Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

ROZPORY PRI VODE SVETLA
Skúste mi vysvetliť rozpor o vode svetla, keď na prednáškach sa tvrdí, že voda svetla je nabitá tak Svetelom, že ju už nič nemôže ovplyvniť a nič sa už nedá doplniť, lebo je úpne nasýtená Svetlom.
Na druhej strane ju treba skladovať v temne, aby sa slnečným svetlom neznehodnotila ?!
Veď od nepamäti sa slnečné svetlo používa na čistenie a nabíjanie predmetov, kryštálov a pod. od škodlivých energií.

Zároveň sa o chvíľu na prednáške aj na www tvrdí, že ju výrobca môže upraviť energiami na osobné vybrácie príjemcu, ak si to objedná.
AKO TO MOžNÉ, KEĎ VODA SVETLA JE UŽ PODĽA NEHO OD ZAČIATKU ÚPNE NABITÁ A NIČ VIAC SA DO NEJ UŽ NEZMESTÍ A NIČÍM SA VRAJ NEDÁ OVPLYVNIŤ.

Ako môže byť hmotná podstata nabitá a nositeľom žiarenia, ktoré je o niekoľko svetov na ňou a úplne s ňou nezlučiteľné ??

F.


Práve vtedy by mal človek začať na sebe pracovať, pretože už má hmatateľný dôkaz o formujúcej sile slova a myšlienky. Doteraz sme ľudia ako celok brali na ľahkú váhu ten fakt, že "na myšlienky clo neplatí..." a popritom sa čudujeme a sťažujeme na osud, prečo práve nás "trestá" alebo v lepšom prípade i odmeňuje. Teraz keď už existuje takýto hmotný dôkaz o sile slova a myšlienky, máme možnosť nanovo budovať, čo sme doteraz i keď nevedome a možno i nechtiac vo vzťahoch búrali.

Je to veľmi dôležité poznanie a tak ako je to s každým poznaním, i s tým je úzko spätá i zodpovednosť.
 
Jedno by ma velmi zaujimalo, ak ta voda robi "zazraky", sam clovek sa nema menit, vsetko zanho urobi voda? Clovek uz na sebe prestava pracovat, to je moj usudok. Clovek si musi dokazat sam sa kontrolovat aj myslienky, aj ciny a skutky. Potom dosiahne vsetko po com tuzi. Pomocou lasky a odpustania. Krasne vybracie bude sirit okolo seba, potom sa mu vsetko dostane do spravnej polohy. Je to tak?
 
P.P.


O tom, ako ľudské slovo a modlitba ovplyvňuje vodu a život okolo nás...

http://vodasvetla.cz/audio-video/Co_vlastne_vime.wmv
 
pozorovateľovi
Neposudzujte autora, pozerajte na text........
KOMPROMISY
Prihováram sa aby príspevok „Kompromisy, alebo, ústupky.“ - z 28.říjen 2007 9:26:30 bol zaradený medzi zaujímave príspevky.

Mali by sme hľadieť nato, čo nás spája, a nie nato, čo nás rozdeľuje, ale nie za cenu kompromisov, a ustupovania aby sme druhých vyhoveli a neboli by sme ty nechápavý a zlý, čo ničomu nerozumejú.
Mohli by sme si seba za to vážiť, ak by sme sa nepostavili za to čomu skutočne veríme?
Nebolo by to z našej strany farizejstvom?
 
re: kompromisy...


p.Sloboda, nemáte k tomu náhodou aj noty?

Nedoporučujem zaradiť tento príspevok medzi zaujímavé, osobný názor tohto autora je len ďalšou lekciou z anti-združenia...

Čistiť vlastné "rúcho" takýmto farizejským spôsobom označením druhých ľudí za "diablov alebo jeho prisluhovačov" je Vaším hrubým prešľapom...

P.S. ...rozvoniava tu usilovne prihrievaná polievočka...

 
re: údiv
Máte úplne správny pohľad na stránku posledných mesiacov. Predtým to však tak nebolo. Ale odkedy sa sem bez pozvania nanominovali a začali sa rozťahovať v cudzej obývačke neurčenej im, členovia určitých združení s jediným správnym názorom a arogantno-sladkým vystupovaním stala sa z tejto stránky ich pričinením stoka. Dodones ju okupujú so svojím "patentom" jediného správneho názoru a ostatní (až na pár skalných) sa s nimi už nemienia škriepiť.
P.S.
Veď čo sa už naškriepite s ľuďmi, ktorí na svojich prednáškových turné po Slovensku rozširujú nezmysli, že bytosti (rozumej bytostný zeme) sa im ospravdlňovali za ich nesprávne prijatie počas výletu v prírode, lebo vraj ich nespoznali !!!???
(ak by to náhodou chceli poprieť dá sa to zverejniť aj v originále na mp3, kde je aj viac takýchto "perlier")
I.
Veľmi poučný a výstižný článok :Kompromisy, alebo, ústupky z dňa 28.10.2007 9:24:29
Autorovi patrí úprimná vďaka.

Peter Franko
P.S. doporučujem ju zaradiť medzi zaujímavé príspevky.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Kompromisy, alebo, ústupky.


V jednej pesničke od Elánu sa spieva: Kompromisy, to sú krysy...

Ústupky, áno, tak také niečo by neustále vydelí viacerí, ktorí nie sú s niečím spokojní, alebo ktorí, nemôžu, alebo nedokážu niečo prijať, čo nie je im po vôli, po ich vlastnej vôli, to hlavne by som chcel zdôrazniť. Ale naozaj je to tak správne, aby sa ustupovalo tam, kde ide o niečo správne? Podľa mňa nie, lebo inak sa človek stáva vazalom niekoho iného, a prestáva byť v tej chvíli sám sebou.

,, Jak slabý a ubohý musí se ten, kdo říká, že našel Pravdu a je o ní přesvědčen, jeviti druhému člověku, před nímž přesto ustupuje. Může takový druhý člověk nabýti při tom úctu před Pravdou? Naopak, posměváčci a opovrhovači jsou tím jen posilováni, poněvadž se jim to nejcennější dává pod nohy, aby to mohli pošlapat a pošpinit. Jsou tak dokonce zdržováni od toho, aby Pravdu jako takovou poznali a ocenili.

Jak zcela jinak je to, když se ten, kdo nalezl Pravdu, postaví klidně vůči všemu; určitě, nekolísavě a rozhodně. Také ostře, nejde-li to jinak, aby si udržel nejvyšší klenot a druhé uvaroval od nové viny. Jen tak se může protivník naučit úctě před věcí! Nikdy zbabělou povolností. Mnohý bez rozpaků obětuje ihned to nejsvětější, jen aby tím jiného ubohého človíčka nedráždil ke hněvu, aby ho neurazil a nebo snad jen proto, aby se přechodně nevyrušil ze svého pozemského klidu a pohodlnosti.

To nejsou ti věřící, kteří budou jednou smět vejít do království Božího, které takovým způsobem zapírali. Musí pak jíti k těm, jimž dávali ve službě na zemi přednost. Pryč je ta doba, kdy takové skrývání bylo považováno za mučednictví. Nemůže tím být nic omluveno. Každý má bojovat za to, co má v sobě, jinak toho není hoden! Bude mu to opět odňato! “ Koniec citátu.

Z Odpovedí a otázok od ABDRUSHINA.


Raz som počul aj takúto myšlienku, ktorá je isté pre ľudské ucho lahodiaca, ale predsa...

,,Mali by sme hľadieť nato, že čo nás spája, a nie nato, čo nás rozdeľuje.“

Síce ide o peknú myšlienku, ale predsa po dôkladnom precítení jestvuje v tejto dobe určite aj tam úskalie. A tým úskalím je to, že pod týmto heslom sa nenápadne môžu votrieť tí, ktorým nejde o vzostup ľudstva, ale o pád v čom najväčšom merítku. Ako sa hovorí, čo je vskutku pravda: ,,diabol a jeho prisluhovači nikdy nespia!“. Vždy čakajú na svoju príležitosť, aby dostali na scestie, ak je to možné, aj tých najčistejších. Votrú sa vždy nenápadne, s tou najväčšou skromnosťou, láskou a pomocou, ale len čo nadíde ich príležitosť, tak nebudú otáľať ani sekundu, a začnú pracovať tak, aby dielo bolo dokonané k ich prospechu.

Preto ,,Bdejme!“, lebo temno sa nevzdá do poslednej chvíle, hoci ono samé to už dnes má presné zrátané.

Ján Anton Sloboda.

Elán - Kompromisy

®: Kompromisy to sú krysy kompromisy to sú krysy
Kto nalezú z tmavej diery nakazí sa kto im verí
Kompromisy to sú krysy

Kompromisy to sú krysy

Odmietni ich, zlom a rozbi nepočúvaj ničie hrozby
kým vládzeš buď sám sebou rozhoduj sa buď alebo

Kompromisy to sú krysy kompromisy to sú krysy
radšej sa zlom ako ohni plať svoj účet radšej v ohni
kompromisy to sú krysy nekumpír, čo v duši vysí
Kompromisy to sú krysy kompromisy to sú krysy

Obrastený machom ochromený strachom
zasypaný prachom zbraň nabitú hrachom
tak sa nedá žiť tak sa nedá žiť

nenáviď a miluj ver, alebo never
kým máš na to silu, kým vieš kde je sever
ži, kým vládzeš žiť ži, kým vládzeš žiť

®: Kompromisy to sú krysy kompromisy to sú krysy
Kompromisy to sú krysy kompromisy to sú krysy …

 
Údiv
Přeji hezký den, jen "náhodou" jsem se ocitla na vašich stránkách o kterých jsem myslela, že jsou inspirované Grálem. Jsem velmi překvapená, že to co čtu je pouze boj o energii, prosazení vlastního názoru a vlastní důležitosti. Nechci nikoho poučovat, jen bych prosila, zamyslete se nad svou komunikací, byť písemnou. Pokud vyznáváme jakýkoliv názor, vytvořme diskuzi s kompromisem. Děkuji Libánská.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Kométa Holmes
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Slovo Pána...
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Úkazy na nebi...
 
Gladiátorské zápasy súčasnosti - boj o prežitie /dnešné obchodovanie/
V tomto príspevku by som sa dotkol menového systému, dobyvačnej globalizácii , medziľudských vzťahov a nadviazal na predošlí príspevok.

Kedysi bola pre ľudí výmena tovarov či služieb bežná spolupráca a vzájomná pomoc. Či už sa pozrieme na primitívne kmene / na indiánov, černošské kmene, Aborigéncov v Austrálií/ či iné národy v dávnej histórií. To ako dokázali byť jednotní, navzájom spolupracovať a navzájom si pomáhať často rozhodovalo o ich sile a osude. Ľudia, kmene, dediny, ktoré nechceli, či nedokázali nájsť spoločnú reč a viedli radšej miestne spory, či vojny sa stávali ľahšou korisťou vonkajších dobyvateľov. Rímska ríša sa nerozpadla preto, lebo ju rozdrvil silnejší vonkajší nepriateľ. Rozpadla sa zvnútra, kvôli vlastnej nestabilite.
V súčasnosti už ľudia dlho neobchodujú pre zábavu a neobchodujú s radosťou a priateľsky ako to bolo kedysi a nemajú pri tom potešenie. Už dávno obchodovanie nie je o priateľskej výmene tovarov, o vzájomnom obdarúvaní.
Tak ako voľakedy pri gladiátorských zápasoch, tak aj dnes účastníkom trhu ide len o prežitie. A organizátori týchto hier / zväčša banky / sa na to so záujmom len prizerajú, oni sú mimo tohto systému, ovládajú ho, ťažia z toho a zabávajú sa na tom, aký pohyb dokázali vyvolať u ľudí, ktorým ide o holý život. Konkurenčný boj je totiž podľa mnohých ekonómov považovaný najdôležitejší vplyv rozvoja trhového hospodárstva. Krajina či firma, ktorá je slabá alebo nemala také šťastie je odsúdená na zánik. Tento systém neráta jednoducho s prežitím všetkých, to by nebolo zaujímavé. Je potrebná motivácia na vyvolanie pohybu, a čo dokáže rozhýbať ľudí viac
ako hrozba smrti? V tomto zúfalom boji o prežitie sa už nehľadí na druhého, na čestnosť, na spravodlivosť či nebodaj životné prostredie - to je nedôležitá vec.
Nenapadlo nás, prečo najvyspelejšie ekonomiky sveta stále nežijú v blahobyte o ktorom snívali napriek neustálej výrobe a produkcií tovarov a stále len dúfajú, že sa jedného dňa budú mať lepšie? Áno, je im to neustále sľubované zo strany ekonómov, bankárov a politikov, ktorí vládnuť nevedia alebo to tak robia úmyselne a zavádzajú ich . Inak by sa im obyvateľstvo vymklo spod kontroly, začalo sa búriť a žiadať nápravu. To by mohlo ohroziť stoličky mocných a to predsa nemôžu dopustiť. A ľudia sa idú zodrať na úkor svojho zdravia, životného prostredia a jeho nerastných surovín. A krajina je stále chudobnejšia a chudobnejšia až jedného dňa, keď ju vyšťavia a oberú ju o jej nerastné suroviny o ňu kolonizátori prestanú mať záujem a nechajú obyvateľov napospas hladu a chudobe. Tak úspech každej krajiny /aj Slovenska/ je v tomto boji len dočasný. Môžeme si vybrať, buď budeme na strane silnejších /kolonizátorov/a budeme sa mať dobre na úkor iných krajín, byť medzi prvými, čo sa nám napriek maximálnemu úsiliu nemusí vôbec podariť alebo tých ktorí budú vyciciavaní a využívaní. Je aj tretia možnosť, ktorú si ale nikto zatiaľ nezvolil. Vytvoriť si vlastný systém. Zvoliť si vlastný menový systém, byť sebestačný po čo možno najviac stránkach hlavne potravinárskej, energetickej a odmietnuť tak zúčastňovať sa na týchto gladiátorských hrách, v ktorých víťazom môže byť len 1 alebo malá skupina ľudí. a ostatní budú porazení a v chudobe. Vo svete možno pozorovať narastanie rozdielu medzi bohatými a chudobnými . Boháči, tí majú stále viac na úkor ostatného obyvateľstva a tieto rozdiely sa stále prehlbujú. 20% ľudí sveta žije priemerne z jedného dolára na deň a horných 20% ľudí vlastní 74% všetkých peňazí!
Podobný systém súťaženia môžeme pozorovať u obyčajných pretekoch kde víťaz môže byť len
jeden. Ak by napríklad pretekalo 20 jazdcov Schummacherových kvalít , traja z nich by skončili na stupni víťazov. Je sarkastické poslednému povedať, že sa mal viac snažiť, lebo v pretekoch jednoducho niekto musí byť posledný. A aj keby sa posledný nabudúce posnažil a skončil tretí, tak by len ostatných posunul o jednu priečku dozadu a posledný dvadsiaty by bol ten, ktorý bol predtým devätnásty. Musíme sa na to pozrieť ako na celok, z nadhľadu, nie z pohľadu jednotlivcov. O tom sú zápasy, o tom sú preteky, o tom je súčastný obchod. Tu neide o vzájomnú spoluprácu a pomoc ale o porazenie protivníka a konkurent sa chápe ako nepriateľ. Žiadna milosť a súcit nie je na mieste, radšej jeden poráža druhého so strachu aby ho náhodou neohrozil. Koľko námahy stojí propagácia, koľko produktov sa vyrobí a vôbec nepredá, koľko to stojí zbytočnej ľudskej námahy a nervov, zničeného životného prostredia, plytvanie bohatstvami planéty, ktoré je ale obmedzené!
Neuvedomujeme si, že ak by sme sa dohodili na spolupráci, vzájomnom rešpekte a na miery, prinieslo by to prospech všetkým zúčastneným. Neuvedomujeme si, že vôbec nemusíme súťažiť, tento systém vôbec nemusíme prijať. To čo má motivovať ľudí k pohybu a vývoju má byť úsilie o všeobecné blaho o vzájomný prospech, tu neide o to byť najlepší. To by ale znamenalo rešpektovanie druhého, jeho vôľu samozrejme nie na úkor iných. Znamená to teda ochranu krajín pred okupačnými snahami niektorých skupín. / nadnárodné spoločnosti, banky/. To znamená aj pre nás, aby sme netúžili po ovládaní druhých /akýmikoľvek prostriedkami/ a to isté očakávali od iných. Zistíme tak, že súčastný boj o život nie je potrebný a je tu miesto pre každého. To ale bude znamenať koniec tak populárnemu voľnému obchodu a globalizácií a liberalizácií a začneme sa chrániť pred skupovaním nehnuteľností zo strany cudzincov ako novodobé spôsoby dobývania území. Tieto neoliberálne myšlienky sú výhodné akurát pre malú skupinku ľudí, ktorí z toho profitujú. Tí ale nemyslia na celok, ale len na seba, nenechajme sa preto oklamať súčastnými ekonómami a politikmi a uvedomme si, že súčastný stav sveta nás vedie do stále väčšieho zotročenia „mocných". Je teda potrebné vážne povedať nie týmto moderným trendom obchodu, ochráňme sa tak pred ešte horším zlom, ktoré by z toho mohlo vzniknúť. A to nikto nechce.
Nebude to ľahké. Ale je to nutné. Môžeme to dokázať, záleží to len od uvedomelosti ľudí. A je to jediná cesta k mieru a šťastnému životu pre všetkých.
Čím vyspelejšia civilizácia, tím menej zložitý menový systém je potrebný.
JK
 
Boj za Svetlo: Vnášanie vysokých ideálov do každodennej praxe.


Text bude v krátkom čase rozoslaný do internetového priestoru i do printových médií. Vzhľadom k závažnosti obsahu zverejňujem článok v plnom znení.



Ako konečne všetko robiť lepšie.

Pred nedávnom mi môj priateľ s rozčarovaním rozprával o podmienkach v závode, kde pracuje. Ide v podstate o pomery, panujúce takmer vo všetkých súčasných výrobných prevádzkach, ktoré nám sem boli „importované“ spolu s toľko očakávanými, zahraničnými investíciami.

Každému je však jasné, že zahraniční investori nikdy neprichádzajú z úmyslom pomôcť ekonomike toho ktorého štátu, ale jedine s úmyslom dobre zarobiť a mať čo najvyššie zisky. No a tento ich postoj sa samozrejme musí negatívne prejaviť, a aj sa prejavuje, vo vzťahu k zamestnancom.

Konkrétne skúsenosti môjho známeho sú nasledovné: Ľudia sú naháňaní do čoraz väčších výkonov, avšak zárobok nie je adekvátny vynaloženej námahe. Majstri a nižší riadiaci pracovníci sa správajú k radovým zamestnancom arogantne a povýšenecky, jednajúc s nimi z pozície sily.

Vzniká tak akoby cielene a úmyselne vytváraná atmosféra strachu, súvisiaca so stratou zamestnania a osobným existenčným zabezpečením. Podobné jednanie však vzbudzuje u pracovníkov hnev, nespokojnosť, pocit nespravodlivosti, alebo potláčanú, či otvorenú agresivitu. Ak sa však odvážia svoju nespokojnosť aj otvorene prejaviť, odozvou bývajú tvrdé protiopatrenia. V tejto súvislosti citujem výrok jednej prevádzkovej riaditeľky: „Budú potiť krv!“

Áno, takáto je realita. Každý, čo i len trochu citlivý človek, schopný vnímať aj určité jemnejšie vyžarovania, musí preto zákonite pociťovať v blízkosti dnešných závodov, považovaných za akési majáky sľubne sa rozvíjajúcej ekonomiky, veľmi silné zhluky negatívnych citových a myšlienkových foriem, tvorených ľuďmi, v nich pracujúcimi.

Ale poďme ďalej a skúsme si domyslieť, že ak sa niečo takéhoto deje v strednej Európe, kde je aspoň naoko dodržiavaný určitý štandard práv zamestnancov, čo sa asi musí diať v Ázii, latinskej Amerike, alebo v Afrike? Ako asi tam zaobchádzajú s ľuďmi takzvaní zahraniční investori, vo svojej nenásytnej túžbe po čoraz väčších ziskoch?

Čo pozitívneho napríklad prináša obrovský ekonomický rast miliardám obyvateľov Číny, ktorí sú mnohokrát nútení pracovať priam v neľudských podmienkach, neraz aj viac, ako 12 hodín denne? Ako teda vidieť, nielen u nás, ale aj vo svete, šťastie, spokojnosť, alebo aspoň ľudsky znesiteľný život a pozitívne ukazovatele ekonomického rastu sú dve úplne rozdielne veci.

Avšak poďme ešte ďalej. Ak sa v honbe za čoraz vyššími ziskami zaobchádza s miliardami ľudí po celom svete spôsobmi, blízkymi novodobej forme otroctva, ako sa asi bude v tomto neľudskom systéme zaobchádzať so zvieratami a prírodou, ktorá sa nie je schopná nijako brániť a je vystavená pôsobeniu žralokov v ľudskej koži úplne napospas?

Všade, kde sa len pozrieme, vládne neslýchaná bezohľadnosť tých, ktorých možno nazvať služobníkmi peňazí. Kam len vkročia a na čo siahnu, to je ihneď poznačené rozbrojom, nepokojom, strádaním, nespravodlivosťou, nedostatkom, nenávisťou, hnevom, závisťou a mnohým iným.

Avšak teraz, v protiklade so súčasnou realitou, ktorú každý z nás tak veľmi dôverne pozná, si ukážme, ako by mohol vyzerať život okolo nás, keby ľudia neslúži modle peňazí.

Lebo nech už to vezmeme tak, alebo onak, človek jednoducho musí niekomu, alebo niečomu slúžiť. Musí v niečo veriť a o niečo usilovať. No a výška, alebo hodnota zvoleného cieľa, či služby, sa potom úplne automaticky premieta do hodnoty a kvality okolitého života.

To teda znamená, že ak si volíme nízke ciele, je ich nízkosťou negatívne ovplyvňované celé naše najbližšie okolie. Príklady, uvádzané na začiatku, nám až príliš zreteľne ukazujú, aké rôznorodé druhy zla prinášajú svetu služobníci peňazí. Peňazí, to znamená, cieľa veľmi nízkeho, ba až človeka nehodného.

Ale prečo si teda, na základe poznania tejto zákonitosti, nezvoliť ten najvznešenejší cieľ a tú najvyššiu službu, aká vôbec jestvuje: službu Vyššej Moci, službu Svetlu? Lebo vážnym akceptovaním tohto najvyššieho cieľa by sa do všetkých vzťahov medzi ľuďmi okamžite a automaticky premietlo známe, doposiaľ ešte nikdy nerealizované odporučenie, ktoré znie: Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im! Alebo inak: Ako chceš, aby sa ľudia správali k tebe, tak sa správaj aj ty k nim!

Predstavme si teda, že by sa zmienený spôsob jednania stal každodennou realitou v pracovných a ekonomických vzťahoch, v zákonodárstve a právnych vzťahoch, v spôsobe vládnutia a spravovania krajiny na všetkých úrovniach a samozrejme, i v osobných vzťahoch medzi ľuďmi.

Akým spôsobom však tento vysoký cieľ preniesť do každodennej praxe? Ak by nebol všetok intelektuálny potenciál ľudstva zameriavaný iba k službe peniazom a zisku, už dávno by sme na to prišli, pretože to vôbec nie je až také zložité. Stačilo by iba poctivo chcieť a schodné cesty by sa ihneď ukázali.

Avšak našťastie, jestvujú ešte na zemi ľudia, ktorí tieto cesty a možnosti intenzívne hľadajú. No a so spôsobom, ako sa to naozaj dá uskutočniť, sa môže každý vážny záujemca oboznámiť na stránke: www.ochranapudy.cz pod názvom: „Projekt sebestačnosti a samosprávy obcí a obnovy ľudskej dôstojnosti“. Ide o projekt, plne aplikovateľný do dnešnej reality, ktorý po detailnom oboznámení sa s ním a prípadnej konzultácii s jeho autorom, môže byť následne ihneď uvádzaný do praxe.

Už zo samotného názvu projektu vyplýva, že sa v ňom pojednáva o obci, ako o samostatnom, nezávislom a v čo najväčšej miere sebestačnom celku, fungujúcom na základe zohľadňovania vyšších Zákonitostí. Táto sebestačnosť je v ekonomickej oblasti postavená na princípe, že ekvivalenty hodnôt vo vnútri obce sú iného charakteru, ako finančné prostriedky, používané v styku s okolitými regiónmi a v ekonomickom systéme štátu.

Ide o princíp internej meny, podobný systému súčasných vnútropodnikových cien. Rozdiel však spočíva v omnoho vyššej zodpovednosti ľudí v systéme správy obce a v príleve doposiaľ nepoznaných, pomáhajúcich síl stvorenia, ktoré sa pridružujú iba tam, kde je vyvíjaná vedomá snaha o súlad s vyššími Zákonitosťami, čo má za následok výrazne zvýšenie hodnoty všetkých vecí a činností v porovnaní s bežným tržným prostredím.

Kým teda v súčasnom type hospodárenia neustále rastú ceny vstupov a teda aj konečných produktov, v systéme samosprávy obce ceny vstupov naopak klesajú. Spôsobuje to prechod na vlastnú produkciu, znižovane strát, ako aj nárokov na dopravu. Zároveň sa predlžuje životnosť výrobných zariadení, pretože pridružením už spomínaných, doposiaľ ľuďom nepoznaných pomocí, sa zvyšuje ich trvanlivosť a vitalita. Keďže nie je potrebné neustále zvyšovať mieru zisku, táto sa následne rozpúšťa do ceny vstupov a teda aj do ceny konečných produktov.

Pomocou zmieneného spôsobu hospodárenia sa zlacňuje tovar a služby, zmierňuje pracovné nasadenie a zvyšuje životná úroveň, čím vznikajú široké možnosti zmysluplnejšieho využitia voľného času na osobný rozvoj a duchovný rast.

No a tento iný ekvivalent hodnôt vo vnútri samosprávnej obce sa neprejavuje iba v ekonomike a hospodárstve, ale predovšetkým v oblasti duševných a duchovných hodnôt. Konkrétne sú to napríklad osobité kritéria na osobnosť vodcu, na postavenie žien v systéme, alebo trebárs na výučbu a vzdelávanie. V projekte je ďalej riešená problematika základných etických noriem, problematika zdravotnej starostlivosti, potravinového zabezpečenia, optimálneho zaobchádzania s energetickými zdrojmi a ešte mnoho iného.

Čo teda dodať na záver? Snáď iba úslovie, reprezentujúce múdrosť našich predkov, ktoré znie: „Márne každé namáhanie, kde niet Božie požehnanie“.

Všade, kde sa dnes len pozrieme, vládne obrovské pracovné nasadenie. Spomínané požehnanie však na ňom vôbec nespočíva, pretože ide o úsilie, ktorého skutočným zmyslom nie je dobro ľudí, ale len čoraz väčšie zisky. Je to v podstate iba nedôstojné otročenie modle peňazí, absolútne vzdialené od Vyššej Vôle, ktoré jednoducho nie je schopné priniesť tomuto svetu ani šťastie, ani spokojnosť, ani mier, ba ani ľudsky dôstojný život.

Ľudia však nesmú a nemajú slúžiť peniazom! Svoju potrebu niekomu, alebo niečomu slúžiť majú nasmerovať k tomu najhodnotnejšiemu, čo vôbec jestvuje: k službe Vyššej Moci. Iba takto sa im môže dostať v ich činnostiach práve toho požehnania, pomocou ktorého je možné dosiahnuť plnohodnotného a mieru plného života pre všetky bytosti na zemi.

No a prvý, úplne konkrétny a reálny krok k dosiahnutiu tohto cieľa je načrtnutý v Projekte sebestačnosti a samosprávy obcí a obnovy ľudskej dôstojnosti.

M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.zdruzenie-ludskost.sk


 
nečakané udalosti...

Nové výhľady v súvislosti s nastávajúcimi zmenami, ktoré sa týkajú nielen prírody, ale najmä nás samých a nášho doterajšieho spôsobu myslenia...

http://ao-institut.cz/texty/Vesmir/16-vesmir-XIV-necekane-udalosti-v-blizke-dobe.html
 
Niečo pekné na dnešný deň
 
Na zamyslenie...
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Niečo pekné na dnešné ráno