Reklama
Nepřihlášený uživatel | Zaregistrovat se
 

Téma:

Nezávazné tlacháníRodáci, hlaste se

Spravuje:

Devínsky



Reklama



NAT98 chce byť miestom pre výmenu informácií, skúseností, zážitkov a poskytovanie vzájomnej pomoci pre tých, ktorí boli pozitívne oslovení dielom Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina a knihami Večné zákony 1, 2 a 3 od Natálie de Lemeny Makedonovej.
Vítané sú aj príspevky k téme Slovensko - jeho duchovná úloha a významné osobnosti.

„Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Nemôže však vzniknúť na pôde starého, lebo bude veľmi odlišný. Ľudia sa nevyvíjajú tak, ako by sa mali, preto sa všetko nepravé a nenapraviteľné zrúti, aby uvoľnilo cestu novému životu. Dnešný človek by mal vedieť, že súčasné zmeny nie sú dielom náhody, ale zákonitým dianím určeným pre blaho nového pokolenia.“
Natália de Lemeny - Makedonová

„Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Vždy, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.“
Abdrushin

Linky na zaujímavé príspevky:
15 rokov / Ján Anton Sloboda
Pani Natália odpovedá na výklady v knihe Večné zákony 4 / Jozef Potúček
Úlohy nášho politického vodcu / Jozef Potúček
Úloha - úlohy pani Natálie / Jozef Potúček
Ako zúročil slovenský národ dvojnásobnú pomoc od Boha. /Jozef Potúček
Všetko sa do bodky naplní! /Ján Anton Sloboda
Straky /Dušan Zámečník
Deň 17.7. /Jozef Potúček
28.11.1998 zrod KRÁĽA kráľov. Decembrové spomienky I. II. III. /Ján Anton Sloboda
Slovo ľudské, či SLOVO BOŽIE ? (2.) (3.) (4.) (5.) /Jozef Potúček
Kompromisy, alebo ústupky /Ján Anton Sloboda
Zjavenie Jána /Peter Franko
Veďme naše kroky k tomu lepšiemu ... /Jozef Potúček
Prijatie Boha. Prijatie Boha – príkaz /Peter Franko
Buďme lepší a radostnejší! /Jozef Potúček
Společné působení /J.P., +reakcie: [H1], [JP1], [H2], [JP2], [H3], [JP3], [H4], [JP4], [H5]
Milujte se navzájem! /J.P.
Prožívání Slova /J.P.
Človeče neodsudzuj iných, lebo budeš sám súdený ! /Ivan
Slovenský národ v historických faktoch /Miroslav Pazdera
Prepis TV vystúpenia p. Natálie de Lemeny – Makedonovej (febr.1998) + linky na rozhovory (nov.1998) /Ján Anton Sloboda

Upozornenie:
Za obsahovú stránku príspevku a jeho dôsledky si zodpovedá každý prispievateľ jednotlivo, nie moderátor. Ten má právo vyradiť tie príspevky, ktoré sú proti zámeru tohto fóra napísanom v záhlaví, alebo anonymné, či znižujúce úroveň diskusie.


***** povolené je prispievať iba po prihlásení do systému (Login, heslo)*****

PeterFranko  
Zjavenie Jána 2
K Večným Zákonom 1, 2 a 3 od Pani Makedonovej len toľko. Chcem vyjadriť veľkú vďaku za jej dielo. V knihách Večné Zákony 1, 2 a 3 Pani Makedonová vysvetlila Zjavenie Jána, na nej sa zároveň v roku 1998 aj vyplnilo.

V Zjavení Jána sú opísané udalosti , ktoré sa majú ešte len odohrať. Čiže udalosti opisované v Zjavení Jána opisujú budúce udalosti, ktoré sa ešte neodohrali v čase jej zvestovania ľuďom.

Úvod Zjavenia Jána z Biblie: „Zjavenie, ktoré mu zveril Boh, aby ukázal jeho služobníkom, čo sa má stať zakrátko.“
Z toho je jasné, že celé zjavenie opisuje deje budúce, ktoré sa majú odohrať až po Ježišovej vražde.

Zároveň v Posolstve Grálu v prednáške „Duchovné úrovne VII“ sa píše o Zjavení Jána. „ ... veľké zjavenia o terajších udalostiach, ktoré sú všeobecne známe ako „ Zjavenie Jánovo“ . “
Z toho je jasné, že Zjavenie Jána neopisuje udalosti minulé.


Zjavenie Jána bolo prijaté na zemi po Ježišovej vražde. V odpovediach na otázky od Pána Abdrushina je odpoveď pod názvom: „Zjavenie Jána“. Pán sa vyjadruje o kapitole 7, verš 14 a 15. Časť z odpovede citujem: „ Aj ďalšie výklady v Zjavení Jánovom ukazujú v popisovanom deji ľudstvu ...“ .
Čiže zjavenie Jánovo má ukázať ľudstvu čo ho čaká.

Každý sa s týmto musí vysporiadať sám čo ukazujú ľudstvu výklady v Zjavení Jánovom. Kto neprijme ako základ skúmania Zjavenia Jána, že udalosti v čase jeho zvestovania popisujú budúce deje, vrátane 12 kapitoly, tak nikdy nepokročí ďalej v pochopení terajších udalostí. A tomu je zbytočné niečo vysvetľovať o Večných Zákonoch od Pani Makedonovej.
 
watchman  
Dotaz
V knize "Večné zákony" od pí. Makedonové stojí:
"Z Biblie vieme, že Mojžiš na Zemi telepaticky komunikoval priamo s Bohom, lebo z hľadiska jeho vysokého duchovného pôvodu to bolo možné. Tabuľky s Božími zákonmi mu však odovzdal nie samotný Boh, ale jeho posol, anjel v UFO."

Otázka zní: Co se stalo, když Mojžíš ve hněvu zklamání tyto desky rozbil? Přiletělo UFO znovu a dalo mu rezervní? Pomozte mi prosím rozklíčovat tuto záhadu. Díky
 
PeterFranko  
Dobrý deň všetkým čítajúcim.

Chcel by som sa verejne poďakovať pánovi Miroslavovi Ivánkovi.

Ilustroval a vysvetlil z pohľadu astronómie a astrológie narodenie Imanuela – Kráľa Tisícročnej ríše dňa 28.11.1998 Prakráľovnej Svanhilne Natálii de Lemény Makedonovej.

Dokument pod názvom „Dátum narodenia Imanuela 28.11.1998“ mi odovzdal začiatkom roku 2008. Uvedený dokument ma osobne inšpiroval k napísaniu článku, ktorý som zverejnil na NAT98 dňa 17.3. a 18.3.2008. Dokument od pána Ivánka odporúčam hľadajúcim si prečítať.

Obidvaja s manželkou sa nestotožňujeme s VZ 4, ktorá je v rozpore aj s Večnými Zákonmi 1,2, a 3 a Posolstvom Grálu od Pána Abdrushina. Svojimi príspevkami som sa jasne vyjadril aj k VZ4, formou mne vlastnou, napr.: v príspevku, ktorý je zaradený v zaujímavých príspevkoch pod názvom „ Zjavenie Jána“. Kto má záujem môžem mu odpovedať individuálne, moja adresa je peter.franko@orangemail.sk


S pozdravom

Peter a Anna Frankoví

 
Sopka
Predstavme si peknú, rozmanitú krajinu, bohatú na všemožné druhy rastlinstva a zveri, krásne lúky, jazerá, rieky, pekné dedinky a spokojné obyvateľstvo.
Jednej noci však neočakávane vybuchne na blízkej hore sopka, ktorá úplne rozmetá celý kopec nad dedinou na nepoznanie. Najprv sa prevalí okolím sopky tlaková vlna, potom sa preženie hrozný spaľujúci mrak, začne padať horúci popolček, aby nakoniec všetko dokonala žeravá láva.
A všetko v určitom dosahu sopky je spálené, zničené, umiera.
Neznalí ľudia začnú hovoriť o krutosti prírody.
Aj takéto udalosti sú často veľmi dobrým námetom pre scenáristov rôznych katastrofických filmov, či dokumentov, ktoré však poväčšine len pošteklia ľudí v tom, že sa dívajú na takéto smutné príbehy ľudí z diaľky, z teplúčka svojej obývačky, pričom málokedy dochádza či už zo strany tvorcov týchto diel alebo aj divákov k uvedomovaniu si súvislostí, prečo sa to takto udialo.

Vždy, keď má dôjsť k erupcii sopky, začínajú sa vopred v jej blízkosti prejavovať určité zmeny, okoliu sú dávané určité náznaky, že sa niečo veľké chystá. Poväčšine v blízkosti sopky začne zo zeme vyvierať horúca voda, vystupujú na povrch rôzne horúce vnútrozemské pary a plyny, ktoré sú pre normálny život rastlinstva alebo živočíšstva na povrchu zeme neprijateľné – sú pre nás jedovaté.
Sopečná činnosť má však nielen túto zdanlivo temnú stránku veci, čiže spaľovanie a ničenie, ale najmä svoju pozitívnu, očistnú funkciu, ktorá je vlastne podstatná.
Sopka vybuchuje len vtedy, keď sa nahromadí sila vo vnútri zeme do takej miery, že dôjde na slabších miestach zemskej kôry k explózii. Sopka ale vybuchuje len tam, kde je potreba očistiť tzv. ohňom a sírou to, čo sa už inak očistiť nedá.
Planéta Zem sa teda okrem iných spôsobov aj takto regeneruje a očisťuje na rôznych miestach svojho povrchu – vždy podľa potreby, ktorú ale neurčuje človek.
Povedané inými slovami – deje sa to podľa Jeho vôle, čiže vôle toho, vďaka ktorému táto Zem vôbec mohla vzniknúť, lebo len ON je jej majiteľom.

V dávnych dobách, keď žili ľudia v úzkom vzťahu s prírodou, takže spočiatku vedome vnímali, videli a počuli rôzne bytosti prírody, boli tieto národy zavčasu vopred upozornené a varované, že tam, kde žijú, dôjde k nejakej veľkej geologickej alebo podnebnej zmene, takže bolo nutné odísť preč.
A ľudia poslúchali.
Prvé prírodné národy boli takto odvádzané bytosťami prírody od nebezpečných miest na zemi a privádzané tam, kde boli najvhodnejšie podmienky pre ich ďalší vývoj.
Postupom času sa ľudia čoraz viac odkláňali od prírody pod neustále väčším vplyvom rozumu, prestali vnímať bytosti prírody, napojili sa na temné sily a ich vnuknutia, až to došlo do terajšej fázy, keď škriatkovia, víly, trpaslíci, elfovia a iné bytosti prírody sú rozumovým ľudstvom presunuté do ríše legiend a rozprávok, a tak sa ľudstvo vedome odpojilo od prirodzených pomocí.

A ako je to s ľuďmi samotnými? V medziľudských vzťahoch už nevybuchujú žiadne „sopky“, ktoré ich zmenia na nepoznanie?
Ľudia sa sami ukrátili o také pomoci z prírody, ktoré im žiadne technické prístroje nenahradia, pretože sa vo svojej samoľúbosti naučili viac načúvať nástrahám temna než varovaniam zo Svetla. A tak dochádza k prirodzenému očisťovaniu planéty spojenému s veľkými a zbytočnými stratami na životoch a samozrejme aj na materiálnych statkoch.
Ľudstvo namiesto toho, aby sa v pokore sklonilo pred silami prírody a aby si uvedomilo svoj podiel na tom, že došlo niekde k nešťastiu, a že takto museli postihnutí zrejme prežiť len to, čo si zaslúžili, namiesto toho, aby si všetci usporiadali svoje životy podľa určených pravidiel, repcú mnohí na svoj zlý osud ďalej, začínajú sa porovnávať s druhými, pričom vzniká neustále väčšia nespokojnosť s daným stavom, čo je zase živnou pôdou pre vznik skrytej závisti, prechádzajúcou v konečnom štádiu v otvorenú nenávisť.
A tak sa jemnohmotné centrály zla čoraz viac posilňujú zo všetkých strán Zeme, šíri sa nákaza a zlo, ktoré sa vracia opäť so zosilneným účinkom naspäť k samotným pôvodcom tohto zla. Zlo plodí len zlo.
Človek, ktorý pozná zmysel života a chápe pôsobenie večných, prírodných Božích zákonov, vie, že nech by ho čokoľvek postihlo, je to vždy len dôsledok jeho predchádzajúcich rozhodnutí, chápe, že aj údery osudu sú prejavom lásky.
A to aj vtedy, keď ho napádajú temnoty.
Keďže okrem Vyslancov Božích na Zemi nie je nikto, kto by nemusel niečo naprávať, je jasné, že temnoty predovšetkým napádajú tých ľudí, ktorí sa chcú od nich odpojiť, takže mnohé životné problémy sú vlastne požehnaním pre človeka v zrýchlenom chode udalostí pri jeho vlastnom očisťovaní seba samého, alebo pri plnení jeho vlastného sľubu.
Každý vediaci by mal v pochopení a v pokore aj tento druh milosti privítať.
Ak totiž človek dovolí, aby sa v jeho vnútri dlhšie usídlila rozožierajúca nespokojnosť s osudovými nitkami, spôsobených v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach, či už v tomto alebo v minulých životoch, dáva tým vlastne najavo, že protestuje, čiže nepochopil správne vôľu Toho, ktorý mu často na vlastnú prosbu dáva šancu vyvíjať sa a očisťovať sa na Zemi – aj za sťažených životných podmienok.
Nespokojnosť so životom, ktorý mi bol daný k môjmu osobnému prežívaniu a zdokonaľovaniu, je vlastne obyčajné pohŕdanie darom Božím! Ak sa táto počiatočná nespokojnosť rýchlo nezmení, vedie každého človeka nakoniec len a len do skazy a k nevyhnutnému pádu.
A potom sa mnohokrát čudujeme, že na rôznych miestach Zeme ľudia vykonajú v amoku také činy, ktoré šokujú ich okolie, pretože by to o nich nikto predtým nepredpokladal. Ale aj v ľuďoch samotných sa mnohokrát nahromadí obrovská negatívna energia, posilnená centrálami zla, na ktoré sa však predtým dobrovoľne napojili, dusením v sebe to posilňovali, aby nakoniec vybuchli nekontrolovane ako sopka, pričom ničia všetko okolo seba hlava-nehlava.
A tak vidíme, že tu a tam vybuchla nejaká ľudská ničivá sopka, pretože podľa zákonov prírody bolo treba očistiť všetko to, čo tento znečistený človek v sebe nedokázal správnym spôsobom vyčistiť inak. Dovolil túto nákazu prerásť v sebe samom až ku kritickej medzi, a tak došlo k erupcii.
To, do akej miery tento výbuch poškodí aj jeho samého a poznačí ho do budúcnosti, záleží už len na ňom samotnom. Veľmi záleží na tom, koľko sily neprirodzeným spôsobom v sebe udusil a koľko síl mu ešte zostalo na nápravu.

Tak ako pred výbuchom sopky, aj u ľudí dochádza vopred k poznateľným zmenám, ktoré vysielajú do okolia varovné signály, že s dotyčným človekom nie je niečo v poriadku.
Je to na jeho vnútornej sile a túžbe, či to najprv dokáže zvládať samostatne za pomoci SILY ZO SVETLA.
Až potom by malo aktívnejšie začať pomáhať jeho okolie. Ale aj to len v takom prípade, keď postihnutý je ochotný a schopný pravú pomoc ešte vôbec prijať. Ak teda takýto človek nemá už síl zvládať a znášať svoj osud sám a okolie to vidí, treba mu pomôcť pravou láskou. Ale táto láska ho nebude chlácholiť a tým ho nepriamo aj podporovať v jeho ďalšom klesaní, hĺbaní, bedákaní a sebaľutovaní. Pravá láska je prísna a mnohokrát až mrazivá. Preto je pre pokrivených ľudí neľúbivá a nepríjemná.

Ak to došlo až do takého štádia, že sopka s jedovatými splodinami je v postihnutom tesne pred výbuchom, je otrávený sám svojím hĺbaním a pitvaním seba samého do takej miery, že už nič nevyciťuje, signály zvonku v ošiali už neregistruje, už si sám ani neuvedomuje, že šíri vôkol seba čoraz viac „jedovatých výparov“, keď si vo svojej pokrivenosti dokonca môže myslieť, že koná dobre, prichádza k poslednému bodu pred erupciou: nechce na svojom terajšom smerovaní už nič meniť. Niekto preto, že by musel priznať chyby, niekto preto, že v zatemnení už nevie, čo činí.
Vzdoroval a znemožňoval si sám akúkoľvek pomoc, hoci volal o pomoc. Takýto postihnutý si priam vyžaduje, aby mu niekto druhý odstraňoval z cesty to, čo si na ňu nakládol on sám. Ale to nejde. To podľa večných zákonov nefunguje.
Svoj batoh si má každý nosiť sám, každý musí začať svoje vlastné uzlíky rozväzovať sám, v pokore prijímať spätné karmické účinky, až potom prichádza pomoc. Nijak inak!
Pomoc mi nepríde, pokiaľ budem len požadovať.

Kritická fáza pred erupciou by mala byť posledným varovným signálom čo najrýchlejšie sopku opustiť, alebo vytvoriť si takú ochranu, že účinky erupcie sa dotknú pripraveného človeka len symbolicky, pričom nepriaznivo zasiahnu len nepripravených, nevidiacich, nepočujúcich, ...
Ale tak ako pred blížiacimi sa prírodnými katastrofami prichádzajú rôzne signály a varovania, prichádzajú aj v prípade ľudí signály a varovania, že sa k niečomu schyľuje.
Tak ako v prírode, aj medzi ľuďmi sú bytosti, ktoré ostatných vopred a zavčas varujú, že sa blíži niečo zlé. Tam, kde pomoc má ešte prísť, vždy je k dispozícii – prostredníctvom ľudí, duchovných alebo bytostných pomocníkov. Stačí sa tejto pomoci len správne otvoriť a potom sa podľa toho aj zariadiť.
Tí, ktorí sú ostražití a ochotní načúvať varovaniam, opúšťajú nebezpečné miesto erupcie zavčasu, takže potom môžu z diaľky, častokrát so smútkom v duši, pozorovať, ako sopka ničí nielen seba a svoje okolie, ale aj tých, ktorí nechceli počuť a nechceli vidieť.
Žiaľ, pre mnohých je však potom na záchranu už neskoro.

Bojujme teda voči temnu, ale hlavne v nás samotných!

Nehrajme sa na nejakých dobrákov tam, kde je nevyhnutné pomáhať k prebudeniu blížneho svojho – trebárs aj dobre mierenou fackou a potom, keď si nedá povedať, aj nechaním ho osamote.
Nebuďme preto ľahostajní, nevšímaví a necitliví tam, kde sa k nám dostávajú priamo alebo nepriamo varovné signály, že s niekým, s kým sa aj ja stretávam a komunikujem, sa deje niečo nedobré.

Posielajme si navzájom posilnenie, aby sme v sebe našli zavčasu dostatok odvahy priznať si chyby, odpútať sa od nich, a aby sme opäť boli schopní čo najviac čerpať SAMOSTATNE z tej nekonečne veľkej neutrálnej SILY, ktorá prichádza od NAJVYŠŠIEHO, pre rozkvet a blaho celého stvorenia.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Myšlienka pre túto chvíľu
,,Pravda má len jednú tvár, lož mnoho." Ján Anton Sloboda.
 
Cesta a cesta
Predstavme si preplnený vlak.
Ľudia vchádzajú doň rôznymi dverami, jedni sú v 1.triede, iní, v 2.triede, ďalší v lôžkových vagónoch a iní aj stoja po chodbách vagónov.
Je to ten istý vlak, ale z každej strany vyzerá inak, a každý pasažier ho vníma inak, každý prežíva svoje cestovanie inak.
A predsa všetci v tom istom vlaku smerujú po jednej Ceste do toho istého Cieľa.
Je rovnaké prežívanie cesty týmto istým vlakom pre toho, kto ju môže prespať v lôžkovom vozni a toho, ktorý sa postojačky tlačí celú cestu niekde na chodbe vagónu?

Platí niečo iné, keď chcú doputovať ľudia do Cieľa peši?
Ak na vrchol Hory chcú vystúpiť ľudia z rôznych strán, pre každého z nich tá istá Hora vyzerá inak, hoci má len jeden vrchol. Každý vníma svoju cestu nahor po svojom.
Ak je niekto už pod vrcholom a má sa ešte na svojej púti nahor stretnúť len s jedným človekom, je to to isté, ako keď niekto na úpätí Hory vie, že cestou nahor musí ešte stretnúť mnoho ľudí?
Je aj púť na vrchol tejto Hory pre všetkých ľudí rovnaká, keď je smer (vrchol Hory) a spôsob cesty (kráčanie nahor) rovnaký?

A v putovaní duše je to ako?
Principiálne je len jedna CESTA správna – Cesta dodržiavania pravidiel, Cesta dodržiavania večných zákonov, Cesta života podľa Božej vôle, ale každý na tejto Ceste za Svetlom má iné prekážky, iné „uzlíky rozviazať“, iné prežívanie, inú karmu.
Jeden má na tejto Ceste viac tŕňov, iný menej, jeden je ďalej od Cieľa, druhý bližšie.
Majú ľudské duše na Ceste Pravdy k Najvyššiemu svoje cesty rovnaké, keď sa snažia do Cieľa dostať sa podľa rovnakého princípu – podľa Božej vôle?
Majú mať napr. deti a rodičia rovnaké svoje cesty ich vlastnými pozemskými životmi alebo aj v záhrobí? Nestačia im pravidlá Najvyššieho na ich vlastných cestách?

Ak Syn Boží hovoril, že On je Cesta, Pravda a Život, myslel tým, že do Kráľovstva Jeho Otca sa môže dostať len ten, ktorý bude na svojej púti kráčať jedine Cestou Pravdy a pravidiel Života večného!
On nikdy nepovedal, že na Ceste do Kráľovstva Božieho máme všetci rovnakú cestu, pretože by potom nemohli platiť Jeho vlastné slová „vaše skutky idú za vami“, čiže – a rozmenené na drobné – každý môj minulý skutok mi prinesie iné prežívanie na mojej ceste a iné prekážky, čiže aj inú moju vlastnú cestu, než je cesta hociktorého iného človeka.
Obidvaja pútnici sa rovnakou mierou môžu snažiť kráčať k Svetlu podľa pravidiel Slova Pravdy, a predsa nebudú rovnako ďaleko od svojho Cieľa, lebo každý z nich má inú minulosť, a tým vytvorenú aj inú budúcnosť, čiže inú vlastnú cestu.
Len Cieľ a spôsob putovania podľa jedinej Pravdy majú rovnaký!

Rovnakú Cestu a tiež cestu by mali len takí dvaja pútnici, ktorí by mali presne rovnakú aj minulosť a všetky ich karmnické nitky. A takí dvaja sa v stvorení nenachádzajú.

Ježiš hovoril o sebe samom, že je Cesta, Pravda a Život! Tu sa oznámil iba princíp, pri ktorého dodržiavaní môžeš sa, človeče, vrátiť DOMOV! Ale musíš to urobiť TY a sám.

Takže CESTA, čiže život podľa pravidiel Najvyššieho, je len jedna správna, ale na tejto CESTE do výšin sa všetci pútnici blížia k Cieľu z iného miesta hmotných úrovní – čiže každý jedinec má svoju vlastnú cestu nahor, odlišnú od druhého, napriek rovnakej snahe doputovať na Ceste Pravdy do Života večného.

Nepokúšajme sa teda obliecť do jednej rovnošaty všetkých pútnikov naokolo, nehľadajme teda rovnakú cestu tam, kde jej niet, ale snažme sa v sebe samých prebudiť toľko túžby a vnútorného chcenia, že nájdeme tú jedinú CESTU PRAVDY, aby sme po nej dokázali neutrálnu Silu zo svetlých výšin spracovať tak, že nebudeme už viac potrebovať „visieť“ jeden na druhom ako parazit, ale budeme samostatne s radosťou kráčať Cestou k Najvyššiemu vedľa seba ako slobodní priatelia.

Potom sa jedného dňa všetci môžeme v radosti a večnom šťastí stretnúť DOMA.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
1.1.2009



Dozneli salvy, dozneli prípitky, dozneli kde tu bujaré oslavy, začal sa Nový rok 2009, hoci sa nezačal práve najlepšie pre nás Slovákov. Vstupom do Nového roku 2009 prišli sme o vlastnú slovenskú korunu, ktorú nahrádza Euro, teda niečo cudzie, štát z dôvodu záväzku a sľubu voči EU, odpája druhý blok v Jaslovských Bohuniciach, čím sa stávame po rokoch závislí na dovoze elektriny, my, ktorí sme ešte donedávna tu elektrinu vyvážali!, teda prichádzame o ďalšie výdobytky našej nezávislosti...

Áno, malo sme dbali na varovania, ktoré sa nachádzajú vo Večných zákonoch! Preto postupne prichádzame o to, čo nás robilo nezávislými a svojbytnými! Všetko sa to začalo tým, že sme vstúpili do EU a NATO, takže varovania pre nás Slovákov sa stali úplne zbytočné, preto musíme žať teraz to, čo sme si zasiali, hoci verím, že väčšina čitateľov Večných zákonov a Posolstva Grálu bola proti vstupu do týchto spolkov, teda aspoň ja určite. A tento stav u mňa aj naďalej trvá, s tým sa ja osobne nikdy nestotožním, bez ohľadu nato, že tu musím žiť, predsa vždy mi to ostane cudzie, teda neprijateľné.

Možno uvidíme opäť správach, že ako majú politici, a nie len oni na tvárach úsmev, ako si pripíjajú nato, že sme vstúpili do eurozóny. Ale veru, mne ten úsmev veru bude chýbať, mne je skôr clivo z toho, že ako ľahko sa niečoho vzdávame, čo je naše, čo charakterizuje nás samých, náš národ. Možno stačilo len tak málo páni politici, aby ste opýtali národa v referende, že či národ aj súhlasí s takým niečím? Ale vy ste sa neopýtali, vy ste sa sami rozhodli, vy ste zabudli nato, že vo vláde, v poslaneckých kreslách, ste len vďaka ľudom, ktorí vás volili, teda tá zodpovednosť padá hlavne na vás samých, lebo vy ste sa tak sami rozhodli. Tu by opäť pokojne mohlo zaznieť to známe: ,,Bez nás, o nás.“

1.1.1993 sa Slovensko stalo samostatným a zvrchovaným štátom...1.1.2009, prichádzame o vlastnú menu. Smutné, že prichádzame o niečo svoje a vlastné práve v deň, keď si pripomíname vznik samostatného Slovenského štátu.

Našťastie, život ide ďalej, aj napriek takým zakopnutiam, nesprávnym rozhodnutiam...,možno niekedy aj druhých, nie len nás samých, hoci sa nás to tiež týka, lebo aj z toho sa treba poučiť, aby sa to už nemuselo viac opakovať.

Preto pevné verím, že sa nám to bude dariť v čo najväčšej miere, aj v tom Novom roku 2009, lebo patríme k tým šťastným, ktorí majú ten najlepší scenár a návod v rukách, samostatné Slovo Božie. Stačí predsa tak málo, a predsa tak veľa, nasledovať ho, a žiť život tak, aby bol v čo najväčšom súlade s ním samým.

Želám všetkým ľudom dobrej vôle, aby mali tento rok 2009 čo najšťastnejší, a pokiaľ nie, tak aby ho zvládli čo najlepšie, v zmysle zákonov Pána... Všetko dobré teda.

Takže záverom prijmite odo mňa tento hudobný darček od Lighthouse Family – High, veď nakoniec žiť je tak krásne, len treba ten život aj správne žiť. Pekný hudobný zážitok a šťastný Nový rok 2009.



http://www.youtube.com/watch?v=59LnsrWkyFM

Ján Anton Sloboda.

 
Novoročné predsavzatie

Niečo o šírení Pravdy.

Ak sme už vo svojom vnútri vlastným prežitím presvedčení, že sme našli Pravdu, ak sme už dostatočne oslobodení od nemorálnych zväzkov manželských a ostatných nás pútajúcich príbuzenských, či iných nezdravých spoločenských väzieb...

„Urobme šťastných najskôr tých čo sú nám na blízku, až potom sa k nám dobrovoľne priblížia aj tí, čo sú od nás na míle ďaleko“ –– nezáleží na tom či na duchovnej, alebo pozemskej ceste.
(staré čínske príslovie)

Božie Slovo je pratvorivé, ale slovo ľudské, i keď je verným obrazom Slova Božieho, treba najskôr dostáť, v dobrovoľne a radostne vykonaných skutkoch, v našich šľachetných činoch.


Tam kde nerozumejú našim slovám musia prehovoriť naše skutky.

A k tým radostným skutkom, prajem všetkým spolupútnikom, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle do roku 2009 hlavne veľa odvahy, tej je podľa mňa na Slovensku ešte stále málo.

Dušan Zámečník.

 
... do nového roka
K sviatku Žiariacej hviezdy, ktorý sa bude skutočne sláviť až po porazení všetkého temna, želám všetkým, aby silu Svetla dokázali vnútorne využiť na pozdvihnutie vlastného ducha a tak sa kvalifikovali ako pomoc vo víťaznom boji a následnej výstavbe.

Žije vo mne nádej, že duchovné znovuzrodenia v tom pravom zmysle sa prejavia aj v obsahoch novoročných príspevkov na tomto fóre, že aj napriek rozličnému spôsobu videnia a rozumového chápania ich bude navzájom spájať niť pokory a lásky.
 
PeterFranko  
Odkaz pre hľadajúcich, ktorý nám dal Pán Ježiš je veľmi potrebný. Aby hľadajúci nastúpil na tu jedinú pravú cestu k Najvyššiemu. V tom spočíva Božia milosť ako nádej pre hľadajúcich. Z každého miesta v stvorení môže hľadajúci nastúpiť na pravú jedinú cestu vedúcu k Bohu. V tom odkaze spočíva odpoveď, že každý hľadajúci môže nájsť ČO HĽADÁ!

Evanjelium podľa Jána 14. : Pane, neviem, kam ideš, akože môžeme poznať cestu? Ježiš odpovedal: „Ja som Cesta, Pravda i Život. Nik neprichádza k otcovi, ak nie skrze mňa.“

Cesta k Bohu je vyznačená a Bohom ľuďom určená. Je daná! Každý hľadajúci musí na tú pravú cestu nastúpiť z vlastnej vôle a kráčať po nej musí samostatne ako slobodný človek. K Svetlu vedie len jediná cesta. Je nesprávne hovoriť, že ku Svetlu vedie mnoho ciest.
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Narodenie Pána Ježiša


A opäť tu máme čas Vianoc. Preto bezpochyby by k naším decembrovým spomienkam mala patriť ďalšia udalosť, udalosť s veľkým ,,U“, /tak ako je to vždy pri narodení Božích Synov na Zemi, Ježiša a Imanuela/, ktorá sa stala skutočnosťou pred 2000 rokmi. A tou je narodenie Božieho Syna Ježiša, Syna Svetla, ktorý sa musel stať človekom, aby priniesol ľudstvu najvzácnejší dar, ktorému sa žiadny iný nevyrovná. Tým darom je Slovo, Božie Slovo, kvôli ktorému prišiel Syn Boží na túto stemnelú Zem, a pre ktorú sa nebál ani položiť svoj život zato, aby potvrdil, že to čo hlásal, je Pravda Božia.

Ukázal nám vo svojom Slove tu pravú službu Bohu, ktorá prináša to pravé šťastie v živote každého z nás, ale len vtedy, keď Slovo sa stane zároveň aj skutkom. Až vtedy dokazujeme tu pravú lásku, vernosť a pokoru svojmu Bohu.

V tú noc, keď sa Syn Boží Ježiš narodil, svietila nad malou maštaľkou v Betleheme obrovská hviezda, ktorá bola nabitá obrovskou silou, aby zvestovala celému svetu, že sa Mesiáš a Spasiteľ narodil.

Viac v odkaze: http://www.okoun.cz/boards/nat98?rootId=5688941#article-5688941

Ján Anton Sloboda.


 
JAN. jan.jan@post.sk 
Sviatky pokoja.


Týmto vstupom by som chcel zaželať všetkým ľudom dobrej vôle, krásne, pokojné a duchaplné prežitie Vianočných sviatkov, na ktoré nadväzuje Sviatok Žiariacej hviezdy, aby sme čo najviac prijali lásky a sily do svojich sŕdc, do svojho ducha, tak potrebného do ďalšieho náročného obdobia bytia nás všetkých.

http://www.youtube.com/watch?v=87q5dmW6zDg&feature=related

Ján Anton Sloboda.

 
RE.Re.Straky

Vážený pán Popadič.

Neprihlasoval som sa do tohto fóra preto, aby som tu s niekým viedol nekonečné slovné zápasy. Nechcel som ani hádzať do nikoho kameň, pretože tiež nie som bez viny. Necítim sa byť nad niekým, alebo nad niečím. Napriek tomu chcem reagovať na Vašu anti reakciu.
Celá moja úvaha „Straky“ nie je iba o mojich osobných pocitoch. Nedovolil by som si v nej ani odsudzovať ľudí, ktorý usilujú z ktoréhokoľvek miesta na Zemi, vlastnej zrelosti podmieneným spôsobom k Pravde. Keďže emócie pokladám za súčasť nášho života, preto som ich ani neskrýval a tak niektoré pasáže z môjho príspevku môžu pôsobiť najmä na oponentov „Večných Zákonov“ v skutku demagogicky.
K „strakám“ v tejto úvahe vôbec neprirovnávam domáce obyvateľstvo českej obce Straky, ale iba všetkých stúpencov Posolstva Grálu, ktorí napriek odmietavému postoju voči poslaniu a prínosu pani Natálie, čerpajú svoje najnovšie duchovné inšpirácie práve prostredníctvom jej diela. No a o tomto fakte svedčia okrem mnohého iného už len samotné nadpisy ich knižných diel v ktorých viacnásobne používajú kľúčové slovo jej tvorby „zákony“. Dôkazov na toto duchovné pirátstvo je oveľa viac, to slovo „zákony“ ma k nim iba priviedlo, ale ja skutočne ani teraz nebudem nikoho presviedčať, presvedčiť sa musí každý sám.
Avšak v konečnom dôsledku som vďaka týmto „strakám“ pochopil a prežil sám na sebe, kde sa vlastne z pohľadu Pravdy pri jej uskutočňovaní vo svojom najbližšom okolí nachádzam. Veď predsa nemôžeme „Vodu kázať a víno piť.“
A v náprotivnom konečnom dôsledku mi to všetci títo ľudia sústredení nejakým spôsobom okolo spomínaného záhradného dvora umožnili. Som im za to úprimne vďačný.
Chcem teda čisto vecne a fakticky – dôkazovo, vyzvať všetkých na „strakách“zúčastnených, nie iba na spomínaných „duchovných strakách“ českých, ale aj na pomyselných „duchovných strakách“ kdekoľvek na Slovensku, aby svoj postoj voči poslaniu pani Natálie prehodnotili. Ak si dokážu verejne priznať svoj pretrvávajúci omyl a jej poslanie následne prijať, tak už v tom okamihu prestávajú z môjho pohľadu byť tými parádychtivými „strakami“. Duchovné pirátstvo sa týmto dobrovoľným aktom ich vôle skončí! Pretože prehodnotením a zmenou svojho postoja voči najnovšiemu duchovnému poznaniu, ktoré doteraz odmietali, začnú odovzdávať svojou úprimnou vďakou spracovanú základnú silu tomu, komu patrí.

V spomínanom príspevku „Straky“ som sa aspoň teraz, svojim spôsobom pokúsil poďakovať pani Natálii nie iba za to, čo som vďaka jej Večným Zákonomi z PG prijal, ale hlavne za to, že som vôbec PG našiel.
Mojim prvoradým cieľom bolo obhajovať Pannu, ktorá sa už nemá ako brániť. Pannu ktorej som ani ja nebol v hodine „H“ nápomocný.
Osloviť tých ktorý aj pod vplyvom kadejakých„strák“ o pravosti jej poslania pochybujú.
A upozorniť tých ktorý blúdia na rôznych v súčasnosti masívne prezentovaných duchovných skratkách a nechávajú sa nevedomky duchovnou nadmierou zotročovať.


Do Strák- Záhradného dvora som sa dostal zdanlivou náhodou, ale ak by som bol dostatočne bdelý, tak by som toto prežitie nepotreboval.
Je to moje vlastné prežitie a ak sa v ňom niečo odchyľuje od Pravdy, alebo ju popiera som pripravený niesť za to plnú zodpovednosť.

Pani Natália prišla na túto Zem potiahnuť i pritiahnuť niť pánom Abdrushinom započatej deľby duchovne zrelého zrna od pliev. Jej ďalšou úlohou bolo zhromaždenie životaschopných, alebo duchovnej premeny schopných zŕn k budúcej sejbe. Tým však nechcem ani len naznačiť, že tento proces sa už skončil. Kedy sa skončí tento „očistec“ povolaných to vie iba Pán Boh.
Podľa mňa ešte stále máme možnosť rozhodnúť sa kde patríme. I keď určite táto možnosť nemôže byť z pohľadu spravodlivosti nekonečná.

(Oveľa viac o tom ako to vlastne po Pravde s pani Natáliou, všetko bolo sa dočítate vo Večných Zákonoch č.4, od p. K. Kopeckého, v tejto knihe sú dopodrobna rozpísané, a astrologicky, numerologicky i symbolicky vyvrátené všetky takzvané „zlyhania“ pani Makedonovej.)

Ja napríklad žijem od narodenia v Novom Meste nad Váhom. To je teda kľúčový priestor pre moju pozemskú i duchovnú tvorbu, ak mám byť pri vzájomnej spolupráci s mojim najbližším okolím celou svojou bytosťou bezozvyšku pre spoločnosť prospešný. To je spravodlivý a dokonalý zákon karmy o ktorom nepochybujem. Preto je neprípustné, aby som po akési požehnanie či duchovné batérie cestoval stovky kilometrov do akejkoľvek krajiny. Ak cestovanie vyslovene nie je mojim poslaním, tak je to pomýlené. To potom je, nie iba: „Vodu kázať a víno piť“, ale to je „Víno kázať a vodu piť“! Je to iba ďalší stupeň našej nekonečnej domýšľavosti, ale aj duchovného pokrytectva, ktoré je spôsobené vedomím či nevedomím sledovaním určitého vlastného cieľa, alebo pýchou.

O ZAVRHNUTIAHODNOM CIELI

Odvádzanie pozornosti nepravým smerom aj prostredníctvom vody světla, to vari nie je zavrhnutiahodný cieľ? To nie sú tie často spomínané duchovné kamene namiesto chleba? Vari môže byť pre kohokoľvek duchovnou pomocou užitie akéhokoľvek zázračného prípravku? Nemá toto Stvorenie a v ňom naša Zem už sama o sebe, ako Božia záhrada vo svojej prírode a prirodzenosti zázračných prípravkov pre nás už dosť?
Má –– , len sme ich akosi začali prehliadať, respektíve prestali vidieť. Myslíte si, že sa ich takouto cestou naučia ľudia vidieť, vnímať, rozlišovať a používať? Veríte tomu, že sa tak konečne naučia rozumieť svojmu telu a jeho najzákladnejším potrebám, ktoré zatiaľ už aj prostredníctvom vody světla iba potláčajú a odsúvajú stranou? VS je podľa vás ten pravý spôsob ako ich naučiť k absolútnej duchovnej bdelosti?
Ja som presvedčený, že nie. VS je praobyčajná duchovná skratka, ktorá je ako každá duchovná skratka z pohľadu večných zákonov nefunkčná! Pretože neexistuje žiadna duchovná skratka. Každý musí cestu ku svetlu preputovať celkom sám a používať k tomu svoje údy schopnosti a zmysly, iba tak ich môže rozvinúť. Práve takýmto pracným spôsobom aj cestou vlastného utrpenia sa stávame ešte duchovne bdelými, pretože bez tejto bdelosti sa do raja nemáme ako dostať. Neexistuje iný spôsob, pred tým dôrazne varuje Slovo Pána.
Ponuka VS je lákavá, vábivá, priam neodolateľná. Táto duchovná pomôcka – barlička, ponúka urýchlené vyslobodenie od všetkého trápenia. Lenže v skutočnosti akékoľvek a akokoľvek rýchle vyslobodenie od akýchkoľvek psychologických, alebo fyziologických – zdravotných ťažkostí bez patričného pochopenia príčin týchto ťažkostí, dotyčného nikam nevedie! Táto cesta je spočiatku široká, ale slepá. VS preto nemôže vyslobodzovať, ale v skutočnosti ľudí spútava do nových a nových reťazí závislosti a duchovnej viazanosti. Okrem toho človeka zamotáva aj do spletitých vlákien vlastnej povrchnosti a nezodpovednosti voči svojmu telu. Navyše svojich užívateľov dostáva VS pod vplyv niekoho cudzieho, otvára ich jeho vôli, ktorá musí byť v tomto prípade bezpochyby v rozpore s vôľou Božou. Dostáva ľudí do začarovaného kruhu a vtedy, keď už ľudia nevedia ako z neho von, –– vtedy, naisto nie skôr, pretože sú už príliš pohodlný na poctivé hľadanie. –– Až vtedy si dobrovoľne nájdu obete VS čas, na povedal by som „zákulisné Slovo Pravdy“, pretože v skutočnosti im ho v takejto zákulisnej podobe výrobcovia VS ponúkajú.
Žiaľ, ale toto Živé Slovo je pre väčšinu z nich zrazu zapečatené a preto nemôže očistne účinkovať. Vo svojej pohodlnosti sa ním nedokážu samostatne duchovne liečiť. Ľudia boli prostredníctvom VS zvyknutý na takmer okamžitý účinok, takže akýkoľvek duchovný úspech - pokrok, ktorý je možný iba poctivou dlhodobou a neustálou prácou na sebe samom, je u mnohého vopred vylúčený! Vari iba táto skutočnosť v súvislosti s VS, už nie je dostatočne zavrhnutiahodný cieľ?
Používanie Božieho Slova nadarmo, dokonca na propagáciu akejsi nefunkčnej a navyše zavádzajúcej duchovnej skratky!? Otvárať môžeme predsa iba tým čo klopú! Avšak drvivá väčšina, tých ktorí siahajú po VS chcú iba pomôcť od bolesti. Oni nechcú nič v svojom živote meniť, pretože si nedokážu nájsť na takúto zmenu čas. Nemajú čas ani hľadať príčiny svojich ťažkostí, preto zďaleka i keď možno nechtiac obchádzajú akékoľvek vyslobodzujúce poznanie. Vlastne iba nepriamo hľadajú spôsob, ako by mohli ďalej proti svojmu telu bezbolestne a čo možno najdlhšie hrešiť. Vodou svetla im v tom chtiac nechtiac jej distribútori pomáhajú. Práve utrpenie sprevádzajúce ťažké choroby nám ešte dokáže tento čas potrebný na duchovnú očistu nájsť. U mnohých nič iné iba neznesiteľná bolesť ich ešte dokáže duchovne prebudiť.
Či vari nadmiera duchovných právd, ktorá sa ponúka v plných priehrštiach, práve na podobných duchovných maratónoch akým sú aj „straky“, nie je taktiež zavrhnutiahodným cieľom, zneužívaným na sebapropagáciu, na propagáciu vlastného cieľa, konkrétne VS?
Nie je pred duchovnou nadmierou dostatočne vážne a zrozumiteľne varované aj v Posolstve aj vo Večných Zákonoch?

Či vari všetky tieto hrubé chyby, ktoré dokážu znova zotročovať davy nepochádzajú z duchovnej pýchy tých, ktorý neprijali Slovo zasľúbenej Panny? Tej ktorá nás prišla varovať aj pred takýmito nebezpečenstvami. Ktorá nás prišla upozorniť na mnohé podceňované, alebo dostatočne nepochopené duchovne veľmi škodlivé skutočnosti, ktoré už roky prehliadajú na svoje vedenie o Stvorení pyšný stúpenci Hnutia Grálu.
Tí čo sa okrem iného aj mylne snažia prezentovať, tisícročnú ríšu mieru zasľúbenú Božími synmi, akoby už pánom Abdrushinom započatú. V skutočnosti však táto ríša ešte nastať nemohla, my ešte zďaleka nie sme pokorní a čistí v svojom duchu! Tento mylný výklad je pre všetkých vážnych hľadačov Pravdy najväčším nebezpečenstvom, pretože sa prirodzene prestávajú usilovať o možnosť zúčastnenia sa na budovaní tejto ríše, aj zmenou svojich vnútorných postojov, sebareflexiou...

Na svete nie sú rešpektované a ani vyciťované kasty, už len tento jediný dôvod nedáva žiadny priestor na úspech akejkoľvek súčasnej „samozvanej“ tisicročnej ríši!
V rovnakom svetle Pravdy sú akékoľvek hromadné duchovné podujatia a zhromaždenia hoci aj s tým najvznešenejším cieľom, pretože nefungujú kasty a mnohí skutočne mnohí, nie sme ešte schopní a ani hodní vyciťovať! Totiž v týchto prípadoch sa na podobných zhromaždeniach vždy musí i keď nechtiac a nevedome ponúkať duchovná nadmiera, z dôvodu nerovnakej zrelosti poslucháčov. A to je znova iba duchovný úpadok a stagnácia. Aj z tohto dôvodu sme boli viackrát varovaní pred zhromažďovaním.

Nie som a ani nechcem byť voči nikomu zaujatý. Pani Natália nás, nech sme kdekoľvek a v ktoromkoľvek štáte, prišla svojim až materským spôsobom, upozornením na pravý zdroj, zjednotiť hlavne duchovne. Tomu však nevyhnutne musí predchádzať individuálna očista jednotlivca a tá, ešte raz zdôrazňujem, nie je možná u nikoho žiadnou duchovnou skratkou!

Z tohto pohľadu je popieranie poslania pani Natálie znova iba zavrhnutiahodným cieľom. I keď možno neúmyselné, ale prekrúcanie skutočností o budúcom dianí robí ľudí znova vlažnými, nepripravenými, nebdelými. A tak sa mnohým môže stať, že keď konečne príde Pán, budú si musieť ísť do svojich pohasínajúcich lámp kúpiť olej, lenže keď sa vrátia...

Akékoľvek hromadné nadväzovanie kontaktov s prírodnými bytosťami v tejto tak pre ľudského ducha vážnej dobe je znova len nadmierou. Žiaľ iba preto, lebo veľká väčšina z nás sa ešte stále nedokáže ubrániť vlastným pôžitkárskym a seba zotročujúcim prianiam. Keďže sa ešte nedokážeme ubrániť sami pred sebou, čo by bolo po nejakom čase s tými bytosťami? Čo by bolo s našou Zemou? Slúžili by tie bytosti po nadviazaní kontaktu s nami ešte Pánu Bohu, alebo viac- menej už iba našim množiacim sa prianiam? Pre takéto podujatia budú pre budúcnosť znova dôležité a samozrejmé kasty!
Práve pani Natálii sa jej nadpozemsky ženským citom, podarilo vybrúsiť Živé Slovo Pána Abdrushina do podoby našej duchovnej biede najzrozumiteľnejšej. Preto som si dovolil nazvať jej jednoduché a pre nás mnohých výstižné slovné spojenia z jej diela duchovnými šperkami. Nie je to nadmiera, je to šperk ktorý je krásny, pretože ho nie je veľa, alebo nikdy dosť. Na to, že pani Natália si svoje poslanie nevymyslela už existujú logické dôkazy, ak má človek len trochu vôľu vecne bez akejkoľvek zaujatosti ich skúmať...

SAMOZVANÍ SUDCOVIA: najskôr odsúdili pani Natáliu aj s jej dielom a potom s tým čo sa im z neho najviac hodilo začali obchodovať.

Ja nechcem a ani nemôžem pripisovať dielo PG pani Natálii a ani ona sama to nerobila. Ani netvrdím, že iba stúpenci jej slova majú akési výhradné právo na čokoľvek čo pochádza z tejto Pravdy, či v minulosti po Zemi„rozptýlenej“ Pravdy.

Preto dávam na zreteľ všetkým, ak chcete reagovať hoc aj s odporom a opovrhnutím na moju úvahu „Straky“, reagujte v prvom rade na globálny duchovný prínos a poslanie pani Natálie z pohľadu Pravdy, nie na to, ako rozdielne každý z nás vníma skutočnosť a s ňou aj duchovné pravdy obsiahnuté v Posolstve Grálu, ktoré sú jedine práve pre neho práve „teraz“ užitočné, pretože toto Slovo je skutočne Živé. Táto rozdielnosť chápania je, ale z pohľadu ľudského duchovného vývoja celkom prirodzená.

Ďalší dôležitý fakt je aj ten, že nikto z jej verných a skutočných stúpencov nie je odporcom diela Pána Abdrushina, práve naopak všetci sme zároveň a celkom prirodzene, ak aj nie hneď stúpencami, ale celkom iste takmer okamžite jeho prívržencami.
Všetky pochybnosti a rekonštrukcie vznikajú hlavne na strane druhej, na strane odporcov pani Natálie. Dôvod: neschopnosť sebareflexie v dôsledku prebudenej duchovnej pýchy. Neschopnosť priznať si svoje staré zaprášené a milión krát zopakované chyby a nedorozumenia. Avšak opakovaním týchto chýb vznikajú potom chyby vytrvale nové a nové, vzniká z nich sieť.

Na záver Vás pán Popadič chcem ubezpečiť, že ak by som bol s týmto presvedčením na tomto fóre celkom sám, tak by som si iba kvoli Vám nedal s tými vysvetleniami určite toľko námahy. Mám tušenie, že už teraz máte pripravené nejaké šikovné rekonštrukcie, alebo Vám vyhovujúce torzá mojich myšlienok, ktorými ma budete chcieť znova chytiť za slovo, respektíve za myšlienku, alebo sa bude o to snažiť niekto ešte šikovnejší. K tejto reakcii na Vaše stanovisko som sa odhodlal hlavne z vďaky tým nemnohým, ktorý ostali poslaniu pani Natálie verní.
( Pre nich ešte raz dávam do pozornosti veľmi dôležitú, v súčasnosti pre priaznivcov pani Natálie kľúčovú vyššie spomenutú knihu „VZ č.4“. Totiž keď som si tak listoval na tomto fóre, mal som pocit ,že sa tu vôbec nespomínala.(?) )

Do nového roku nám všetkým, ktorí o to úprimne usilujeme želám, hlavne silu dokázať si nájsť v tomto zhone dneška, každý deň iba chvíľku času na seba a potom v tom čase zasa odvahu hľadať a priznať si svoje chyby, lebo práve tak sa začína pokora a tá je nepochybne bránou na akomkoľvek splňovaní.

S vianočným pozdravom pre všetkých Váš koaličný i opozičný spolupútnik

Zámečník Dušan

Ospravedlňujem sa pánovi Potúčkovi, že musím rozrušiť jeho "želanie" svojou reakciou, priznám sa váhal som chvíľu či to nepočká. Rozhodol som sa, že možno pre niektorých, práve pred Sviatkom Žiariace hviezdy, ale aj pred vstupom do ešte náročnejšieho obdobia nového roka končiaceho deviatkou bude moja reakcia isto užitočná.
Ďakujem
 
Želanie
Chcel by som všetkým, ktorí myslia v dobrom aj na druhých, zaželať požehnané Vianočné sviatky a upokojenie rozbúrenej hladiny v duši, aby bolo možné počas Sviatku Žiariacej hviezdy prijať čo najviac sily, potrebnej do ďalšieho náročného obdobia.
 
Re: Straky
Napísali ste, že by ste si vedome nedovolili niekoho presviedčať alebo prehovárať, v ďalších riadkoch však píšete niečo, čo je v rozpore s tým.

Vaše slová p.Zámečník:

„Nie je mojou snahou nikoho presviedčať alebo prehovárať. Po prijatí Živého Slova by som si to jednoducho vedome nedovolil, pretože ako nás pred tým varuje Slovo Pána:
„To čo jednému prospieva môže druhému škodiť!“.“

„Keď som si vďaka Bohu pospájal toto všetko do súvisu Záhradnú slávnosť, Večné zákony, „šperky“, národ Český, národ Slovenský, pán Mečiar ... odrazu som akoby duchovným zrakom uvidel veľmi kultivované a predsa „do neba“ nahlas škriekajúce Straky.

„Straky“ , ktoré sa vrhli na kľúčové pojmy i kľúčové obrázky „Večných zákonov“, na „duchovné šperky“ pani Natálie bez ktorých by muselo byť pre nás mnohých chorobne ctižiadostivých a márnomyseľných Posolstvo Grálu hoc aj poznané, predsa však na veky v mnohom zapečatené.

Ak aj vy, nech už ste ktokoľvek, odporca či priaznivec pani Natálie neveríte už v žiadnu náhodu, istotne neuveríte ani tomu, že nie náhodou sa odporcovia „Večných Zákonov“, teda aj pani Natálie usídlili práve v obci Straky. Bolo to bezpochyby Niekým zariadené. To, že si toho doteraz, štvaní svojim pocitom rastúcej viny, ani len nevšimli a neuvedomili, svedčí o ich duchovnej stagnácii, krátkozrakosti a chcenej či nechcenej viazanosti, ale aj o zavrhnutiahodnom cieli pre ktorý to či už vedome, alebo nevedome robia. Tento názov najvernejšie symbolizuje a charakterizuje, priamo vystihuje ich skutočnú vnútornú snahu, tak ako sa v pravde ukazuje pred večnými zákonmi nášho Stvoriteľa Boha a Pána.“

Naozaj ste si istý, p.Zámečník, že ste si všetko správne dali do súvisu vďaka Jeho vedeniu a podľa Jeho vôle?

Názov obce Straky v žiadnom prípade nesúvisí s nekalou protizákonnou činnosťou alebo určitou povahovou vlastnosťou obyvateľov obce v takom obraze, ako sa to snaží vykresliť p. Dušan Zámečník. Každý z návštevníkov má možnosť počas záhradnej slávnosti i mimo nej opýtať sa na pôvod tohto názvu a i na mnoho iného. Dostalo by sa mu vysvetlenia, ktoré by mu neumožňovalo napísať niečo v tom zmysle, ako to popisuje p. Dušan Zámečník, avšak jedine v tom prípade, ak by pisateľ chcel zámerne uviesť ostatných do omylu alebo by v tom bol úmysel poškodiť na povesti určité osoby. To, s akým zámerom k tomu každý pristupuje, predsa každý cíti „až do končekov svojich prstov“...
Názvy obcí alebo miest sa v minulosti dávali podľa určitých geografických, pôdnych alebo iných pomerov. V tomto prípade táto rôznorodosť pôdnych druhov v oblasti Strák je v češtine hovorovo pomenovaná ako „strakatá půda“...

Záhradný dvor Listen:

„Čtyřikrát do roka pořádáme Zahradní slavnosti, kdy je zahrada a část dvora otevřená mnoha návštěvníkům, aby mohli spolu s námi přivítat přicházející roční období a oslavit společnou práci člověka a přírodních bytostí při obhospodařování země.“
„Mnoho věcí zůstává běžnému návštěvníku této zahrady ještě skryto, včetně přírodních bytostí, které zde stále vzorně plní svěřené úlohy. Mnozí lidé však mohou jejich přítomnost vycítit.“

http://www.listen.cz/listy.php

Chce to len poctivejší prístup k druhým a najmä k sebe a umelo vykonštruované senzáciechtivé teórie nebudú mať možnosť prejavu práve u tých, ktorí sa sami pred sebou hlásia k Pravde.
Tak sa stáva, že sa čitateľ Večných zákonov a Posolstva Grálu cíti zaskočený a dokonca pobúrený tým, čo vidí, zabúdajúc pritom na to, že práve ten ľudský duch, ktorí poznal Pravdu a hlási sa k nej, má sa stať novým a pracovať na sebe, aby bol vo svojom druhu príkladný a využíval darované mu schopnosti ku prospechu okolia.

Vaše slová p.Zámečník:

„A tak sa stalo, že mnohý “najhorlivejší stúpenci“ – Pravdy, samozvaní sudcovia, ktorý si brali knihy pani Natálie do rúk s tým aby v nich odhalili všetky jej „chyby, prešľapy a nedorozumenia“, nabrali si pri tom z jej duchovných „šperkov“ plnými priehrštiami. Netrvalo dlho a teraz sa ich pokúšajú tlmočiť verejnosti, preštylizované ich vydávajú za svoje, obchodujú s nimi!?“

Duchovné „šperky“ p. Natálie, ktoré spomínate p.Zámečník, nie sú určené len pre priaznivcov pani Makedonovej a jej kníh a nie sú jej vlastníctvom. Pochádzajú z nevyčerpateľného poznávania duchovných či prírodných zákonitostí, ktoré sú prejavom Stvoriteľovej vôle, vďaka ktorým človek môže a má poznávať ich prejav vo svojom živote spolu s druhými ľuďmi a v kontakte s prírodou a sú mu ukazovateľmi na jeho ceste k duchovnému domovu, pravdaže jedine vtedy, ak to chce poznať...
Sú známe tiež z obdobia, keď žil na Zemi Syn Boží a vtedajšiemu ľudstvu boli sprístupnené spôsobom vhodným pre ich vtedajšiu zrelosť, stále však ostávajú v platnosti. Podrobne sú vysvetlené v Posolstve Grálu od pána Abdrushina.

Posolstvo Grálu - I.diel , prednáška Strnulosť /úryvok/:

„V mojom Posolstve som priniesol vedenie o stvorení spolu s vysvetlením všetkých samočinne pôsobiacich zákonov vo stvorení, ktoré možno nazvať aj zákonmi prírodnými. V tomto vedení ukazuje sa bez medzier celé tkanie vo stvorení a umožňuje jasne poznávať všetky deje. Tak rozvíja v nedotknuteľnej dôslednosti účel ľudského života, tiež jeho otázku „odkiaľ" a „kam", takže dáva odpoveď na každú otázku, ak človek vážne hľadá.

Pri tomto sa musia zastaviť aj tí najzlomyseľnejší protivníci, pretože ich prefíkanosti už nestačia na to, aby mohli rušivo vniknúť do tohto dokonale povedaného celku a aby tak ľuďom vzali i túto pomoc.“

Abdrushin


Vaše slová p.Zámečník:

„Iba sa pýšia cudzím perím. Od hlavy až po päty ozdobený vznešenými prostými a pravdivými vetami, odmietajú ich sprostredkovateľku, nedokážuc vo svojej duchovnej pýche taktiež prebudenej jej dielom, prijať jej vysoký duchovný pôvod i poslanie.
„Každému co jeho jest, alebo Kto chce kam..““

V modlitbe Otčenáš sú slová ...buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi...

Podľa Vás, p.Zámečník, sú všetci tí, u ktorých je úprimná snaha sprístupniť spoznané duchovné poklady zo spomínaného Diela podľa svojho najlepšieho chcenia a vedomia, vhodná na označenie „samozvaní sudcovia“ a že sa chvália „cudzím perím“? Dúfam, že poctivosť a čestnosť ešte má u Vás miesto.

Na tomto fóre je už nepekným zvykom iných ako „JA“ označiť za ...sektárov, duchovne stagnujúcich, krátkozrakých, zatratených, zavrhnutých, samozvaných a pod. ... a tým dať priestor na to, aby dotyčný človek sám seba označil za „vediaceho“, berúc si neraz pritom na pomoc meno Najvyššieho, aby ten jeho vlastný názor mal pred ostatnými patričnú váhu. Čitatelia Posolstva Grálu vedia, čo z toho vyplýva....

Chýba tu porozumenie a rešpektovanie duchovnej zrelosti a rôznorodosti pováh, schopností a talentov, ktoré má každý rozvíjať tak, aby dával druhým zo seba to najlepšie v tom národe, kde momentálne pôsobí a v rešpektovaní toho najvyššieho princípu, ktorý napĺňa jeho srdce.

Vám ostatným, ktorí sa stotožňujete s príspevkom p.Zámečníka, chcem dať na vedomie jedno, na ktoré sa často nedbá:


Posolstvo Grálu - I.diel , prednáška Strnulosť /úryvok/:

„Hovoril som už tiež dostatočne o moci slova, o tajomstve, že dokonca ľudské slovo môže v okruhu zeme pôsobiť na činnosť stvorenia dočasne tvorivo alebo rozkladne. Znením, tónom a zaradením slova sa totiž uvádzajú do pohybu sily vo stvorení, ktoré nepôsobia podľa úmyslu rečníka, ale v zmysle slova, podľa jeho vlastného významu.

Význam slova bol však kedysi daný silami, ktoré slovo uvádzajú do pohybu a ktoré sú tým presne naladené na správny význam alebo obrátene, ale nie na chcenie hovoriaceho. Zmysel a slovo povstali z pohybu príslušných síl, a preto sú neoddeliteľne jedno!

Myslenie človeka pohýna zase iné prúdy síl, ktoré zodpovedajú zmyslu myslenia. Človek by sa preto mal namáhať vyberať správne slová na vyjadrenie svojho myslenia, a tým správnejšie a jasnejšie vyciťovať.

Dajme tomu, že sa človeka spýtajú na niečo, o čom počul, alebo čiastočne aj mohol vidieť. Po opýtaní by bez všetkého tvrdil, že on to vie!

Podľa mienky mnohých povrchných ľudí bola by táto odpoveď správna, a predsa podľa Pravdy je nesprávna a hodna zavrhnutia. „Vedieť", to predsa znamená môcť podať presné vysvetlenie od začiatku až do konca o každej podrobnosti, bez medzier a z vlastného prežitia. Len potom môže človek povedať, že to vie.

Veľká zodpovednosť spočíva vo výraze, a s tým spojenom pojme „vedieť"!

Raz som už poukázal na veľký rozdiel medzi „vedením" a „naučeným". Učenosť ešte ani zďaleka nie je skutočné vedenie, ktoré môže byť len čisto osobné, zatiaľ čo naučené ostáva vždy len prijatie niečoho neosobného.

Niečo počuť, prípadne aj čiastočne vidieť, nie je ešte ani zďaleka samotným vedením! Človek nesmie tvrdiť: Viem to, ale nanajvýš by mohol povedať: Počul som o tom, alebo videl som to. Ak však chce jednať správne, je podľa pravdy povinný povedať: Neviem to!

Tak by to bolo v každom ohľade správnejšie konanie, ako keby podával správu o niečom, s čím on sám nemal nič spoločné, čo teda ani nemôže byť skutočným vedením. Neúplnými správami by len uvaľoval podozrenie na iných ľudí, alebo by ich obviňoval a možno ich dokonca vrhal zbytočne aj do nešťastia bez toho, že by poznal vlastné súvislosti. Preto zvažujte starostlivo svojím cítením každé slovo, ktoré chcete použiť.“

Abdrushin


S pozdravom P.Popadič
 
JAN. jan.jan@post.sk 
Re: Straky


Veľmi poučný a výstižný príspevok ,,Straky", za čo pisateľovi patrí úprimná vďaka.

Preto doporučujem správcovi fóra , p. Devínskemu, zaradiť ho medzi zaujímavé príspevky.

Ján Anton Sloboda.

P.S.: Som rád, že sa už tak stalo.

PeterFranko  
Aj keď si rada prečítam články na tomto fóre, nie som tu registrovaná, preto som sa prihlásila na manželovo heslo,samozrejme s jeho súhlasom. Chcela by som len reagovať na príspevok pána Dušana "Straky", ktorý ma veľmi zaujal a som rada, že bol pridaný medzi zaujímavé príspevky. Je to príspevok na zamyslenie a je naozaj výstižný. Je mi veľmi ľúto, že dielo Večné zákony od pani Natálie je mnohými ľuďmi zatracované. Pre mňa sú knihy Večné zákony a Posolstvo Grálu tými jedinými.
Prajem všetkým krásne, požehnané Vianoce, plné lásky, radosti a pokoja v duši. Anna Franková
 
Kniha Ve Světle Pravdy - Poselství Grálu
Užitečný odkaz na původní Poselství Grálu kompletně zatím ve čtyřech jazycích. http://www.abdrushin.sk
 
Straky

Nie je mojou snahou nikoho presviedčať alebo prehovárať. Po prijatí Živého Slova by som si to jednoducho vedome nedovolil, pretože ako nás pred tým varuje Slovo Pána:
„To čo jednému prospieva môže druhému škodiť!“.
Chcem sa s vami iba podeliť o jedno moje nedávne sobotňajšie prežitie, kedy som síce zažil na telesnej úrovni značnú energetickú stratu, ale v konečnom dôsledku ma táto skúsenosť veľmi duchovne posilnila.
Dňa 20. 9. 2008 som sa zúčastnil záhradnej slávnosti jesennej rovnodennosti v záhradnom dvore Listen na pokraji českej obci Straky. Zmieňujem sa o celodennom cykle duchovných prednášok situovanom v prírodnej scenérii záhradného dvora. Po okraj naplnený súbor prednášok bol poprepletaný bohatým taktiež duchovne ladeným sprievodným programom. Divadielko, balet na trávniku, ... a všetko vrátane prednášok zaznievalo v zmysle diela POSOLSTVO GRÁLU od Pána Abd-ru-shina.
Dlhú chvíľu sa mi javilo všetko také, aké by malo byť. Zúčastnený človek vtedy pociťoval prirodzenú potrebu zjednotiť sa s tým všetkým a oddať sa spoločnému duchovnému rozjímaniu. Po častých obdobiach znásobenej opustenosti, prameniacej v nepochopení najbližšieho okolia, ktoré sprevádza púť mnohého vážneho hľadača, či prívrženca Pravdy, je takáto ponuka podružného prežívania sviatočného dňa priam neodolateľná.
Zažiadalo sa aj mne, jednoducho si zaplatiť za jeden deň „spoločnej jazdy“ na takomto starostlivo zorganizovanom duchovnom „tandeme“. Dlho som sa však „neviezol“, pretože už po prvej prednáške sa pocity mojej duchovnej spolupatričnosti značne rozptýlili, a to aj napriek tomu, že som s jej obsahom v jadre súhlasil. Lenže práve prostredníctvom informácii prijatých z tejto prednášky, som ešte väčšmi precitol a uvedomil si svoje telesné vyčerpanie po takmer prebdenej (precestovanej) noci. Pod vplyvom toľkých kilometrov, peňazí ale aj iných prekonaných ťažkostí som si únavu nedokázal sprvoti ani len pripustiť.
Avšak po takomto „upozornení – napomenutí“, som sa už nemohol stotožňovať s prednášajúcim, ktorý rozprával o dôležitosti zachovávania osobných biorytmov. Podľa jeho slov ozajstné požehnanie každého dňa sa začneme učiť prijímať až zosúladením vlastného biorytmu so slnečnou ( bytostnou ) vlnou. Nemal som najmenšie ťažkosti s prijatím týchto informácii, pretože ich mám v živote už odskúšané. Rozkol vo mne nastal, keď som si priznal, že už len účasťou na tejto slávnosti tieto pravdy v mojom živote znova hrubo popieram!
Záverečné prednášateľovo upozornenie na to, že: „Stále a pravidelné dodržiavanie nášho biorytmu zosúladeného s bytostnou vlnou ( slnečná aj mesačná púť a ďalšie cykly), je prakticky nevyhnutným základom, ktorý nás v priebehu celého roka postupne pripravuje pre prijímanie požehnania pri účasti nielen na duchovných sviatostiach alebo slávnostiach.“
Toto tvrdenie má silnú logiku aj z pohľadu PG, z toho dôvodu ma celkom zneistilo. V tichosti som sa pýtal sám seba, že čo tam teda vlastne hľadám(?).
Rozporuplné cítenie narušené vo svojej harmónii, ktoré vo mne vzniklo už na začiatku slávnosti sa nepodarilo prehlušiť už ani jednej z nasledujúcich prednášok. Ani rozprava o živej vode, –– o nesmiernom význame kryštáľovo čistej vody pre náš organizmus a teda aj pre našu dušu a nášho ducha moje prežívanie už nezjednotila. Naopak, pozitívne závistlivý povzdych rečníka počas nej:
„Na Slovensku máte tých najrozmanitejších druhov studní, studničiek, prameňov a potôčikov veru požehnane, takmer všade kde sa človek pohne, alebo len pozrie... A práve preto sa tam vždy rád vraciam...“ Tento povzdych ma ešte viac rozptýlil. Ten pán mal pravdu, na Slovensku máme skutočne prebohato rozvetvenú sieť takýchto kryštáľovo čistých, ale aj minerálnych prameňov a pramienkov... a nielen to!
Žiaľ my, Slováci...(?) „Zatiaľ iba čo je cudzie, to nám aj z ďaleka pekne hudie.“



Ak by som ešte, tak ako nedávno veril v náhodu, tak by sa ma toto prednášateľom neplánované „upozornenie“ ani nedotklo, ale keďže už 10 rokov verím v Boha a v nekončiace zázraky Jeho stvorenia, tak mi tie studničky a pramienky, iba potvrdili slová pani Natálie o našej národnej vyvolenosti.
To jednoducho nemôže byť náhoda, že Slováci dostali od Stvoriteľa taký malebný, čarokrásny a rozmanitý kus Zeme. Rozprávku. Pramienky, kamienky, potôčiky, riečky, kvietky, lúky, jaskynky ... Tatry! Toto netreba ďalej rozvádzať, každý kto už vie ako vo svojej jednoduchej dokonalosti pracujú nepodplatiteľné večné zákony, nášho Stvoriteľa a Pána, už nepotrebuje ďalšie dôkazy. Takéto dary a poklady je nevyhnutné si najskôr zaslúžiť.
Vo svojom vnútri som od samého začiatku tušil, že títo ľudkovia nechcú o poslaní pani Natálie radšej ani počuť, ale pre istotu som sa jednej mojej spolucestovateľky opýtal. Nemýlil som sa.
Mňa to však v mojom presvedčení ani len neodchýlilo, práve naopak posilnilo. Moja viera v Boha, je vzkriesená a odchovaná na „Večných zákonoch“ a nehanbím sa to povedať nahlas, pri všetkej úcte k Posolstvu Grálu. Ak by som uveril čo i len prášok z toho čo na osobu pani Natálie nakládli za ten krátky čas čo od nás odišla, a medzi inými aj urazení „stúpenci“ Abdrushinovho Slova, ba aj jej vlastní, poprel by som si pred svetom svoju duchovnú matku!
S touto neoblomnou vierou som sa potom krok za krokom, postupne dostával do širších už aj pozemsky viditeľných a nevyvratiteľných duchovných súvislostí nášho tichého, ale predsa pretrvávajúceho, akoby vytrvale „podčiarkovaného“ národného zlyhania. Pod vplyvom tohto môjho ostrého vnútorného nesúladu s prítomnými som zrazu uvidel v predajnom stánku knižky s prekvapivo prostými názvami:
„Učebnice člověk a zákony“, Malé příběhy o velkých zákonech“, „Zákony pro život na Zemi“.
V zápätí som si kládol túto otázku : Čím to je, že odporcovia pani Natálie si odrazu tak bezprostredne osvojili už aj na obálkach svojich diel, práve toto kľúčové slovo jej výnimočného diela? Veď práve ono dokázalo vo svojej jednoduchosti osloviť, upútať a v mnohých prípadoch aj odomknúť vekmi zatvrdnuté srdcia mnohých materialistov!
Ako to, že z každej prednášky bolo chvíľami počuť v češtine rozvinuté citáty pani Natálie? Je to vari náhoda, že až teraz po vydaní jej knihy sa začalo otvorene kritizovať hnutie Grálu? Čím to je, že jej dielo mnohí vážny hľadači Pravdy odmietli, napriek tomu, že z neho chtiac-nechtiac čerpajú, a podvedome, ale aj vedome sa pokúšajú o jeho reformáciu v dielach svojich? ...
„Na miesto toho čo sme jej mali vtedy verne slúžiť, chceli by sme ju teraz súdiť“ Súdiť, iba za štylistické, alebo dokonca gramatické či kozmetické chyby. Chyby ktoré vznikali našim zlyhaním, našou neúčasťou, neprítomnosťou, lenivosťou nášho ducha, ale aj zbabelosťou, nesúcosťou a nehodnosťou.
Je len ďalším zázrakom, že tých chýb bolo tak málo, keď vezmeme do úvahy, že v tom najvážnejšom období splňovania zlyhali pani Natálii takmer všetky ľudské pomoci!
Ako je toto možné???! Kde sa v nás berie toľká drzosť, zadubenosť, úzkoprsosť a krátkozrakosť??! Kde sme boli vtedy (1998)?! A kde bola naša viera!?
Je nám už predsa mnohým jasné, že: „Skôr než sa stane zázrak, musí prísť viera!“ Naša zjednotená viera...
Ako sme to mohli dopustiť?
A čoho sa to dopúšťame teraz???




Pravdivú a logickú odpoveď na podobné otázky dokážeme nájsť práve prostredníctvom diela Pána Abd-ru-shina. Pri poctivom hľadaní v ňom, dokážeme nájsť pravú príčinu akéhokoľvek ľudského zlyhania. Koreň mnohého je ukrytý v našej ľudskej, už chronickej ctižiadosti, ktorá v súčasnosti v nadbytkoch scivilizovaná –– , neznesie ani najmenší pocit viny, ktorý ju zákonite usvedčuje z nedokonalosti prosto ľudskej nízkosti! A keďže v tejto našej babylonskej domýšľavosti, nie sme schopní na seba vziať z vlastnej viny ani jediné zrnko i keď nám z pohľadu našej slobodnej vôle patrí všetka, preto musí byť „vinná“ iba pani Natália.
Absencia pokory = neschopnosť prijatia našej vlastnej malosti a zlyhania –– z nás nemnohých s odstupom času robí šialených sudcov z milosti zoslanej a do nám zrozumiteľnejšej podoby aktualizovanej Pravdy. Odporcov a nepriateľov spásy, ktorá spočíva v prvom rade, v hľadaní a odhaľovaní chýb svojich, vlastných, nie v obviňovaní a vyťahovaní smietky z oka blížneho! Duchovne posilnení Slovom, avšak najmä vo svojej pýche, zabúdame v okamihu na tú, ktorá nás k nemu neľahko priviedla. Jej poslanie bol nepredstaviteľne ťažký duchovne-pozemský zápas! A práve jej sa pokúšame „po tom všetkom“ naprávať zrak! Sme ako práceneschopní víťazi...
Neschopní akejkoľvek sebareflexie mnohí sa neubránime štvavému zápachu márnosti z našich úst: „To vlastne ona zlyhala, nie my!!! Veď si len prečítajte koľkých sa dopustila chýb?!... Koľko omylov obsahujú jej diela!...“ gágajú vlastnou vinou trafené husi.
Ako keď už odídenú vzácnu návštevu obviníme verejne z toho, že sa nevedela vôbec správať. Že v skutočnosti nemohla byť tá návšteva až taká vznešená, pretože si nedokázala ani svoju obuv odložiť do botníka a oblečenie zavesiť na vešiak, prehliadajúc to, že ani botník, ani vešiak neboli na tom správnom mieste, alebo, že boli obsadené, alebo, že sme jej to svojim správaním neumožnili, ba podaktorí sme ani botník, ani vešiak vtedy ešte nemali! ...že v skutočnosti nemohla byť tá návšteva taká ... pretože vzácny kvet ktorý nám priniesla zvädol skôr, než by sa rozvinuli všetky jeho puky, u mnohých aj skôr než tá navšteva odišla.
Dovolím si poznamenať, že rovnaký myšlienkový pochod zo základu našej bezhraničnej pýchy využilo s úspechom temno pri odvádzaní služobníkov a pomocníkov Pána Ježiša, Pána Abd-ru-shina, ale aj ďalších vyslancov Božích. Domnievam sa, že práve prostredníctvom tejto našej strašnej duchovnej plytčiny, dokázalo temno ústami v tej dobe vyvolených, masovo vykrikovať to zúfalé „Ukrižuj ho! On je vinný! Barabáš je nevinný!“
Žiaľ ako vidíme temno využíva túto našu najväčšiu slabinu s úspechom až dodnes!
A tak sa stalo, že mnohý “najhorlivejší stúpenci“ – Pravdy, samozvaní sudcovia, ktorý si brali knihy pani Natálie do rúk s tým aby v nich odhalili všetky jej „chyby, prešľapy a nedorozumenia“, nabrali si pri tom z jej duchovných „šperkov“ plnými priehrštiami. Netrvalo dlho a teraz sa ich pokúšajú tlmočiť verejnosti, preštylizované ich vydávajú za svoje, obchodujú s nimi!? A my?... namiesto horlivého hľadania a načúvania v sebe a vo svojom okolí, namiesto praktického uskutočňovania - spozemšťovania Slova, nechávame sa práve nimi, v neporaziteľnej lenivosti nášho ducha poúčať o tom aká je vôľa Božia! Aká to príjemná, ale predsa len ďalšia strašidelná uspávanka pre „vyvolených“. Zaživa duchovne zomierame a vôbec nič necítime, nie sme schopní si to uvedomiť a ani sa proti tomu brániť!
Ech, Slovač – Ledač! Hanba nám a beda. Ak sa konečne nevzchopíme k radostnému činu. V tichosti a nebadane, ako zdanlivo vyhasnutá sopka rastie vina národa, ktorý si nespoznal a neochránil svojho proroka! Čo si však zaslúžia tí, ktorý si zlyhanie nedokážu vo svojej duchovnej pýche priznať?! Ktorý sa najskôr nechali prebudiť a poučiť Slovom zasľúbenej Panny a teraz sa ho všemožnými rozumovými okľukami pred vlastným zvráteným svedomím pokúšajú zhanobiť, v tom „lepšom“ prípade naprávať!? Mnohí z nich sa práve takýmito nehanebnými spôsobmi pokúšajú podvedome zbaviť svojej minulej viny, –– viny v hodine splňovania, ktorú nedokážu prijať, ale ktorá napriek tomu neodčinená každým dňom rastie.


Po týchto zdrvujúcich úvahách ktoré som si aj ja – ako vytrvale zlyhávajúci Slovák, najskôr musel priznať a nájsť v nich svoj vlastný diel viny, aby som ich plne pochopil, som sa znova už aj v myšlienkach vrátil na záhradnú slávnosť.
Odrazu som však začal „šperky“ pani Natálie zreteľne počuť v každej ďalšej od prezentovanej prednáške . Jednoduché, krásne a výstižné duchovné „šperky“= kľúčové pojmy pani Natálie, ktorými toľkým otvorila oči, ktorými nás oslovila, ktorými nás získala na stranu Boha . Nebolo ich veľa, ale práve tým sa jagali, žiarili, zreteľne ich bolo počuť a tým boli pre každého pochopiteľnejšie. Vnímal som ich zrozumiteľne, avšak z úst ľudí ktorým nepatrili. Nie však preto, že by neboli národnosti Slovenskej, alebo preto že by boli nevhodne oblečený, alebo pre dáke iné pletky. Ale iba preto, lebo nedokážu, ba ani necítia žiadnu potrebu byť za ne vďační, a z tej vďaky užitočný, tam kde to práve teraz najviac treba.
Iba sa pýšia cudzím perím. Od hlavy až po päty ozdobený vznešenými prostými a pravdivými vetami, odmietajú ich sprostredkovateľku, nedokážuc vo svojej duchovnej pýche taktiež prebudenej jej dielom, prijať jej vysoký duchovný pôvod i poslanie.
„Každému co jeho jest, alebo Kto chce kam..“

Keď som si vďaka Bohu pospájal toto všetko do súvisu Záhradnú slávnosť, Večné zákony, „šperky“, národ Český, národ Slovenský, pán Mečiar ... odrazu som akoby duchovným zrakom uvidel veľmi kultivované a predsa „do neba“ nahlas škriekajúce Straky.

„Straky“ , ktoré sa vrhli na kľúčové pojmy i kľúčové obrázky „Večných zákonov“, na „duchovné šperky“ pani Natálie bez ktorých by muselo byť pre nás mnohých chorobne ctižiadostivých a márnomyseľných Posolstvo Grálu hoc aj poznané, predsa však na veky v mnohom zapečatené.

Ak aj vy, nech už ste ktokoľvek, odporca či priaznivec pani Natálie neveríte už v žiadnu náhodu, istotne neuveríte ani tomu, že nie náhodou sa odporcovia „Večných Zákonov“, teda aj pani Natálie usídlili práve v obci Straky. Bolo to bezpochyby Niekým zariadené. To, že si toho doteraz, štvaní svojim pocitom rastúcej viny, ani len nevšimli a neuvedomili, svedčí o ich duchovnej stagnácii, krátkozrakosti a chcenej či nechcenej viazanosti, ale aj o zavrhnutiahodnom cieli pre ktorý to či už vedome, alebo nevedome robia. Tento názov najvernejšie symbolizuje a charakterizuje, priamo vystihuje ich skutočnú vnútornú snahu, tak ako sa v pravde ukazuje pred večnými zákonmi nášho Stvoriteľa Boha a Pána.


18. 12. 2008
V Novom Meste Nad Váhom

ZÁMEČNÍK Dušan
 
K príspevku p. Zámečníka:
Ako som sa už v minulosti vyjadril, stále vo veľa veciach nemám jasno a plne im nerozumiem, preto sa k nim ani nevyjadrujem, ale Váš príspevok ma oslovil a zdá sa, že ste urobil, alebo v blízkej dobe urobíte dôležitý krok vpred. Roman