Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

JAN. jan.jan@post.sk 
Niečo dojímavé a milé na dnešný deň


,,Kto dokáže potešiť a dojať z lásky čoby len jedno ľudské srdce, tak ten ako keby potešil a dojal celý svet."

Ján Anton Sloboda.

http://www.youtube.com/watch?v=WbMNPoB2f-A&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=MndLRdPsuJE&feature=related

 
Quo vadis, homo sapiens?
 
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Myšlienka na tento deň


,,Ja chcem byť sluhom len jedného Pána, ktorý je na nebesiach. Iba Jeho prikázania a Jeho večné zákony sú pre mňa sväté a smerodajné. Všetko, čo je v rozpore s týmito Božími nariadeniami, odmietam." Jozef Potúček.

 
Svatý oheň z Jeruzaléma a Betlémské světlo
Již od roku 1989 máme poměrně mladý, ale zato krásný a u srdce hřejivý zvyk přinášet si domů "Betlémské světlo". … píší na stránkách:

http://www.ceske-tradice.cz/cz/k2,34,89,91-jeslicky-betlemy/c36-betlemske-svetlo-2006/
http://www.betlemskesvetlo.cz/

Světlo z Betléma je však jen církví uměle vytvořená tradice, která má zastřít jiný údajně skutečně se vyskytující jev:

Svatý oheň z Jeruzaléma

Posuďte sami http://iriska9.sblog.cz/z3/

Zázrak, který se každoročně opakuje před objektivy kamer.

Děje se to už téměř dva tisíce let. Pokaždé, když se na Velikonoce lidé sejdou v jeruzalémském Chrámu Božího hrobu, zavře se kněz do malé kapličky a vrátí se se zázračným ohněm, který nepálí, zato způsobí podivuhodné záblesky a vyřadí televizní kamery. Podívejme se přímo na místo zázraku, který vědci dodnes nedokázali objasnit…

V sobotní poledne, den před pravoslavnou. Paschou, neboli svátkem vzkříšení, se tu koná velkolepý obřad, při němž se dějí věci, nad kterými zůstává rozum stát. Pravoslavný patriarcha se zavře do Kuvuklie – kapličky s údajným Kristovým hrobem, která stojí uprostřed Chrámu – a vyjde ven s ohněm, který prý uvnitř vznikne bez škrtnutí jediné zápalky.

Podivné záblesky a světla blahodatného ohně. Během samotného obřadu Sestoupení blahodatného ohně se děje celá řada divů, paranormálních jevů či chcete-li, zázraků, které vědci dosud neobjasnili. V prostoru Chrámu se při obřadu objevují podivné záblesky a světla, ikony začnou myrotočit – to jest záhadně vonět, někdy se samy zapalují olejové lampy a oheň po nějaký čas vůbec nepálí a nespaluje.


Jakým způsobem se světlo objevuje:

Všechny svíčky jsou tu zhaslé. Nic nehoří ani v jeskyni, ani jinde v kapličce. Všude je tma. Uvnitř Božího hrobu patriarcha pokleká na kolena a provádí arcidiecézní modlitbu. Přečte zvláštní požehnání a vyzývá Ježíše Krista, aby seslal svůj posvátný oheň a požehnal tímto darem lidu. V absolutním tichu během patriarchovy modlitby se prý ozývá jakési syčení a téměř ve stejnou chvíli se všude objevují modrobílé záblesky svatého ohně, jako by miliony fotoaparátů blýskaly, a svíce se samy zapalují.


Oheň, který vůbec nepálí:

Takto se zapálí i svíce věčného světla, které přinesl patriarcha. Současně s tím dav začíná jásat a slzy štěstí a víry stékají na tvářích lidí. Na pár chvil nemá svatý oheň normální vlastnosti ohně. Všichni se ohněm omývají, strkají do něho ruce a krouží svíčkami kolem obličeje. Nechytnou ani vlasy, ani chlupy. Říká se, že jde o prvních pět až deset minut, kdy patriarcha vystoupí z kuvuklie a osobně ho rozdává věřícím. Někteří tvrdí, že každý se může dotknout plamene až 33 svíček během celých 33 minut.


Vrcholný podvod nebo skutečná fyzikální záhada?

Tak jako u jiných zázraků, i v tomto případě existuje množství lidí, kteří věří, že jde o vrcholný podvod pravoslavné církve. Pro verzi, že jde o skutečnou fyzikální záhadu, hovoří skutečnost, že záhadný jev se neomezuje jen na církevního patriarchu a místo hrobu v kapličce, kam nikdo nevidí. Tisíce poutníků tvrdí, že se jim v Chrámu také zapálila svíčka sama od sebe, ještě dříve, než patriarcha vyšel ven. A svíce se samy zapalují i představitelům jiných církví.


Nahrávky a fotografie fascinujících záblesků:

Za poslední léta, co je obřad živě přenášen také televizí, se ovšem podařilo nafilmovat a nafotit celou řadu světelných úkazů, od jakýchsi ohnivých obláčků visících ve vzduchu, přes modravé křivolaké záblesky připomínající záblesky z fotoaparátů, po celistvou modrou záři a záblesky. Některé lze v nízkém rozlišení zhlédnout na internetové adrese http://www.holyfire.org/eng/video.htm .

(zkráceno)
 
pre p.Potúčka-odkaz 2

Ako sa ukryť a pritom si myslieť, že je ma "vidieť"...

Nikto Vám neupiera Vašu národnu hrdosť. No uvedomte si tiež, že dopredu označujete za PLEVY i takých ľudí, ktorí sa vo svojom vývoji k Slovu ešte nedostali a pritom nie sú skazení a často majú snahu zmeniť sa k dobrému.

Príklad: Zapáľte do očí silné svetlo Poznania tomu človeku, ktorí doteraz kvôli svojim nesprávnym rozhodnutiam nevedome blúdil v temnotách, t.j. bažinatých myšlienkových formách, ktoré sú verejnosťou výdatne živené. Čo on spraví? V prvom momente iste nastane úľak, obrana a možno i slovný útok. Myslíte si, že taký človek je pripravený namieste pochopiť všetko to, k čomu ste sa Vy sám dopracovali možno za roky skúmania, odciťovania a zvažovania? Čo keby ste sa v jeho situácii nachádzali Vy sám? Nebude taký človek potrebovať skôr práve Váš pomáhajúci zrelý prístup? Alebo chcete čakať až do chvíľ, kedy sa v zúfalstve a beznádeji skloní pred VAMI on sám, aby vo Vás videl služobníka Božieho?

Skôr si myslím, že Vaša neochota spolupracovať na inom poli ako je to, ktoré je Vám možno blízke - to virtuálne internetové -, alebo i možná druhová rozdielnosť v takom obrovskom spektre ľudských pováh Vás činí odmeranými ba niekedy až nenávistnými voči tým, ktorí konajú inak a zároveň sebevlastným spôsobom, vzhľadom k tomu, ako ste Vy toho nateraz schopný...

 
Jozef Potúček
Ako ukryť pred hľadajúcimi SLOVO Božie
1/ Minulosť

Dôvod cirkvi, prečo nepodávala SLOVO priamo veriacim v ich rodnom jazyku (zdroj: katolický spevník z prelomu 18. a 19. storočia....):

„ .... sv. omše sa majú zachovať vo svojom slúžení v latinskom jazyku, aby sa slovo božie nesťahovalo dole k ľudu bezbožnému v jeho reči, lebo slúžiaci kňazi by potom nemohli vykonávať svoju povinnosť rovnako v každej krajine, ktorej jazyk neovládajú.... Preto má ľud pospolitý k pomoci spevník, kde je mu všetko nami osvetlené, čo pri sv. omši prebieha .......“


2/ Súčasnosť

Dôvod členov AO inštitútu a Slovenského združenia nepodávať SLOVO priamo hľadajúcim (zdroj: www.okoun.cz NAT98 - 13.srpen 2007 15:00:49 M.Šupa):

„Slovo Pravdy má stáť na vysokej skale a to všetci veľmi dobre vieme. Preto nemôže a nesmie byť ľuďom ponúkané priamo.“


Záver a poučenie pre budúcnosť:

Dámy a páni!
A čo takto SLOVO BOŽIE?
To je pre Vás niektorých vôbec nič?

Preto opať citujem Slovo, ktoré vlastne zatvárate pred hľadajúcimi do šuflíkov, aj za toto budete žať.

[Poselství doznívá – Já posílám vás]:
„LIDÉ CHTĚJÍ SVATÉ SLOVO ! NIKOLIV VAŠE VĚDĚNÍ ! PAMATUJTE SI TO !“

 
Jozef Potúček
... stále lepšie a lepšie ...
Na rozdiel od väčšiny národa, v ktorom som sa narodil, som ani v minulosti nekrivil svoj chrbát pod bičom samozvaných komunistických drábov z východu, z čoho som určite žiadne výhody nemal, tak ani teraz v prítomnosti alebo v budúcnosti nemienim kloniť svoju hlavu pod bičom iných – imperialistických – drábov zo západu.
Som hrdý na to, že som Slovák, a zároveň som rád a tiež hrdý, že v mojich žilách prúdi po mojej mame aj krv maďarská, lebo táto skutočnosť u mňa zrejme spôsobuje, že na rozdiel od väčšiny dnešných Slovákov, ja nie som ochotný byť sluhom a poskokom nepravých a cudzích pánov a krčiť sa pred nimi ako ich otrok.
Moja národná hrdosť mi nedovolí, aby som sa chúlil a krivil vtedy, keď je potrebné otvorene ukázať celému svetu, že nie sme o nič horší než tí, ktorí nám sem ako nepozvaní hostia chodia už celé veky zo všetkých svetových strán dokazovať, že sme menejcenní a potrebujeme takto ich palice, lebo sa nechceme narovnať a kráčať životom vzpriamene sami.
Ja chcem byť sluhom len jedného Pána, ktorý je na nebesiach. Iba Jeho prikázania a Jeho večné zákony sú pre mňa sväté a smerodajné. Všetko, čo je v rozpore s týmito Božími nariadeniami, odmietam.

Vlievajme ľuďom nádej, že ani v najväčších fyzických alebo psychických útrapách svojho života netreba zúfať, lebo sa vždy naplnia slová zo Svetla zvestované:
„KEĎ JE NÚDZA NAJVÄČŠIA, POMOC BOŽIA NAJBLIŽŠIA.“
a takisto platí
„PRVÍ BUDÚ POSLEDNÍ A POSLEDNÍ BUDÚ PRVÍ.“

Treba len pre svoju slobodu a večný život niečo aj vykonať. Bez toho to nejde.
Ako príklad možno spomenúť vyslobodenie židovského národa z egyptského otroctva prostredníctvom Mojžiša vedeného samotným Svetlom, ako aj rôzne divy a zázraky, ktoré na ceste do zasľúbenej zeme tento národ za svojou slobodou, hoc aj v útrapách, prežil.

Od Ježiša sa nám dostalo mnoho poučení do života, napr.:
„NIKDY NEROB DRUHÉMU TO, ČO NECHCEŠ, ABY INÍ ROBILI TEBE.“
„ČO ZASEJEŠ, MUSÍŠ ZOŽAŤ.“
Jean Jacques Rousseau povedal:
„TISÍC CIEST VEDIE K BLUDU, K PRAVDE LEN JEDNA.“
Ján Hus hlásal:
„HĽADAJ PRAVDU, POČUJ PRAVDU, UČ SA PRAVDU, MILUJ PRAVDU, HOVOR PRAVDU, ŽI PRAVDU, BRÁŇ PRAVDU AŽ DO SMRTI!“

V poslednom proroctve Biblie hovorí Ján, že vidí nové nebo a novú zem. Teší ma, že každým dňom sme bližšie a bližšie ku Dňu, kedy sa zrno oddelí od pliev.
Hľaď len, človeče, každý sám za seba, aby si k tým nepotrebným plevom nepatril aj Ty!

OČISTA ZEME a jej vyvrcholenie – čiže zvrhnutie všetkého zla do hlbín rozkladu a večného zatratenia – SA neodvolateľne a neodvratne každou sekundou BLÍŽI.
Preto na otázku „AKO SA MÁTE?“, môžem napriek mnohým tvrdým úderom od života vždy s úsmevom odpovedať:
„ ... STÁLE LEPŠIE A LEPŠIE ... “
 
pre p.Potúčka-odkaz
-čo vlastne skutočne viete...

"Něco slyšeti a a částečně snad také viděti není ještě dlouho vlastním věděním! Člověk nesmí tvrditi: vím to, nýbrž smí nejvýše říci: slyšel jsem o tom, nebo viděl jsem to. Chce-li však jednati správně, podle pravdy, pak je povinen říci: nevím to!

Takové jednání je pak v každém ohledu správnější než kdyby vyprávěl něco s čím nepřišel vôbec do styku a co tedy také nemôže být skutečným věděním. Neúplnou zprávou uvaloval by na jiné lidi jen podezření nebo by je zatěžoval, či snad dokonce uvrhl zbytečně do neštěstí, aniž by znal vlastní souvislosti. Odvažujte proto úzkostlivě svým citem každé slovo, jehož chcete použít.

Kdo myslí hlouběji a nechce se spokojiti ztrnulými již pojmy, aby tím omluvil sám sebe a své žvanivé dělání se důležitými a zlé chtění, ten porozumí snadno těmto vývodům a tichým zkoumáním se naučí hledět dále při všem co řekne."


Abd-ru-shin - prednáška Strnulosť
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Decembrové spomienky II. - šesťdesiatšesť rokov po...


66 pozemských rokov, tak presne toľko ubehlo odvtedy, keď zo Zeme odišiel v úplnej tichosti Syn Boha Otca - Imanuel Abdrushin, keď bol v hodine odchodu obklopený len tými najvernejšími.

*Syn Svetla opustil túto Zem keď mal 66 rokov!, presné dvojnásobok rokov Ježišových. A rok 2007 je ten rok, keď ubehlo presne 66 rokov od odchodu Imanuela Abdrushina, ktorý je rokom Božej vôle, keď sa každý, či už si je toho vedomý alebo nie je, ukazuje v tom pravom svetle.*

Ale ľudstvo opäť zlýhalo, tak ako aj dnes opäť zlýhava, keď popiera alebo nič nechce vedieť o zrode Syna Svetla IMANUELA, a vôbec si neuvedomilo, že kto to vlastne prebýva v tom čase na Zemi. Len málokto spoznal v Abdrushinovi záchrancu a sudcu neskoršieho stvorenia, Syna BOHA Otca.
Veď čo už mohol zažiť Syn Stvoriteľov na tak nepriateľskom územi, kde temno vládne svojou rukou?

Zažil presné to isté, ako jeho brat Ježiš. Väčšinou len nepriateľstvo a nedôveru. Zase len hŕstka bdelých dokázala spoznať v ňom zasľúbeného Pomocníka, Radcu, Boží meč, Sudcu, ktorého zasľúbil k pomoci sám Syn Boží Ježiš v tušení svojej blízkej a nevinnej smrti:

Ján 16 kap./ 7 - 15: ,, Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca k vám nepríde, ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde.

O hriechu, že neveria vo mňa.

O spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte.

O súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do ÚPLNEJ PRAVDY lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude vám zvestovať.“

Opakovali sa dejiny, ako pred 2000 rokmi. Ľudstvo svojho Záchrancu odmietlo, a tým Ho morálne zavraždilo, čo je podľa Božích zákonov totožné ako pri pozemskej smrti, a tak ide v ústrety svojmu osudu.

Preto ľudstvo boj sa hnevu Pánovho, lebo si odmietlo, a odmietaš zase, Syna Božieho!

Veď Stvoriteľ vo svojej veľkej láske a spravodlivosti, vyslaním svojich Synov poslal sám seba, aby vyslobodil nás ľudí z moci temna, z pasce, do ktorej sme sa sami dostali, a dovolil nám tak návrat do duchovného domova.

Imanuel Abdrushin, podobne ako Ježiš pred 2000rokmi, v tušení svojho blízkeho pozemského odchodu, odovzdal svoju štafetu v poslaní tej, ktorá mala byť poslednou pomocou pred veľkým súdom. Tou pomocou je poslanie Swanhildy - pani Makedonovej, tesne pred prvou veľkou očistou Zeme, ktorá sa vtelila do malého národa slovenského, deväť rokov po Abdrushinovom odchode zo Zeme.

„Teraz bude pre mnohých z vás lepšie zrozumiteľné, prečo teraz v hodine najsvätejších naplnení pôsobia Ruža a Ľalia na Zemi a že je nutná aj prítomnosť LABUTEJ PANNY z LABUTIEHO OSTROVA v určitom, k tomu pripravenom pozemskom tele, aby v zachvievaní nebola žiadna medzera.

Taká veľká je milosť Božia, že dáva vyvstať jednému zázraku za druhým, aby sa ľudstvu v tisícročnej ríši dostalo dokonalej pomoci!

Skloňte sa v pokore pred Jeho veľkou dobrotivosťou.“ Imanuel Abdrushin – Duchovne úrovne VI.

Dostali sme veľa, ale pramálo sme dali.

*Preto napnime svoje sily, aby víťazstvo Svetla sme plné podporili.

*Skloňme preto v tento čas svoje hlavy a ďakujme neprestajne Bohu, že akej milosti sa nám dostalo a dostáva.

Lebo máme jedinečnú šancu ešte napraviť to, čo sme pokazili, a tak prejsť do novej doby, ktorú povedie pravý Kráľ a Vodca IMANUEL ABDRUSHIN, bez ktorého výstavba Tisícročnej ríše nie je možná.

+Šťastný to človek, ktorý bude mu smieť slúžiť, ochraňovať a pomáhať Jemu, jedinému a pravému Vládcovi z vôle Stvoriteľovej.+

Amen.

Ján Anton Sloboda.

 
Miroslav Klein
Krásne vlny tónov
http://www.youtube.com/watch?v=ww8wqEgFIA8&feature=related
 
 
Podpis pre mňa nieje k tomu aby som si robil úsudky, ale keď je príspevok podpísaný, viem ako moderátor, že to s ním jeho autor myslel vážne a stojí si za jeho textom. To potom ovplyvňuje moje rozhodnutie o vymazaní/nevymazaní.
 


Príspevok vložený - ... 4.prosinec 2007 23:06:07
-prosím o vysvetlenie-, som uviedol vo všetkej vecnosti, moje meno by Vám nateraz zamlžilo správny úsudok v súvislosti s nedávnymi "horúcimi" témami na tomto fóre...

Každý z nás je predsa osobne konfrontovaný s tým, čo je to pravá služba Svetlu na Zemi...

"Podľa ovocia poznáte ich..."

 
Bolo by vhodné, keby sa autor predchádzajúceho príspevku dodatočne podpísal, aby mohol byť príspevok archivovaný.
Ďakujem.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Decembrové spomienky - deväť rokov po...


Deväť pozemských rokov je veľa alebo málo? Ak sa pozrieme z hľadiska pozemského, tak je to určite dosť, ale z hľadiska večnosti je to ako kvapka v mori, alebo zrniečko piesku na púšti.

Dnes ubehlo presne deväť pozemských rokov, keď odišla z tejto Zeme veľká osobnosť, ktorá pôsobila v národe slovenskom, pani Natália de Lemeny – Makedonová.

Prišla nato, aby naplnila proroctvá, ktoré zvestovali zrod Syna Človeka IMANUELA, ako jediného a pravého Kráľa Tisícročnej ríše z vôle Božej.

1.Proroctvo Izaiášove 7/14: ,, 14Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.“

2. Zjavenie Jána 12/1,2: ,, 1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.

Zj.12/5:,, 5A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.

3. Fatimské posolstvo: ,, 2. Na Slovensku sa v roku l998 narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch svätý a Apokalypsou oznamovaný kráľ celosvetovej tisícročnej ríše. Slováci sa vďaka tomu, že vzíde z jeho národa, stali vyvoleným národom.

Ďalšou jej úlohou bolo napísať skrátenu verziu Posolstva Grálu, Večné zákony 1, 2, 3, ako najnovšie Posolstvo od Syna Človeka Imanuela Abdrushina, ktorý ju sám pri jej poslaní viedol.

A všetko do bodky naplnila, tak ako BOHU sľúbila. Nekričala, nehádala sa, neurážala, ale všetko dávala z lásky, lebo poslanie bolo pre ňu samotnú prvoradé. Nedbala na plané reči a útoky, ktoré boli hanebné a podlé, ale vždy podala pomocnú ruku tam, tam kde bolo treba.

Odišla v úplnej tichosti, ale len na chvíľku, lebo sa navráti späť, keď prejdú najväčšie bôle na Zemi. Veď to predsa sľúbila, že ešte raz príde, aby poslanie úplne dokončila.

Preto v tejto chvíli hovorím: Preveliká vďaka PANE za to všetko. Vďaka pani Natália.

Amen.

Ján Anton Sloboda.

 
Jozef Potúček
Odkaz 5


Vážené dámy a páni,
ktorí sympatizujete, alebo ste stúpencami, či členmi AΩ-Institutu alebo Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti.

V knihe „Zákony pre život na Zemi“, ktorú pomáhate šíriť po celom Česko-Slovensku, sa autori v jej závere na str. 61 o nej samotnej vyjadrujú takto:
„TENTO NOVÝ ZÁKON je darom Božím pre tých, ktorí v ňom spoznajú CESTU k svojej ZÁCHRANE. NIE JE však PRE TÝCH, ktorí sú ešte aj dnes presvedčení, že POZNAJÚ NIEČO LEPŠIE !“

Chcem tu opätovne prehlásiť:
Som aj dnes presvedčený, že poznám niečo lepšie než ľudské slovo od AΩ-Institutu – je to SLOVO BOŽIE !!! Som teda hrdý, že hore menovaná kniha nie je pre mňa!
A Vy, hľadajúci? Položte si vážnu otázku, či je táto kniha naozaj darom Božím.
Majte však vždy na pamäti, že aj v Biblii, v Jánovom evanjeliu (kap.14, verš 6), hovorí Syn Boží, Ježiš:
„Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

Pre jedného je SLOVO BOŽIE všetkým a hlavne tou jedinou pravou CESTOU do Večnosti, pre druhého je toto Slovo len prostriedkom na vlastné zviditeľnenie sa, povyšovanie sa a poukazovanie, že v jeho ľudskom slove by mali hľadajúci spoznať CESTU k svojej ZÁCHRANE, pretože nič lepšie už zrejme ani nespoznajú .......

„KTO SA POVYŠUJE, BUDE PONÍŽENÝ!“, to je tiež dôležitý odkaz zo Svetla.

Vraciam sa opäť k hore osloveným:
Nastal čas, kedy by ste si už konečne mali uvedomiť, že Vaše úporné snahy o oslovenie hľadajúcich, či určité skryté marketingové aktivity na tejto diskusii skončili.
Naše cesty sa rozchádzajú, hoci obidve strany hovoria o Bohu, o Svetle, o Láske.
Prišli ste sem na toto diskusné fórum, dlhší čas ste mali možnosť svoje snahy tu prezentovať, ale mnohí z Vás ste doteraz nevycítili, že Vám tu vlastne bola dávaná opakovaná pomoc vo viacerých konkrétnych varovaniach. Vy však naďalej kráčate slepo za svojimi „pastiermi“ a plníte si nimi stanovené povinnosti.
Takže veľa síl a skoré prebudenie Vám želám, nestrácajte zbytočne čas, choďte a prežívajte!

Aj z tohto dôvodu Vám namiesto svojho vlastného ľudského slova a ďalších zbytočných komentárov zanechávam v rozlúčkovom odkaze č.5 naozaj NIEČO LEPŠIE – SLOVO Pánovo, SLOVO od Imanuela [Poselství doznívá – Živé slovo]:

„A jen SLOVO mohlo pomoci, protože ZÁCHRANA je úplně odvislá od procitnutí lidského ducha, po němž musí přijít poznání. Boží zákon neurčil ŽÁDNÉ JINÉ CESTY, než tuto jedinou cestu nedotknutelné spravedlnosti.
Z tohoto důvodu pravil již Ježíš:
„NIKDO NEPŘICHÁZÍ K OTCI, NEŽ SKRZE MNE!“
Tedy skrze SLOVO, protože On přicházel z Boha a proto musel být také Slovem. Proto také OPĚT SLOVO PŘIŠLO K ZÁCHRANĚ na tuto zemi ve Vůli Boží, která je Slovem, tak jako Láska Boží!“


 
 
Boj Za Svetlo:Nový časopis „Prebúdzajúce sa Slovensko“.
Pre závažnosť obsahu uvádzam text v plnom znení:


Vražedná devalvácia slova!


Ľudstvo už znehodnotilo a ďalej systematicky znehodnocuje všetko, na čo len siahne. Nech už je to voda, pôda, vzduch, fauna, flóra a tak ďalej.

A toto katastrofálne znehodnocovanie všetkých vecí už dávno prekročilo hranice hrubej hmoty a deštruktívne zasahuje aj do jemnejších oblastí. Do oblastí hmotne neuchopiteľných, ale celkom reálne vnímateľných, akými sú napríklad medziľudské vzťahy, slovný prejav, alebo vnútorný, čiže citový a myšlienkový život. Všetko toto sa rúca, všetko toto je priam groteskne pokrivené, otrávené a strhnuté hlboko nadol.

Z človeka sa namiesto citlivého strojcu harmónie vo stvorení stal nakoniec iba tupý, biologický robot. Robot, škodiaci svojim kŕčovitým pracovným úsilím, poznačeným zvrátenou túžbou mať stále viac, sebe samému i všetkému, čo jestvuje. Robot, ktorý sa bez zodpovedajúcej pokory a poznania základných Zákonitostí vo stvorení nikdy nemôže ani len priblížiť k pravému šťastiu.

No a spomedzi širokej škály všetkého toho nesprávneho, čo bolo spomenuté, si teraz vezmime pod drobnohľad iba ľudský slovný prejav. Nie, nebude tu reč o vulgarizmoch, pomaly sa už stávajúcich niečím „normálnym“, ktorých používanie nám až príliš očividne poukazuje na kvalitu vnútorného života dotyčných ľudí.

Teraz sa zameriame predovšetkým na nesmierne vážne a vo svojej ďalekosiahlosti ešte nedocenené znehodnotenie ľudského slovného prejavu, spôsobené skazonostným zlozvykom hovoriť veľa, neuvážene a bez skutočnej vnútornej hĺbky.

„Hovoriť striebro, mlčať zlato!“ „Menej býva niekedy viac!“ „Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie! Čo je nad to, je od zlého!“

Ľudia však nikdy nepočúvali tieto prosté a dobré mienené rady. Považovali ich za príliš bezvýznamné a malicherné, čím však neuvážene podcenili ďalekosiahlosť deštruktívnych dôsledkov, ktoré nám musí priniesť ich nerešpektovanie.

Ľudské slovo má totiž svoju pravú hodnotu iba vtedy, ak za ním stoja skutočné, pravé, večné a univerzálne hodnoty. Keď je rovnako, ako bývajú bankovky kryté zlatom, i ono „kryté“ zmenenými hodnotami.

Z tohto dôvodu malo byť s ľudským slovom narábané, ako z výnimočným darom, ktorým aj naozaj je a s ktorým sa práve preto zbytočne, či bezmyšlienkovite neplytvá. S darom, ktorý mal byť používaný predovšetkým na vzájomné sprostredkovávanie si a obohacovanie sa dobrými, čistými, ušľachtilými, krásnymi a povznášajúcimi hodnotami.

Čo však urobilo ľudstvo s výsadou smieť hovoriť? Svojou povrchnosťou, bezmyšlienkovitosťou a neuváženosťou, svojim zlozvykom mnohého a zbytočného rečnenia spôsobilo také znehodnotenie ľudských slov, že z nich nakoniec zostali iba prázdne pojmy bez vnútorného obsahu.

No a v súčasnej dobe dosahuje táto všeobecná devalvácia svojho vrcholu. Zovšadiaľ sa na nás valí prúd, či doslova lavína slov: Z rozhlasu, z televízie, z novín, z časopisov, z kníh, z internetu a tak ďalej. Podobná nadmiera a doslova zneužívanie daru smieť hovoriť však celkom zákonite vedie k plytkosti a povrchnosti. K plytkosti a povrchnosti tých, ktorí s kŕčovitým úsilím tento prebytok vytvárajú a každodenne ním zahlcujú celý národ a zároveň k plytkosti a povrchnosti konzumentov a konečných príjemcov tohto oceánu slov, postrádajúceho hlbší, vnútorný obsah. Je to ako začarovaný kruh a v jeho kolobehu sa už akoby strácal priestor pre hlbšie uvažovanie a vnútorné precítenie všetkého, o čom sa hovorí.

Napríklad bulvárna tlač je písaná špeciálne uspôsobeným, jednoduchým štýlom tak, aby jej konzumenti vynakladali čo najmenej duševnej námahy. No a tomuto všeobecnému trendu plytkosti, duševnej nenáročnosti, ba neraz priam úbohosti samozrejme zodpovedá i kvalita samotného obsahu Tvoria ho predovšetkým lacné senzácie, plytké klebety, okrádanie ľudí o súkromie, či nadbiehanie tým najnižším pudom.

Určite si nie je ťažké domyslieť, aký asi dosah má zmienená produkcia na kvalitu vnútorného, duševného života jej pravidelných konzumentov. V tejto súvislosti sa priam natíska domnienka, ako by sa ktosi snažil podobným spôsobom úplne cieľavedome o vytváranie a formovanie plytkých, povrchných a nemysliacich bytostí, celkom zbavených schopnosti zahĺbenia sa do niečoho hodnotnejšieho. Do niečoho, čo od nich vyžaduje predsa len istú mieru duševnej námahy.

Áno, podobný prístup má skutočne svoje opodstatnenie, spočívajúce vo vytváraní jednoliatej, nemysliacej, tupej a ľahko manipulovateľnej masy, ktorú potom možno veľmi ľahko a pohodlne ovládať iba prívalom bezobsažných slov. Takýmto spôsobom spracované, alebo lepšie povedané, degradované obyvateľstvo, už potom totiž slepo dôveruje každému sebavedomému a rečnícky zdatnému, prázdnemu krikľúňovi.

Stáročné zneužívanie daru smieť hovoriť sa tak pre naprostú väčšinu obyvateľstva našej planéty stalo prekliatím. Ľudstvo sa doslova otrávilo sebou samým vyprodukovaným oceánom prázdnych rečí. Beznádejne sa topí v množstve, povrchnosti a plytkosti vlastných slov. A mnohí z tých, ktorí sú vôbec ešte schopní vnímať tento katastrofálny úpadok, už podliehajú apatii, rezignácii a strate viery, že by snáď na zemi mohlo ešte jestvovať niečo naozaj hodnotného.

Avšak pre všetkých, ktorí si pod tlakom všeobecnej a bezmedznej povrchnosti predsa len dokázali uchovať svoje človečenstvo a vlastnú ľudskú dôstojnosť, pre všetkých tých prichádza pomoc, povzbudenie a posilnenie v podobe nového časopisu s názvom „Prebúdzajúce sa Slovensko“.

Každým jednotlivým článkom i obsahom celého časopisu má byť nášmu národu opäť sprostredkované ľudské slovo v jeho pôvodnej sile a význame, slovo, kryté skutočnými a pravými hodnotami. Lebo, ako už bolo povedané, ľudské slovo môže opätovne nadobudnúť svoju stratenú hodnotu iba vtedy, ak sa tento dar začne využívať hlavne za účelom vzájomného sprostredkovávania si tých najvyšších hodnôt, aké vôbec na zemi jestvujú a o aké by mal vo svojom živote usilovať každý človek.

Tento časopis je vskutku možno považovať za dar, lebo určite nie je náhoda, že na náš „trh“ prichádza práve vo vianočnom období. Ide o dar slovenskému národu, ktorý má pojem „Slovo“ vo svojom pomenovaní. Áno, tento národ patrí k národom „Slova“. „Slova“, za ktorým stoja tie najvyššie a najvznešenejšie hodnoty a práve k nim musia byť ľudia postupne privedení.

Lebo slovenský národ si aj napriek všetkému bahnu a neuveriteľnej nízkosti okolo nás predsa len uchoval schopnosť poznávať a uviesť tieto hodnoty do každodenného života. Akou cestou sa má za zmieneným cieľom uberať a akým spôsobom ho realizovať, o tom sa bude môcť dozvedieť každý vážny záujemca priamo z časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“.

A na záver dôležité upozornenie: Redakcia časopisu nebude v nijakom prípade nadbiehať navyknutej, všeobecne zaužívanej povrchnosti! Nebude minimalizovať požiadavky na čitateľa, za účelom čo najväčšieho rozšírenia okruhu svojich odberateľov. Takýmto spôsobom už ďalej jednoducho nemožno ľudí ponižovať! Bude to úplne iné, než na čo boli ľudia doposiaľ pri čítaní rôznych iných časopisov zvyknutí.

V tomto prípade budú totiž na nich cieľavedome kladené duševné a duchovné nároky, zodpovedajúce skutočnej ľudskej dôstojnosti. Lebo iba tak možno viesť ľudí neustále nahor, k vysokým métam pravého človečenstva. Všetkým budúcim čitateľom prajem mnoho hodnotných chvíľ, strávených pri jeho čítaní.

Časopis si môžete objednať na adrese: redakcia@zdruzenie-ludskost.sk, alebo na telefónnych číslach: 0902 574 555, 0914 203 163. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke: www.zdruzenie-ludskost.sk