruje vraždu na Synovi Božom, bude spätý navždy len so starým poriadkom na Zemi, bude vždy pripomínať to, čo sa na starej Zemi stalo, teda bude vrastený a spojený so Zemou aj po Očiste.
S ním však so starou Zemou budú navždy spojené aj všetky tie pozemské náuky a takisto aj ich predstavitelia, ktorí tento symbol v predstieranej pokore nosia navonok na sebe, pretože „vodu kážu, ale víno pijú“.
Všetci tí, ktorí sa takto správajú, ako aj ich stúpenci, nevedia, alebo nechcú uznať, že kríž utrpenia Ježiša Krista nesmie byť symbolom obyčajnej každodennej všednosti, ale znamením svätej vážnosti! Lebo Ježiš prišiel na Zem spasiť ľudstvo svojím Slovom, nie smrťou! Tým, že podstúpil mučenícku smrť, potvrdil len svoje poslanie.
Keďže hrubohmotnosť tejto Zeme speje do rozkladu, tak aj to, čo zostane v pevnom spojení s ňou, bude podrobené neodkladným účinkom tohto rozkladu a definitívneho zničenia všetkého nepotrebného.

Žiariaci rovnoramenný Kríž Pravdy nie je len nejakým všedným symbolom, či znamením, ale je Pravdou samotnou.
Pozerajme sa preto na Spasiteľov kríž ako na znamenie, ktoré nám vo svojej vážnosti odkazuje, že máme žiť podľa Pravdy Božej, keď chceme vojsť do Života večného.


 
JAN. jan.jan@post.sk 
133 rokov


Presne toľko rokov ubehlo od vtedy, keď sa Božia Vôľa stala opäť človekom, aby tesne pred veľkým súdom, priniesla Pravdu, vo svojom svätom Slove, na ktorom sa vysúdi celé ľudstvo.

,,Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca k vám nepríde, ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde On poučí svet, o hriechu, o spravodlivosti, a o súde. O hriechu, že neveria vo mňa, o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte, a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám."

Ján 16/7-15.

Bol to On Imanuel Abdrushin, Duch Pravdy, druhý Syn Boha Otca, veľký Učiteľ ľudstva, ktorý sa nebál temnôt a ukázal nám ešte raz vo svojom Svätom Slove tu správnu cestu za Svetlom . Ale ľudstvo opäť zlyhalo a nespoznalo v ňom veľkého Posla, ktorého zasľúbil sám Syn Boží Ježiš, tesne pred svojou smrťou.

Odišiel v tichosti , ale po očiste sa opäť navráti, nakoľko sa opäť narodil tesne pred prvou veľkou očistou , aby viedol ľudstvo v Tisícročnej ríši , ako pravý Kráľ a Vodca , ktorému sa nik z ľudí nevyrovná. Bez Imanuela nemôže byť položený ani ten najmenší kameň výstavby Tisícročnej ríše!

,, Tak bude tisíciletá říše školou pro lidstvo, ve které se má učit, jak má státi v tomto pozdějším stvoření, jak má myslet a jednat, aby vyplnilo svou úlohu správně a tím samo bylo šťastno!

Pro tisíc let jest za tím účelem lidská vůle jako vládnoucí v tomto pozdějším stvoření jen podvázána, když dříve v soudu bude zničeno vše, co bylo falešně zaseto a falešně vedeno!

Během tisíce roků bude vládnouti jedině Božská vůle, které musí se podříditi každý lidský duch, který mohl obstáti v soudu!

BOŽSKÁ VŮLE SAMA NEZŮSTANE VŠAK NA ZEMI V KRVI A MASE PO TISÍC LET, NÝBRŽ PO VYKONANÉ VÝSTAVBĚ ODEJDE VZHŮRU DO HRADU GRÁLU. Na jeho místě bude však vládnouti na zemi během těchto tisíce roků vždy nositel jeho vůle, který s ním bude přímo spojen. Bude to vždy jeden z Prastvořených, čistě duchovních, který již svým původem, věděním a mocí bude daleko převyšovati lidské duchy tohoto pozdějšího stvoření, kteří všichni patří jen k vyvinutým. Bude to vždy rytíř svatého Grálu, z hradu, kde dříve byl již připraven, aby byl nositelem meče Imanuelova, nositelem Božské vůle.“

Poselství Doznívá – Říše Tisíce let.

Preto v tejto chvíli mu zdajme úctu a ďakujme Stvoriteľovi zato, že nám bol On Imanuel daný k našej záchrane , a k záchrane celého neskoršieho stvorenia.

+ On Imanuel, ktorý je Božím mečom .

+ On Imanuel,ktorý bude vládnuť vždy v súlade zo svätými zákonmi, nakoľko On sám je z vôle Boha zákon.

+ On Imanuel, ktorý bol vyvolený k tomu, aby ľudstvo viedol v zlatom veku a vládol rukou spravodlivou.

+ On Imanuel vyvedie ľudstvo z tmy, a jeho rukou bude porazený ten, ktorý padol a postavil sa na odpor Stvoriteľovi .

+ On Imanuel je to, ktorého ohlasovali ako sudcu a Kráľa starovekí proroci, aj sám Syn Boží Ježiš.

Preto dnes hovorím: Vďaka Pane za tu všetku milosť, vďaka Pane za všetko.

,,A jednou až přejde soud Páně, vám opět vykvetou opravdové velikonoce. Pak k vám budu opět mluvit a budu vám říkat o novém živote, který Pán dá jen těm, kteří budou ochotně chodit podle svatých zákonu jeho stvoření. Budou osvobození ode všeho konaní Světlu nepřatelského. Již nikdy nebudou moci rouhavě zpustošit krásné záhrady, jejichž nádherou a čistotou mají se po všechny věky oblažovati, aby jejich duch zesílil!" Imanuel Abdrushin - Poselství dozníva.


Ján Anton Sloboda.

 
JAN. jan.jan@post.sk 
V predvečer 133. výročia, od narodenia ABDRUSHINA.


Túto báseň by som rád uverejnil v predvečer 133. výročia od narodenia ABDRUSHINA, ktorá je priam nadčasovou, ako keby bola dnes napísaná, presné pre tento čas. Ján Anton Sloboda.

,,Andrej Sládkovič : Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal – a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? –
čo bys’ sa mu ty zato posmieval?
Na potomkov on bohatý.

Nehaňte ľud môj! že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad;
on ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad:
Počuješ bájne hlasy povestí?
Hovoria tie, keď čas čuší,
zázračný z nich on svet má vyviesti,
budúci svet v nich on tuší.

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti:
Počuješ? Spieva slovenské pole,
spievanky zrodia Homérov;
len ľúbosť útlu spievajú hole,
no budú aj bohatierov. –

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!
že odhodok on je hlúpy;
múdrosťou jeho vykúpení ste
a ešte vás raz vykúpi!
Či nepočuješ slová rozumné,
čo deň po dni opakuje?
Večné v nich pravdy, hlboké,
ten ľud vedu si hotuje.

Nehaňte ľud môj! že je len malý,
že nevládne celým svetom.
Kde telo ducha k zemi nevalí,
tam duch lieta ľahším letom.
Na helénsky že ľud si spomnite –
duch si svet vlastný utvorí;
či v žaludi hôr zárod vidíte?
Nie! – no viďte dubísk hory!

Nehaňte ľud môj! že je chudobný,
že kraj biedny, smetisko má;
to je blud! má svet sebe podobný,
má hory, rieky, zlato má! –
A keď by nemal? – ale má hlavy,
má obchodu silný zárod. –
Alebo či sú čriedy a bravy
a koniarne komus’ národ?

Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,
že rád trpí, že je slabý; –
pravda, surovej on nemá pýchy,
nie je v zápasoch pochabý.
Vy to neviete, že duch národov
práve takú povahu má:
keď má vystúpiť s činnou slobodou,
najprv ticho myslí, dumá. –

Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,
že ľud môj je potupený. –
Slávnejšie ešte svet tupí plemä,
nuž kto je tam zhanobený? –
Ach, zlé sú časy! na všetky strany
svet žertvuje Bohom zlatým. –
Ale nechaj mi národ bez hany;
národ patrí k veciam svätým!“

 
JAN. jan.jan@post.sk 
Emanuel


Dnes je 26.3., keď sa rok čo rok slávi na Slovensku meno Emanuel – Imanuel, ktorého význam je Boh s nami. Preto v tento deň si dovolím tu zverejniť zopár veršov od Izaiáša, ktoré zvestujú narodenie Vládcu a Kráľa Tisícročnej ríše Imanuela, ktorá ako vieme sa udiala 28.11.1998.

Izaiáš 9/1-6:

,,1Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké Svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari Svetlo.

2Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.

3Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.

4Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.

5Lebo Dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.

6Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí."


Izajáš 11/1-10:

,,1Z Izajovho pňa vyženie Mládnik a z jeho koreňov vyrastie Výhonok.

2Spočinie na ňom Duch Hospodinov, Duch múdrosti a rozumnosti, Duch rady a sily, Duch známosti a bázne Hospodinovej.

3V bázni pred Hospodinom bude mať svoju záľubu. Nebude súdiť podľa toho, čo mu oči vidia, a nebude rozhodovať podľa toho, čo mu uši počujú,

4ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí.

5Spravodlivosť bude pásom na jeho drieku a pravda bude opaskom na jeho bedrách.

6Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie.

7Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú spolu ležať a lev bude žrať slamu ako dobytok.

8Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a batoľa vystrie ruku nad brloh zmije.

9Nebudú zle robiť ani škodiť nikde na mojom svätom vrchu, lebo zem bude plná poznania Hospodina, ako vody pokrývajú more.

10V ten deň pohania vyhľadávať budú koreň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok.“

Ján Anton Sloboda.

 
Len tak medzi nami dievcatami cislo Pi je transcedentne, z coho vyplyva ze je iracionalne, t. j. nemoze to byt to vami uvedene cislo, ktore sa mimochodom od Pi lisi uz na 3. desatinnom mieste.
z Propu..
http://www.prop.sk/na_myslenie.html
 
vždy,
keď čítam toto, o Ježišovej ceste na smrť, ma prepadá strach, či som medzi tou odpornou lúzou, alebo rím. vojakmi nebol aj ja. Je to obrovská hanba pre nás ľudí. Nikto z nás nevie, čo ma na svedomí. Roman
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Veľký piatok


Aj po 2000 rokoch ľudia ostávajú naďalej v tom istom nepochopení, že prečo prišiel Syn Boží Ježiš na túto Zem? Stále tá istá pesnička, stále to isté nepochopenie, stále tá istá domýšľavosť...

Ľudstvo ešte donedávna žilo v tom seba klame, ale žiaľ väčšina v ňom aj naďalej žije, že Syn Boží Ježiš prišiel nato, aby sa nechal popraviť, čo mal byť Bohu milý čin?, a aby tak bola sňatá vina z ich pliec, z tých pliec, ktoré si to sami zavinili a spôsobili… Veď stačí navštíviť chrámy v týchto dňoch, ktoré cirkev a jej veriaci pokladajú za najväčšie sviatky roka, a slova sa potvrdia, že naďalej panuje táto dogma, ktorá nemá s Pravdou ako takou, nič spoločné. Sviatky alebo svedectvo o veľkom zlyhaní a previnení ľudstva?

Jedno s prikázaní hovorí: ,,NEZABIJEŠ!!!", a Božiu lásku ľudia pribili vtedy na kríž, a dokonca ju naďalej aj pribíjajú, keď naďalej zotrvavajú v tejto dogme!!! Toho, čo sa ničím neprevinil, Toho, ktorý prinášal nám ľudom vo svojom svätom Slove záchranu a spásu, a otváral nám svojím SLOVOM bránu nebeskú. V SLOVE, A V NIČOM INOM!!! Veď bolo nám vtedy povedané Ním samým, ,,JA SOM CESTA, PRAVDA, A ŽIVOT. NIK NEPRICHÁDZA K OTCOVI, AK LEN NIE SKRZE MŇA!!!", čiže skrze SLOVO, ktoré nám povedal, a ktoré nám tu zanechal, a cez nič iné!!! SLOVO, BOŽIE SLOVO, poklad najvyšší, poklad najväčšej ceny, pred ktorým všetko ostatné je ničotné.

Smrť Ježišová bude navždy zapísaná zlatým písmom, lebo touto obetou potvrdil, že to čo hlásal bola a navždy aj ostane čistá Pravda Božia. Nebál sa zastrašiť, nezlomila ho ľudská zlovôľa, preto mu bude vždy patriť ta najvyššia pocta.

Duch sa búri, ale rozum všetko potláča. Už vtedy bol pomaly na vrchole svojej moci, a prostredníctvom neho samozrejme odporné temno, ktoré sa zaň ukrývalo, preto bolo ťažko spoznateľné. Veď ak by to tak nebolo, tak tento hanebný čin, ktorý bol spáchaný na Synovi Božom Ježišovi, tak ten by sa nemohol stať.

Ľudia, ktorí veríte, že jeho smrť bola Bohom chcená, tak ak by išlo o vaše dieťa, a to dieťa by bolo zhanobené, zbičované, neprávom odsúdené a popravené tak strašnou smrťou, tak vtedy by ste s tým isto nesúhlasili, ale by ste kričali s plného hrdla, že sa stala veľká neprávosť, dokonca verím, že by ste sa búrili, ale v prípade Syna Božieho si dáte hocičo nahovoriť, hoc Pravda o tomto strašnom zločine, ktorá bola vykonaná na Zvestovateľovi Pravdy, je predsa iná. Aká, tak to už vie každý, kto čítal Posolstvo Grálu, ako Nové Posolstvo Svetla druhého Božieho Syna - Ducha Pravdy - Imanuela Abdrushina, ktorého zasľúbil sám Syn Boží Ježiš, tesne pred svojou smrťou, kde až tam bola vyvrátená táto dogma, na ktorej cirkev, ako taká, stáva svoje učenie a tým uvádza ľudí stále do veľkého omylu a ťažkého previnenia, keď aj po tomto upozornený druhého Božieho Syna sa na tom zotrváva…

Pravda bola povedaná ešte raz pred veľkým súdom! Je len preto na nás samotných či využijeme túto šancu a konečne spoznáme nesprávnosť našej cesty, nášho konania a myslenia, lebo ak napriek tomu nie, tak ostáva nám už len jedno, padnúť do prachu úplneho zabudnutia a zatratenia. Ján Anton Sloboda.

,, Konečně svítalo.
Kromě Jana byli učedníci rozptýleni a zčásti seděli blízko východu. Petr si stoupl před vrata. Právě šla kolem něho jedna ze služebných domu, zadívala se na něho bystře a řekla:
"Nejsi i ty jeden z těch, kteří patří k tomu zajatému?"
A Petr odpověděl:
"Neznám toho člověka!"
Služka však řekla:
"Nezapírej, já jsem tě už s ním viděla."
A opět řekl Petr:
"Nevím, o kom mluvíš."
Tu se služka rozhněvala a vyplísnila ho:
"Lžeš, vždyť jsi učedník tohoto muže!"
Také Petr se rozohnil a pravil velmi hlasitě:
"Neznám tohoto člověka a nezáleží mi na něm!"
Vtom zakokrhal kohout třikrát, a Petr vyšel ven a hořce plakal.
Před Pilátovým domem se shromáždil obrovský dav lidí. Pověst o zajetí Ježíše se přes noc v Jeruzalémě rozšířila. Židé se cítili jaksi podvedení. Byli připraveni na to, rozpoutat o velikonocích povstání, a tímto zajetím jim v tom bylo zabráněno.
Hlasatelé probíhali všemi ulicemi a sdělovali vyhlášku kněží, že Ježíš je vinen rouháním se Bohu. Lid, jehož vzrušení neznalo mezí, se sbíhal ke dvoru Pilátovu.
Zapomenuta byla Ježíšova slova, která se dotkla jejich duší. Všichni teď měli v srdcích jen hněv a zklamání. Proklínali ho! Chtěli jeho smrt, jako ji chtěli kněží. Všichni byli na straně kněží, protože zvěst, kterou vyslali, byla tak pobuřující, že lidi zmátla. Každé slovo bylo otráveno a pálilo je. Nedopřávalo čas k úvaze.
Tak byla vzbuzena nálada proti Ježíšovi. To ale Pilát netušil, když vstoupil na balkón svého domu, aby v tento den jako každoročně propustil lidu jednoho z vězňů. Zeptal se, koho má osvobodit, zda loupežného vraha Barabáše nebo Ježíše. Jeho údiv byl veliký, když dav rozhodl proti Ježíšovi. Poodstoupil a dal přivést Ježíše k sobě na balkón. Lid vášnivě křičel, jakmile spatřil Syna Božího.
Pilát si to neuměl vysvětlit a pokoušel se přesvědčit lid o nevině tohoto člověka. Zdola se však ozval ještě divější ryk.
"Ukřižuj ho!" vykřikl pronikavý hlas a zuřivě začali volat i ostatní lidé:
"Ukřižuj ho!"
Pilát stále ještě váhal:
"Nenalézám na něm žádnou vinu!"
Jeho slova padla jako kapky vody do ohně. Zasyčela a proměnila se v páru.
Přesto nebyl Pilát ochoten tohoto muže ukřižovat. Chtěl ho zachránit.
Vtom ale padla hrozivá slova, z úst, která nemohla patřit člověku z lidu.
V davu zde stál nepoznán jakýsi člověk... Kaifáš! A tento člověk hrozil Pilátovi, že porušuje svou povinnost! Neboť je povinností každého Římana odpravit velezrádce!
Nikdo jiný to nemohl říci. Nikomu z lidí by nenapadla tato lest. To mohl jen Kaifáš, který Ježíše strašlivě nenáviděl a svou školenou špatností ihned poznal tuto poslední příležitost.
Zvítězil tak nad Římanem Pontiem Pilátem, který pokrčil rameny a přenechal Ježíše jeho osudu. Domníval se, že učinil, co mohl učinit, že víc nebylo možné. Co mu záleželo na tom, zda je na světě o jednoho dobrého člověka víc nebo míň? Nemohl přece pro něho dát v sázku své postavení!
Opět byl Ježíš uchopen hrubýma rukama a strkán vpřed. Na rameno mu položili masivní kříž a trnovou korunu přitiskli pevněji na hlavu. Pak se dal průvod do pohybu směrem na Golgatu.
Těžká byla ta dlouhá cesta až tam nahoru. Lidé stáli na kraji cesty a zvědavě se dívali. Ježíš kráčel pod tíhou kříže tak rychle, jak mohl, ale jeho tělo bylo již příliš vysíleno. Žilo v něm málo myšlenek, když šel touto cestou. Jen jednou myslel, že slyší svou matku. Vzhlédl a uviděl v davu Mariin obličej s úzkostnýma očima.
Usmál se, aby ji uklidnil.
Tížeji tlačil kříž a táhl Ježíše téměř k zemi. Vtom uslyšel, jak jeden ze žoldnéřů řekl:
"Vždyť nám umře už na cestě! Nemůže nést kříž dál."
Ježíš viděl lidi již jen jako hustou mlhou. Slova kolem sebe již téměř neslyšel. Cítil, jak mu klesají kolena a najednou ležel na zemi.
Tento minutový klid na něho působil blahodárně. Ježíš by byl nejraději tak ležel, aniž by se znovu probudil. Ucítil však nohu, která ho kopla do boku, a vzchopil se k další cestě.
Kříž teď nesl kdosi jiný, ale Ježíš už nic neviděl. Nevěděl, jak přišel na Golgatu. Věděl jen, že došli na místo, neboť ho zastavili, když chtěl jít dál. Stál tu nejistě a hleděl vyhaslýma očima kolem sebe.
Za hlasitých povelů vztyčili vojáci kříž a přistoupili k Ježíši. Tři muži tvrdých pěstí s něho strhli plášť a svrchní oděv. Z křížů, které již na Golgatě stály, se ozýval dolů křik. Viseli tam dva zloději a čekali na smrt. Ježíš obrátil pohled vzhůru a pohlédl do zkřivených tváří.
Cítil, jak mu kolem těla ovinují provazy a jak ho zvolna vytahují. Mlha se mu ukládala na smysly. Pak jím ale projela pronikavá bolest a přivedla ho opět k vědomí. Hřeb probil jeho nohy, jež pod sebou měly jako oporu jen malý špalíček dřeva. Ježíš sevřel rty. Ani hles bolesti... nic...! Také když mu probíjeli ruce hřeby, zůstal Ježíš tichý.
Jeho hlava se schýlila a brada spočívala na prsou. Nikdo nepozoroval, že trpí. Nekřičel a to popudilo lůzu znovu proti němu.
"Jsi-li Syn Boží, pomoz si sám! Ale ty jsi pomáhal jen jiným! Podívejte, sám sobě pomoci neumí. Sestup dolů s kříže!"
Taková slova pronikala k ukřižovanému. A zloděj visící po jeho boku škubal provazy, jimiž byl připoután, a posmíval se mu ještě v smrti. Vtom z druhé strany žalostně zazněl bolestný hlas:
"Pane, vzpomeň si na mne, až budeš ve svém království!"
A Ježíš promluvil poprvé:
"Ještě dnes budeš v ráji!"
Opět se kolem něho sneslo šero. Ježíš neviděl ty, kteří plakali pod křížem. Jen jednou opět ještě procitl a pohlédl na hlavy těch, kteří pro něho truchlili. Viděl Marii, vedle ní Jana a pravil vlídně:
"Pohleď, to je tvůj syn a to je tvá matka, Jene!"
Lidé se nepřestávali posmívat. I pravil Ježíš:
"Otče, odpusť jim, neboť nevědí, co činí."
Potom vše ztichlo.
Teprve po hodinách otevřel Ježíš ještě jednou oči a prosil o vodu, neboť žíznil.
Jeden z vojáků vstal od kostek a na tyči mu podal namočenou houbu. Pak bylo vše opět jako dříve...
Ježíš žil ve stavu téměř již nevědomém. Tu před něho předstoupil Lucifer. Ježíš se zachvěl a zvolal:
"Otče, což jsi mne opustil?"
Antikrist zmizel a Ježíš uzřel nepřehledné zástupy služebníků Světla. Poznal je, všechny, kteří ho provázeli na zem, a naplnila ho blažená radost.
Jeho rty tiše zašeptaly:


"DOKONÁNO JEST!"

Prevzaté z knihy – Z doznělých tisíciletí“